Portál:Astronómia/Novinky (2009)

Astronomický portál

Archív: 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

Tento rok

12/2009

10. december: Sonda Mars Reconnaissance Orbiter ukončila let v bezpečnostnom móde a čoskoro obnoví normálny prieskum planéty Mars. V bezpečnostnom móde sonda zotrvávala od 26. augusta kvôli poruche v pamäti palubného počítača.spaceprobes.kosmo.cz

9. december: Astronómovia z ESO (European Southern Observatory) na základe pozorovaní asi 500 hviezd, z toho 70 s planetárnymi sústavami prišli na hypotézu, prečo niektoré hviezdy obsahujú rádovo menej chemického prvku lítia, než sa predpokladalo. Podľa výsledkov pozorovaní deficit lítia vykazujú práve hviezdy s planétami, čo viedlo k teórii, že planéty ovplyvňujú rozmiestnenie chemických prvkov vo vnútri hviezd. Takto umožnia hviezdam efektívnejšie spaľovať zásoby lítia z čias svojho vzniku. Pokiaľ by bola táto teória správna, hľadanie hviezd s deficitom lítia by sa mohlo zaradiť k ďalším metódam objavovania planetárnych sústav. spaceprobes.kosmo.cz

1. december: Podľa tímu autorov na čele s Davidom Elbazom čierna diera môže byť základom pre vznik galaxie. Tento záver urobili na základe pozorovaní kvazaru HE0450-2958, pri ktorom sa nepodarilo objaviť hostiteľskú galaxiu. Pri pátraní pri hostiteľskej galaxii sa zistilo, že v neďalekej galaxii vznikajú nové hviezdy až v stokrát rýchlejšie, než v galaxiách v našom okolí. Je možné, že tvorbu hviezd spúšťajú výtrisky vysokoenergetických častíc z kvazaru. Predpokladá sa, že kvazar a neďaleká galaxia spolu v budúcnosti splynú, čím sa kvazar dostane do vnútra hostiteľskej galaxie ktorú si predtým sám vytvoril.astrovm.cz

11/2009

13. november: Podľa predbežných výsledkov údajov, ktoré odoslala sonda LCROSS pred svojim dopadom na Mesiac, sa v oblaku prachu vzniknutého v dôsledku nárazu impaktoru nachádza voda. Miesto dopadu impkatoru je v zatienených častiach krátera v blízkosti južného pólu. Zdroj mesačnej vody je stále predmetom debaty.apod

10/2009

19. október: Tím vedcov pracujúcich so spektrografom HARPS (High Accuracy Radial Velocity Planet Searcher) predstavil na medzinárodnej konferencii až 32 ďalších objavených exoplanét. Vrátane nich objavil prístroj HARPS zatiaľ viac ako 75 exoplanét v 30 rôznych planetárnych sústavách.eso-cz.cz

10. október: Spitzerov vesmírny ďalekohľad objavil nový prstenec Saturna. Tento mimoriadne veľký prstenec nazývaný tiež prstenec Phoebe (podľa mesiačika, ktorý v ňom obieha) je tvorený veľmi riedkym prachom. Studený prach, príliš matný na vizuálne pozorovanie, vydáva infračervené žiarenie, ktoré Spitzer zachytil.astrovm.cz

9. október: Podľa najnovších štúdií je v globálnom oceáne na mesiaci Európa rozpusteného asi stokrát viac kyslíka, než sa pôvodne prepdokladalo. Tento fakt môže zvýšiť šance na existenciu živých orgnaizmov pod ľadovou kôrou Európy a to nielen mikroorganizmov, ale aj makroskopických živočíchov.spaceprobes.kosmo.cz

9. október: Sonda LCROSS plánovane narazila do mesačného povrchu potom, čo podrobne sledovala náraz raketového stupňa Centaur. Náraz Centauru vymrštil oblak rozdrvených častíc a plynov, ktoré by mohli obsahovat vodu, uhľovodíky alebo hydratovaný materiál. Aktívna sonda LCROSS zhromaždila a odvysielala na Zem údaje o tomto úkaze a vzápätí sama do Mesiaca narazila.mek.kosmo.cz

9/2009

29. september: Americká sonda MESSENGER tretíkrát preletela okolo Merkúra.

19. september: Prostredníctvom spektrografu HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher) na jednom z ďalekohľadov ESO sa podarilo zistiť hmotnosť a hustotu pravdepodobne terestrickej exoplanéty CoRoT-7b. Hmotnosť CoRoT-7b je len päťnásobkom hmotnosti Zeme, čím patrí medzi najmenšie známe exoplanéty. Jej hustota je podobná strednej hustote Zeme.eso-cz.cz

18. september: sonda Cassini objavila nový (dočasný) radiačný pás planéty Saturn. Obklopuje planétu vo vzdialenosti 377 000 km od stredu, v oblasti obežnej dárhy mesiaca Dione, vďaka čomu dostal pomenovanie "Dionin pás".spaceprobes.kosmo.cz

8/2009

22. august: Vo vzorkách kometárneho prachu privezeného sondou Stardust vedci objavili stopy glycínu. Glycín je aminokyselina, jedna zo základných stavebných látok živých orgnaizov.spaceprobes.kosmo.cz

20. august: Sondy Chandrayaan 1 a LRO spolupracovali v rámci pokusi nájsť podpovrchový ľad na Mesiaci. Po ľade sa pátralo metódou rádiolokácie, pričom vysielač bol umiestnený na palube sondy Chandrayaan 1 a prijímač na sonde LRO.space.40

18. august: Družica Kepler poslala na Zem prvé merania expolanéty. Členovia tímu Kepler na nich demonštrovali schopnosť observatória detekovať planéty o veľkosti Zeme. Pozorovaná exoplanéta HAP-P-7b je vzdialená asi 1000 ly od Zeme a patrí medzi tzv. horúce Jupitery.astro.cz

13. august: rover Opportunity skúma už od začiatku mesiaca ďalší objavený meteorit na Marse s názvom Block Island. Block Island je železo-niklový meteorit s rozmermi 60 x 30 cm a hmotnosťou pol tony. Vedcov prekvapuje, že sa meteorit takejto veľkosti nerozpadol pri dopade. Z toho usudzujú, že v okamihu jeho pádu musel mať Mars hustejšiu atmosféru ako v súčasnosti.spaceprobes.kosmo.cz

8. august: Blízkozemská planétka (136617) 1994 CC je podľa najnovších výskumov trojplanétkou. Stala sa tak len druhou známou trojitou sústavou medzi blízkozemskými planétkami. Centrálne teleso planétky s priemerom asi 700 metrov obiehajú podľa radarových pozorovaní dva mesiačiky, každý s priemerom nad 50 metrov. Perigeom prešla táto sústava 10. júna 2009 vo vzdialenosti 2,52 milióna km.planetky.cz

7/2009

29. júl: Podľa najnovších zverejnených výpočtov je doba rotácie Saturna okolo jeho osi kratšia, než sa doteraz predpokladalo. Aktuálna perióda rotácie je 10 hodín 34 minút a 13 sekúnd, čo je asi o päť minút menej, než hovoril predchádzajúci predpoklad. Dobu rotácie vypočítal tím astronómov z Oxford University a University of Louisville na základe infračervených snímok zo sondy Cassini.spaceprobes.kosmo.cz

28. júl: Dvojica sond STEREO urobila prvé trojrozmerné pozorovanie slnečnej erupcie. Sondy STEREO sú umiestnené na obežnej dráhe okolo Slnka a cieľom ich dvojročnej misie je študovať slnečné javy, najmä výrony koronálnej hmoty (CME) a pochopiť mechanizmus ich vzniku.astronomiaonline.org

23. júl: Hubbleov vesmírny ďalekohľad urobil snímnku novej tmavej škvrny v Jupiterovej atmosfére. Táto snímka je zároveň prvým vedeckým pozorovaním, ktoré prebehlo od opravy ďalekohľadu v máji 2009. Urobila ju nová kamera ďalekohľadu WFC3 (Wide Field Camera 3). Na detailnej fotografii sa dá pozorovať zmena tvaru škvrny.astrovm.cz

