Archív: 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

2007

január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december

1/2007

• 30. január: Explóziou na štartovacej rampe sa skončil pokus o vypustenie družice NSS-8 pomocou nosnej rakety Zenit-3SL z plávajúcej plošiny SeaLaunch. Po niekoľkých odkladoch sa štart uskutočnil o 23:22 UTC. (SpaceFlight Now)

• 18. január: Z kazašského kozmodrómu Bajkonur o 2:12:15 UTC odštartovala nosná raketa |Sojuz U a na obežnú dráhu vyniesla nákladnú loď Progress M-59, so zásobami pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu. (Space.com)

• 10. január: Americkí a švajčiarski astronómovia objavili trojitý kvazar, čo je v dejinách astronómie vôbec prvý objav tohto druhu a vo vesmíre značne ojedinelý jav. Oznámila to európska organizácia pre astronomický výskum na južnej pologuli European South Observatory (ESO). (Space.com)

• 10. január: Z indického kozmodrómu Shriharikota o 3:53 UTC odštartovala nosná raketa PSLV a na obežnú dráhu vyniesla štyri družice, CartoSat-2 (diaľkový prieskum Zeme), SRE-1 (návratové púzdro), LAPAN Tubsat (indonézska družica) a PEHUENSAT-1 (argentínska nanodružica). (SpaceFlight Now)

• 8. január: NASA sa definitívne rozhodla pre budúce kozmické misie, najmä pre návrat na Mesiac, používať metrický systém. (NASA)
• 8. január: Českí astronómovia objavili vzplanutie hviezdy v súhvezdí Perzeus. Hviezda označená ako GK Per takto vybuchuje približne raz za tri roky, ale presný okamih sa nedá predpovedať. Súčasné vzplanutie nastalo o tri štvrte roku skôr než vedci očakávali. (Vesmir.sk)

• 8. január: Z územia strednej Európy je možné do 10. januára v súhvezdí Orla sledovať veľmi jasnú kométu C/2006 P1 McNaught, ktorú objavil R. H. McNaughtem z Siding Spring Survey 7. augusta 2006. (Vesmir.sk)

2/2007

• 28. február: Sonda New Horizons preletela rýchlosťou 21 km/s vo vzdialenosti 2,3 milóna km od Jupitera. K Plutu bude pokračovať rýchlosťou o 4 km/s vyššou. Space.com

• 24. február: Z japonského kozmodrómu Tangašima o 4:41 UTC odštartovala nosná raketa H-2A a na obežnú dráhu vyniesla špionážnu družicu IGS-3B. (Spaceflight Now)

• 21. február: Vedci z Goddardovho strediska pre vesmírne lety NASA v Greenbelte (USA) skúmali infračerveným Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom atmosféru extrasolárnej planéty HD 209458b. Našli zaručené stopy kremičitanového prachu, nejasné uhľovodíkov. Atmosféra je teda horúca, ale bez vody. Space.com

• 19. február: Stupeň Breeze-M ruskej rakety Proton, ktorý 28. februára 2006 zlyhal pri vynesení družice Arabsat 4A neočakávane explodoval a rozpadol sa na viac ako 1000 úlomkov väčších ako 10 cm. Väčšina úlomkov síce zhorí v atmosfére Zeme, ale vzhľadom na relatívne okú obežnú dráhu to môže trvať desaťročia. Space.com

• 16. február: Zo štartovacej rampy 17B kozmodrómu Cape Canaveral Air Force Station o 22:01 UTC odštartovala nosná raketa Delta 2 a na obežnú dráhu vyniesla päť družíc typu THEMIS, ktoré majú za úlohu skúmať polárnu žiaru. Space.com

• 7. február: Čína sa rozhodla na ostrove Hainan v Juhočínskom mori vybudovať svoj štvrtý kozmodróm. Wenčchanské kozmické stredisko bude mať okrem odpaľovacích rámp aj tematický kozmický vedecký park, závod na montáž rakiet a riadiace stredisko kozmických letov. Space.com

• 2. február: Z čínskeho kozmodrómu Xichang o 16:28 UTC odštartovala nosná raketa CZ-3A a na prechodovú obežnú dráhu ku geostacionárnej vyniesla navigačnú družicu Beidou 1D, ktorá doplní trojicu družíc rovnakého typu a neskôr nahradí najstaršiu z nich. (Xinhuanet.com)

