Portál:Kozmonautika - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Portál:Kozmonautika
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. júl - 1699 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Astronaut Bruce McCandless pri výstupe do otvoreného priestoru (STS-41-B)

Výročia

5. august

Vybraný citát
„Keby mal každý človek možnosť vidieť Zem z vesmíru, správali by sme sa k sebe inak. Cítili by sme väčší rešpekt k sebe navzájom aj k našej planéte.“Andrew Feustel
Odporúčaný článok

STS-1 bol prvý americký orbitálny kozmický let v rámci programu Space Shuttle. Zároveň išlo o prvú misiu raketoplánu Columbia a prvý let raketoplánu vôbec. Vzhľadom na to, že americký raketoplán nebol koncipovaný na let bez posádky, išlo o prvý prípad, kedy kozmickému letu s ľudskou posádkou nepredchádzali žiadne nepilotované skúšobné misie. Let STS-1 sa tak stal najriskantnejším skúšobným letom v dejinách kozmonautiky a letectva vôbec. Jeden z odhadov dával dvojici astronautov šancu na prežitie 9:1. Columbia vyštartovala 12. apríla 1981 z Kennedyho vesmírneho strediska a naspäť na Zem sa vrátila 14. apríla, kedy po 37 obletoch okolo Zeme pristála na Edwardsovej základni vzdušných síl v Kalifornii. Veliteľom raketoplánu bol veterán kozmických letov, 50-ročný John Young. Vo funkcii pilota letel 43-ročný námorný kapitán Robert Crippen. Cieľom letu bolo dokázať, že myšlienka viacnásobne použiteľného vesmírneho dopravného prostriedku je reálna. Žiadna iná kozmická loď dovtedy nebola schopná vzlietnuť do vesmíru viac než jedenkrát.

Zaujímavosťou je, že 12. apríl je dátumom ďalšieho slávneho výročia v histórii kozmonautiky. Presne 20 rokov pred prvým štartom Columbie, 12. apríla 1961, sa dostal do vesmíru prvý človek, sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Tento deň bol tiež vyhlásený za svetový deň letectva a kozmonautiky.

Kategórie
Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Najnovšie články

Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa

Zoznamy
Vedeli ste, že...
Perseverance na Marse
Perseverance na Marse
Novinky

2. august 2023

USARusko Z Virgínskeho kozmodrómu Mid-Atlantic Regional Spaceport odštartovala nosná raketa Antares 230+ s bezpilotnou loďou Cygnus. Tento zásobovací let k ISS je výnimočný tým, že nosná raketa naposledy použila motory RD-181 z Ruska. Tie sa po Ruskej invázii na Ukrajinu prestali do USA dodávať a táto raketa Antares 230+ je posledným exemplárom, na ktorú ešte motory stačili. Ďalšie Cygnusy budú odteraz štartovať na raketách Falcon a to až do roku 2025, keď sa Cygnusy vrátia do služby s americkými motormi.

21. júl 2023

USA Série pokynov, ktoré NASA vyslala na sondu Voyager 2, spôsobila odklon jej antény od Zeme. Na základe detekcie nosného signálu sonda funguje, ale nie je z nej možné zachytiť žiadne údaje. Experti pripravujú plán, ktorý skúsi natočiť anténu späť na Zem. Ak sa to nepodarí, sonda môže nadviazať spojenie s našou planétou 15. októbra, keď dôjde k pravidelnému zresetovaniu jej antény.

14. júl 2023

India S nosnou raketou LVM-3 odštartovala z kozmodrómu Šríharikota indická mesačná misia Čandraján-3 (Chandrayaan-3). Ide už o tretiu indickú výpravu k Mesiacu, ktorá sa má pokúsiť na jeho povrch vyložiť rover, o čo sa neúspešne pokúsila už predošlá výprava Čandraján-2. Pristávací modul s roverom má dosadnúť približne 625 km od južného pólu Mesiaca.[1][2]

13. júl 2023

USA NASA ukončila pripravovanú misiu JANUS pozostávajúcu z dvoch malých sond - cubeSatov - vyslaných k dvojplanétkam. Hoci obe sondy sú prakticky hotové, vinou zrušenia ich štartu v roku 2022 už nemohli dosiahnuť svoje pôvodné ciele.

6. júl 2023

Európska únia Na kozmodróme Kourou vo Francúzskej Guyane prebehol posledný, 117. štart európskej nosnej rakety Ariane 5. Od roku 2024 má byť nahradená typom Ariane 6.[3][4]

1. júl 2023

USAEurópska únia Z floridskej rampy SLC-40 odštartoval európsky infračervený ďalekohľad Euclid s nosnou raketou raketou Falcon 9. Ďalekohľad mieri do libračného bodu bodu L2 v sústave Zem - Slnko.