21. júl: V atmosfére Jupitera sa objavila nová tmavá škvrna. Na základe snímok infračerveného teleskopu na Mauna Kea sa predpokladá, že tento úkaz je následkom kozmickej zrážky Jupitera s iným telesom. Je možné, že ide o dopad kométy, podobný zrážke kométy Shoemaker-Levy 9 s Jupiterom v roku 1994.spaceprobes.kosmo.cz

17. júla: NASA zverejnila prvé snímky povrchu Mesiaca vytvorené sondou LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter), ktoré zachytávajú miesta pristátí pilotovaných kozmických lodí programu Apollo. Na snímkach sú viditeľné štartovacie časti lunárnych modulov, ktoré zostali na povrchu a dlhé tiene, ktoré vrhajú. V mieste pristátia Apolla 14 sa dajú zreteľne vidieť dokonca aj stopy astronautov.nasa.gov

17. júl: Medzinárodná astronomická únia schválila nové mená pre 16 impaktných kráterov na Merkúre objavených sondou MESSENGER. Podľa dohody sú povrchové útvary na Merkúri pomenovávané podľa známych umelcov.spaceprobes.kosmo.cz

13. júl: Podľa článku publikovaného v Science Express sa už prvé hviezdy vo vesmíre mohli vytvárať ako dvojhviezdy a nie ako osamelé hviezdy. Vyplýva to z rozsiahlych počítačových simulácií ranného vesmíru. Dvojhviezda sa začala tvoriť v jednej z piatich simulácií.astrovm.cz

2. júl: Na základe údajov z ďalekohľadov VLT a Chandra astronómovia zverejnili štúdiu, ktorá ukazuje, že galaktické kozmické žiarenie je silne urýchľované v pozostatkoch zaniknutých hviezd. Pri tomto urýchlení získali protóny, ktoré žiarenie tvoria, oveľa väčšiu energiu, než akú by im dokázal dodať najväčší pozemský urýchľovač LHC (Large Hadron Collider). Protóny urýchlila podľa všetkého chýbajúca energia v príliš chladnom zvyšku po supernove RCW 86.eso-cz.cz

6/2009

30. jún: Po viac ako osemnástich rokoch skončila misia sondy Ulysses. Ulysses bol spoločný projekt NASA a ESA, ktorého cieľom bol výskum Slnka. Činnosť sondy ukončili posledné povely z riadiaceho strediska JPL, ktorými vypojili palubný rádiový systém. Neaktívna sonda bude naďalej obiehať okolo Slnka.spaceprobes.kosmo.cz

25. jún: V ľadových zrnách prstenca F sonda Cassini detekovala soli sodíka. Materiál v tomto prstenci pochádza z mesiaca Enceladus, čo naznačuje, že mesiac má pod povrchom veľké množstvá tekutej slanej vody. Vedci sa domnievajú, že tekutá voda je jediné médium, v ktorom sa mohla rozpustiť soľ v takom množstve, ako sonda zaznamenala.spaceprobes.kosmo.cz

23. jún: Podľa nových pozorovaní obrej hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orión sa zistilo, že táto hviezda sa postupne zmršťuje. Od roku 1993 sa Betelgeuze zmenšila údajne až o 15 %, z priemeru 11,2 AU na 9,6 AU. Príčina tejto zmeny nie je známa, a je možné, že ide len o ilúziu spôsobenú nerovnomerným povrchom hviezdy.astrovm.cz

23. jún: sonda Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) bola navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Štyridsať minút trvajúci manéver dostal sondu na dočasnú dráhu v tvare výstrednej elipsy, z ktorej postupne štyrmi korekciami do konca júna prejde na testovaciu dráhu. Začiatok zberu údajov sa plánuje na 1. septembra.space.40