3/2007

• 28. marec: Slnečné žiarenie môže významne urýchľovať rotáciu planétok. Vyplýva to zo záverov štúdie medzinárodného tímu vedcov, ktorí k nemu dospeli na základe pozorovania dvoch planétok. Jedna bola široká 1 500 metrov, druhá 144 metrov. SITA/AP

• 21. marec: Z kozmodrómu Kwajalein o 1:10 UTC na svoj druhý pokusný let odštartovala súkromná nosná raketa Falcon 1 spoločnosti SpaceX. Raketa však pre chybu na druhom stupni nedosiahla naplánovanú obežnú dráhu a zhorela v atmosfére. Space.com

• 15. marec: Nový modul pre ISS ISS bol pomenovaný Harmony (v preklade harmónia). Toto meno bolo výsledkom súťaže školákov, ktorú vyhlásila americká NASA. Space.com

• 15. marec: Európska sonda Mars Express objavila na južnom póle planéty Mars obrovské pole vodného ľadu, ktorý keby sa roztopil, tak by pokryl celý povrch vrstvou hrubou asi 9 m. Space.com

• 13. marec: Kozmická sonda Cassini odfotografovala na Saturnovom ľadovom mesiaci Titane veľké moria naplnené pravdepodobne tekutým plynom. Tmavé plochy sa objavili na snímke mapujúcej Titanov severný pól a podľa vedcou skúmajúcich snímky, ide o plochu veľkosti niekoľkých morí na Zemi. Space.com

• 11. marec: Z kozmodrómu Kourou o 22:30 UTC odštartovala nosná raketa Ariane 5 a na obežnú dráhu vyniesla dve telekomunikačné družice, indickú INSAT 4B a britskú vojenskú Skynet 5A. ArianeSpace.com

• 9. marec: Zo štartovacej rampy na kozmodróme Cape Canaveral Air Force Station o 3:10 UTC odštartovala nosná raketa Atlas 5 a na obežnú dráhu vyniesla šesť vojenských družíc na dve rôzne nízke obežné dráhy. Najzaujímaveším nákladom bola dvojica družíc v rámci programu Orbital Express, ktoré majú slúžiť na overenie možnosti opráv satelitov na obežnej dráhe. Space.com

4/2007

• 25. apríl: Raketa Pegasus XL, vypustená z lietadla L-1011 o 20:26 UTC, vyniesla na oběžnú dráhu družicu AIM. Lietadlo štartovalo zo základne Vandenberg v Kalifornii o 19:28 UTC, odhodenie nosnej rakety s družicou sa uskutočnilo nad Tichým oceánom vo výške zhruba 12 000 m, západne od pobrežia Kalifornie. Spaceflight Now

• 24. apríl: Z kozmodrómu Mid-Atlantic Regional Spaceport na ostrove Wallops (Virgínia) o 1:40 UTC odštartovala nosná raketa Minotaur, ktorá na obežnú dráhu vyniesla družicu NFIRE. Spaceflight Now

• 24. apríl: Astronómovia z Európskeho južného observatória oznámili objav extrasolárnej planéty doteraz najpodobnejšej Zemi. Planéta obieha okolo materskej hviezdy Gliese 581 vzdialenej približne 20 ly od Zeme. Je predpoklad, že na povrchu planéty sa môže nachádzať voda v kvapalnom stave, čo vytvára podmienky pre život. Space.com

• 23. apríl: Z indického kozmodrómu Sriharikota o 10:00 UTC odštartovala nosná raketa PSLV a na obežnú dráhu vyniesla taliansku astronomickú družicu AGILE a technologickú družicu AAM. India sa tak zaradila medzi krajiny poskytujúce komerčné štarty družíc. Space.com

• 17. apríl: Z kozmodrómu Bajkonur o 6:46 UTC odštartovala nosná raketa Dnepr-1, ktorá na polárnu dráhu vyniesla 7 väčších a množstvo malých družíc. Spaceflight Now

• 13. apríl: Z čínskeho kozmodrómu Xichang o 20:11 UTC odštartovala nosná raketa CZ-3A a na kruhovú obežnú dráhu vyniesla navigačnú družicu Beidou-M1, ktorá je prvou z plánovaného čínskeho navigačného systému Compass. (Xinhuanet.com)