4. jún 2023

Čína Kozmická loď Shenzhou 15 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku. Po 185 dňoch v kozme sa tak vrátila dlhodobá posádka stanice Tiangong. Vytvorila tak čínsky rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre.

31. máj 2023

USA Súkromná pilotovaná misia Axiom-2 skončila úspešným pristátím na hladine Mexického zálivu. Štvorčlenná posádka strávila vo vesmíre na palube kozmickej lode Crew Dragon Freedom necelých desať dní.

30. máj 2023

Severná Kórea Pokus o štart novej severokórejskej rakety Chollima 1 s vojenskou družicou Malligyong-1 skončil neúspechom. Druhý stupeň nedosiahol očakávaný ťah a štartovací komplex sa zrútil do mora. Raketa vzlietla zo strelnice Sohae.

30. máj 2023

Čína Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala nosná raketa CZ-2F s kozmickou loďou Shenzhou-16. Na palube mala trojčlennú posádku v zložení Jing Haipeng, Zhu Yangzhu a Gui Haichao. Posádka absolvuje zhruba polročný pobyt na čínskej kozmickej stanici Tiangong.

25. máj 2023

Japonsko Inšpekcia vydala záverečnú správu o príčinách havárie prvého pokusu o pristátie komerčného mesačného pristávacieho modulu HAKUTO-R. Ako príčinu označila softvérovú chybu. V čase 18:43 SELČ, čo bol predpokladaný čas pristátia, lander chybne usúdil, že sa nachádza na mesačnom povrchu, no v skutočnosti bol ešte zhruba 5 km nad ním. Po tomto okamihu modul pokračoval v brzdení pristávacím motorom, až kým mu nedošlo palivo a on sa zrútil na mesačný povrch.

21. máj 2023

USA S raketou Falcon 9 odštartovala misia Axiom-2. Ide o druhú súkromnú misiu na ISS. Kozmická loď Crew Dragon má štvorčlennú posádku, ktorej velí Peggy Whitsonová, bývalá astronautka NASA. Plánovaná dĺžka letu je 12 dní.

Staršie správy

Zdroje

  1. ISRO to launch moon mission Chandrayaan-3 on July 14. Check details . 2023-07-06, . Dostupné online.
  2. Chandrayaan-3 Launch LIVE Updates: Chandrayaan 3 successfully separated from LVM, injected to internal orbit . 2023-07-14. Dostupné online.
  3. ROULETTE, Joey; HEPHER, Tim. Ariane 5 launches final mission as Europe faces space gap . reuters.com, 2023-07-05, . Dostupné online.
  4. SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Poslední Ariane 5 uzavírá službu skvělé rakety. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-07-05. Dostupné online .
Osobnosť mesiaca

Donald Kent „Deke“ Slayton (* 1. marec 1924, Sparta – † 13. jún 1993, League City) bol americký astronaut, skúšobný pilot, letecký inžinier a pilot Vzdušných síl USA. Bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA programu Mercury. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom operácií letových posádok (Director of Flight Crew Operations), pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru.

Počas druhej svetovej vojny sa Slayton prihlásil do Leteckého zboru Armády USA a odlietal niekoľko bojových letov nad Európou a Tichomorím. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na University of Minnesota, pričom v roku 1949 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme Boeing. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do Národnej leteckej gardy štátu Minnesota. Potom sa prihlásil k Vzdušným silám USA a v roku 1955 bol prijatý do U.S. Air Force Test Pilot School. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). Mal sa stať druhým Američanom na obežnej dráhe Zeme, ale v roku 1962 ho vyradili z letového stavu kvôli srdcovej arytmii. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku 1963 aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (Assistant Director for Flight Crew Operations). Funkciu šéfastronauta prenechal v roku 1964 astronautovi Alanovi Shepardovi, ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku 1966 bol Slayton menovaný za riaditeľa operácií letových posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu amerických pilotovaných kozmických letov. Nevzdával sa však šance na let do vesmíru a medzitým sa snažil udržiavať v dobrej kondícii. V roku 1972 nakoniec dostal lekárske povolenie na návrat do letového stavu a začal sa pripravovať na medzinárodný kozmický let Apollo-Sojuz, počas ktorého v roku 1975 letel do vesmíru ako pilot stykovacieho modulu. Mal 51 rokov a stal sa vtedy najstarším človekom vo vesmíre. Pomáhal aj pri vývoji raketoplánu. V NASA zostal do roku 1982. Zomrel v roku 1993 na rakovinu mozgu.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

 Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika ·  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

 Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Šach ·  Tenis·  Umenie ·  Videohry


Krajiny a regióny


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Portál:Kozmonautika





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk