• 1887 – narodil sa Richard Karl Theodor Ambronn, nemecký geofyzik († 1954)
• 1941 – narodil sa Árpád Duka-Zólyomi, slovenský fyzik a politik († 2013)
• 1941 – narodil sa Friedrich Seifert, nemecký mineralóg a geofyzik

Mión (gréc. μείον = mínus) je podľa štandardného modelu fyziky častíc nestabilná elementárna častica zo záporným elektrickým nábojom a spinom ½. Spoločne s elektrónom, tauónom a týmto časticiam zodpovedajúcimi antičasticami je príslušník kategórie leptónov, skupiny fermiónov. Jeho antičastica sa nazýva antimión.

Z historických dôvodov ho občas označujeme ako μ mezón, aj keď nepatrí do skupiny mezónov v modernej časticovej fyzike. Hmotnosť miónu je 207× väčšia ako hmotnosť elektrónu (105,6 MeV). Mión bežne značíme μ^- a antimión μ⁺.

Na zemi prirodzene vzniká pri rozpade piónu. Pióny vznikajú v horných vrstvách atmosféry v dôsledku ich interakcie s kozmickým žiarením a veľmi rýchlo, v priebehu niekoľkých nanosekúnd, sa rozpadajú. Vzniknuté mióny sa takisto rýchlo rozpadajú počas asi 2,2 mikrosekundy. Pretože sa však pohybujú v atmosfére veľmi rýchlo, v dôsledku dilatácie času, jedného z efektov špeciálnej teórie relativity, dopadajú na zemský povrch (čas rozpadu je meraný v sústave, kde je mión v pokoji, ale z pohľadu pozemského pozorovateľa ide o oveľa dlhší čas).

Ako aj iné nabité leptóny má mión zodpovedajúce neutríno. Miónové neutríno sa značí ν_μ. Mión sa samovoľne rozpadá na elektrón, elektrónové antineutríno a mionové neutríno.

Mionické atómy

Mióny môžu tvoriť zvláštne atómy, kde mión zastáva funkciu elektrónu. Miónové atómy sú však omnoho menšie ako normálne atómy, pretože kvôli zákonom zachovania momentu hybnosti musí byť hmotnejší mión omnoho bližšie k atómovému jadru, ako keby bol na jeho mieste elektrón.

• Fyzika: Astrofyzika - Teoretická fyzika - Jadrová fyzika - Elektrina - Magnetizmus - Mechanika - Termodynamika

• Fyzika: Mechanika - Termodynamika - Astrofyzika - Kvantová mechanika - Teória relativity

• Zoznam elementárnych častíc
• Zoznam fyzikálnych konštánt

Osobnosti vo Fyzike:

• Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
• Zoznam slovenských fyzikov
• Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za fyziku

• Správcovia: Masleyko – Ra1n (neaktívny od 9.2.2012)
• Dočasný údržbár: Zajano

Tento portál potrebuje ešte minimálne jedného správcu, resp.údržbára. Ak chceš pomôcť tomuto portálu opýtaj sa správcu alebo dočasného údržbára alebo v diskusii čo treba na portáli robiť.

• kvôli relativistickej deformácii časopriestoru v silnom gravitačnom poli plynie čas na povrchu Slnka o 64 sekúnd za rok a v jadre Slnka dokonca až o 5 minút za rok pomalšie ako na Zemi?

• Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?

• teória kvantovej mechaniky a všeobecná teória relativity sú navzájom nezlúčiteľné, preto sa ich fyzici snažia zlúčiť hľadaním tzv. teórie všetkého?

• na to aby voda mohla byť v kvapalnom skupenstve, potrebuje okrem vhodnej teploty tiež atmosférický tlak?

• ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~10¹⁶m)?

Schéma Van de Graaffovho generátora.

• 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.^[1]

Referencie