• 11. apríl: Z čínskeho kozmodrómu Taiyuan o 3:27 UTC odštartovala nosná raketa CZ-2C a na kruhovú heliosynchrónnu obežnú dráhu vyniesla družicu HY-1B, ktorá je určená na oceánografický prieskum. (Xinhuanet.com)

• 10. apríl: Astronómovia z Lowell Observatory v Arizone po prvýkrát detegovali vodu v atmosfére extrasolárnej planéty a to u planéty HD 209458b. Space.com

• 9. apríl: Z kozmodrómu Bajkonur o 22:54 UTC odštartovala nosná raketa Proton-M, ktorej tretí stupeň Breeze-M na prechodovú dráhu ku geostacionárnej kanadskú telekominukačnú družicu Anik F3.Spaceflight Now

• 7. apríl: Z kozmodrómu Bajkonur o 17:31:14 UTC odštartovala nosná raketa Sojuz-FG s kozmickou loďou Sojuz TMA-10. Na palube kozmickej lode boli členovia novej stálej posádky a piaty kozmický turista, Američan maďarského pôvodu, Charlesa Simonyiho. Spaceflight Now

• 4. apríl: Vďaka súčinnosti silných vetrov a zmenám v odrážaní slnečného svetla (albeda) by globálne otepľovanie mohlo otepliť planétu Mars až štvornásobne rýchlejšie ako Zem. Space.com

5/2007

• 28. máj: Astronómovia objavili ďalších 28 extrasolárnych planét a zvýšili ich počet na 236. Objavené planéty sa vyskytujú pri rôznych typoch hviezd, od najmenších až po obrov. (Space.com)

• 7. máj: Supernova SN 2006gy, ktorú 18. septembra 2006 objavil doktorand Texaskej univerzity Robert Quimby v galaxii NGC 1260 uvoľnila päťkrát viac energie ako doteraz najsilnejšia a stokrát viac ako typická supernova. Space.com

• 4. máj: Vedci z Cornellovej univerzity pod vedením Jeana-Luca Margota doložili novými radarovými pozorovaniami zo Zeme, že časť kovového jadra Merkúra je roztopená, čo vysvetľuje jej dosiaľ záhadné magnetické pole, zaregistrované sondou Mariner 10 pred 30 rokmi. Science

6/2007

• 27. jún: Röntgenové observatórium Chandra zachytilo výtrysk röntgenového žiarenia z neutrónovej hviezdy, ktorá je súčasťou binárneho hviezdneho systému. Tento objav môže astronómom pomôcť objasniť ako vznikajú v neutrónových hviezdach a čiernych dierach takéto mohutné výtrysky energie. ScienceDaily.com

• 27. jún: Pomocou satelitu Swift tím Stefana Immlera z NASA zachytil dve supernovy v rozpätí iba 16 dní v galaxii vzdialenej 380 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Herkules. Tak rýchlo po sebe v jednej galaxii ešte supernovy nikdy neboli pozorované. Priemerne v každej galaxii vybuchne jedna za 25-100 rokov. ScienceDaily.com

• 7. jún: Astronómovia pomocou Very Large Telescope a Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu objavili a zvážili dosiaľ najhmotnejšiu hviezdu. Hviezda A1 v hviezdokope NGC 3603 vzdialenej 20 000 svetelných rokov od Zeme váži 114 krát viac ako Slnko. Space.com

• 7. jún: Astronómovia z Kanadsko-francúzsko-havajského observatória oznámili objav dosiaľ najvzdialenejšej čiernej diery. Objekt v súhvezdí Rýb je vzdialený 13 miliárd svetelných rokov. Space.com

• 5. jún: Röntgenové observatórium Chandra zaznamenalo extrémny výtrysk energie v kope galaxií 3C438 ekvivalentný výbuchu 1 miliardy Sĺnk. Ide o pravdepodobne najväčšie uvoľnenie energie aké bolo doteraz zaznamenané. Space.com

7/2007

• 19. júl: 30. mája sonda Cassini objavila 60. mesiac Saturna. Nový mesiac má priemer približne 1,7 km a obieha medzi mesiacmi Mehone a Pallene. Space.com