19. jún: Na základe pozorovaní rádioteleskopom SMA (Submillimeter Array) astronómovia objavili kruhový protoplanetárny disk okolo dvojhviezdy V4046 Sagittarii. Disk obklopuje obe hviezdy sústavy a je teda dôkazom o tom, že planéty môžu vznikať aj pri dvojhviezdach a nielen pri osamelých hviezdach podobných Slnku. Dvojica mladých hviezd je od seba vzdialených len okolo 7 miliónov km a disk siaha do desaťnásobne väčšej vzdialenosti, ako je vzdialenosť Neptúna od Slnka.astro.cz

18. jún: Lunárna sonda Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) odštartovala z Cape Canaveral s nosnou raketou Atlas 5. Táto vedecká družica pre prieskum Mesiaca má byť na jeho obežnú dráhu navedená 23. júna.space.40

11. jún: Prostredníctvom ďalekohľadov VLT astronómovia urobili zatiaľ najjostrejšie snímky hustej hviezdokopy Arches v blízkosti stredu našej Galaxie. Hviezdokopu tvorí okolo tisíc mladých hviezd a predstavuje ideálne laboratórium na skúmanie vzniku hmotných hviezd v takých extrémnych podmienkach, aké panujú v galaktickom jadre. Nové pozorovania potvrdzujú, že hviezdokopa Arches má doteraz najvyššiu známou hustotu hviezdnej populácie.eso-cz.cz

3. jún – 9. jún: Prerušenie vedeckej činnosti sondy Mars Reconnaissance Orbiter na obežnej dráhe Marsu. Príčina výpadku bol neočakávaný reset palubného počítača a následný prechod sondy do bezpečnostného módu. Príčinu problémov technici ešte len skúmajú.spaceprobes.kosmo.cz

5/2009

28. máj: Prostredníctvom ďalekohľadom VLT astronómovia zistili presnú veľkosť obrej eliptickej galaxie M87 (Virgo A). Nové pozorovania odhalili, že priemer galaktického hala je oveľa menší, ako sa dovtedy predpokladalo. Halo má podľa nových meraní priemer 1 milión ly.astrovm.cz

19. máj: Posádka raketoplánu Atlantis STS-125 vypustila opravený a vylepšený Hubbleov vesmírny ďalekohľad znova na samostatnú obežnú dráhu. Podarilo sa splniť všetky plánované ciele misie. Atlantis bezpečne pristál na základni Edwards AFB dňa 24. mája 2009.mek

14. máj: Z Guyanského kozmického centra odštartovala dvojica družíc Herschel a Planck. Ide o dvojicu európskych astronomických družíc, ktoré na obežnú dráhu Zeme vyniesla raketa Ariane 5.space.40

13. máj: Robot Spirit zapadol do pieskového záveja na Marse. Riadiaci tím pozastavil snahy o pokračovanie v jazde. Podľa projektového manažéra vozítok MER Johna Callasa sa Spirit nachádza vo veľmi ťažkej situácii.spaceprobes.kosmo.cz

11. máj: Raketoplán Atlantis odštartoval na misiu STS-125 k Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu. Počas piatich výstupov do otvoreného vesmíru má posádka Atlantisu vymeniť zastarané či nefunkšné prístorje ďalekohľadu a predĺžiť tak jeho životnosť do roku 2013.MEK

6. máj: Medzinárodná astronomická únia (IAU) schválila meno pre mesiac Saturna objavený na záberoch sondy Cassini. Mesiac s predbežným označením S/2008 S 1 bol pomenovaný Aegaeon. Jeho priemer je len pol kilometra a obieha vo vnútri prstenca G.spaceprobes.kosmo.cz

5. máj: Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature povrch planétok sa mení oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Zmeny pozorovateľné ako sčervenanie povrchu planétky v porovnaní s jej vnútornými vrstvami prebiehajú v časovom meradle kratšom ako milión rokov. Najpravdepodobnejšou príčinou tohto javu je slnečný vietor.eso.org

4/2009

Portál:Astronómia/Novinky/04 2009

3/2009

Portál:Astronómia/Novinky/03 2009

2/2009

Portál:Astronómia/Novinky/02 2009

1/2009

Portál:Astronómia/Novinky/01 2009

Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=Port%C3%A1l:Astron%C3%B3mia/Novinky%20(2009)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.