• 5. júl: Sonda Cassini po prvýkrát ponúkla detailné zábery Saturnovho mesiaca Hyperion vrátane detailov kráterov podobných pohárom, v ktorých sa zistil výskyt uhľovodíkov, čo naznačuje hojnejší výskyt základných zlúčenín potrebných pre život v našej slnečnej sústave. ScienceDaily

8/2007

• 6. august: Astronómovia z kalifornského observatória na Mt. Palomar v spolupráci s astronómami z Kanárskych ostrovov objavili dosiaľ najväčšiu extrasolárnu planétu s názvom TrES-4, ktorá má 1,7 väčší priemer ako Jupiter a takmer výlučne sa skladá z vodíka. (Space.com)

9/2007

• 18. september: Nové merania potvrdili, že južný pól planéty Neptún má oveľa vyššiu teplotu (okolo 10°C) ako zvyšok planéty (-200°C). Vedci si to vysvetľujú pôsobením slnečného žiarenia počas extrémne dlhého leta (40 rokov) na južnej pologuli planéty. Space.com

• 12. september: Podľa Norberta Schörghofera z Astrobiologického inštitútu Havajskej univerzity mohlo byť príčinou výskytu vodného ľadu pod povrchom na rôznych miestach Marsu kolísanie rotácie planéty Mars, ktoré prinieslo až 40 ľadových dôb počas posledných 5 miliónov rokov. Space.com

• 12. september: Astronómovia objavili planétu, ktorá prežila rozpínanie svojej materskej hviezdy. Planéta pri hviezde V 391 Pegasi s relatívne blízkou obežnou dráhou nezanikla počas premeny hviezdy na červeného obra. Space.com

• 6. september: Astronómovia pomocou Hubblovho a Spitzerovho teleskopu objavili deväť najmenších a najkompaktnejších galaxií z tých, ktoré boli doteraz pozorované. Galaxie sú 100 až 1000 krát menšie ako Galaxia. Space.com

10/2007

• 17. október: Astronómovia objavili objekt, ktorý by podľa teoretických prepočtov nemal existovať. Objekt pod označením M 33 X-7 v souhvezdí Trojuholník je dosiaľ najväčšou známou zrútenou hviezdou. Takto vzniknutá čierna diera má hmotnosť šestnácťkrát väčšiu ako Slnko, s čím teória "čiernych hviezd" nepočíta. Space.com

• 3. október: Astronómovia pomocou Spitzerovho ďalekohľadu objavili pri hviezde vzdialenej 424 svetelných rokov zrod planéty vo vzdialenosti akú má Zem od Slnka. Space.com

11/2007

• 17. november: Kamenné terestrické planéty, možno podobné Zemi, Marsu či Venuši, pravdepodobne vznikajú, alebo sa v nedávnej dobe už sformovali okolo hviezdy v otvorenej hviezdokope M 45 Plejády v súhvezdí Býka. Dôsledkom sú obrovské kolízie planét alebo planetárnych zárodkov. Vyplýva to z pozorovaní pomocou ďalekohľadu Gemini na Havajských ostrovoch a kozmického observatória Spitzer. Astro.cz

• 15. november: Donedávna slabo viditeľná kométa s označením 17P/Holmes počas posledných niekoľkých týždňov narástla do takých rozmerov, že svojou veľkosťou prekonala aj Slnko. Astronómovia z observatória na Havaji, ktorí objav oznámili, predpovedajú jej ďalšie zväčšovanie. Space.com

• 8. november: Medzinárodné vedecké konzorcium na čele s Antoinom Letessierom-Selvonom z CNRS pomocou prístrojov Observatória Pierra Augera v argentínskych Andách odhalilo zdroj najenergetickejších kozmických lúčov, prenikajúcich do atmosféry Zeme. Sú ním superhmotné čierne diery v stredoch blízkych aktívnych galaxií, ktoré vyvrhávajú obrovské prúdy plazmy. Space.com

12/2007

• 10. december: Podľa najnovších údajov vesmírnej sondy Voyager 2 nemá slnečná sústava predpokladaný guľový tvar, ale na jednej strane má preliačinu, ktorá je, podľa amerických astronómov, spôsobená medzihviezdnym magnetickým poľom vesmíru. Space.com