Populizmus je termín používaný v politológii, ktorý v širšom zmysle znamená dbanie na a podporu potrieb obyčajných ľudí.^[1] Termín býva považovaný za príliš vágny a na jeho presnej definícii sa odborníci nezhodujú.^{[2](s. 28)[3]} Pôvodne označoval prívržencov americkej ľavicovej politickej strany s názvom People's Party, ktorá bojovala za agrárnu reformu, priamu demokraciu, progresívnu daň a pod.,^[4][5][6] no v dnešnej dobe sa používa na označenie širšieho spektra politických programov. Niektorí považujú populizmus za samostatnú politickú ideológiu, iní iba za politickú stratégiu, ktorou politici navábia ľudí na svoj program.^{[2](s. 27 – 28)} Napriek nejasnej definícii, väčšina odborníkov sa zhoduje, že jadrom populizmu je rozdelenie obyvateľstva na tzv. „obyčajný ľud“ a tzv. „elitu“,^[2](s. 28) preto sa populistami označujú politici, ktorí broja proti establišmentu.^[7] Populisti sa snažia zjednotiť „tichú väčšinu“ a zmobilizovať ju proti elitárskemu establišmentu, ktorý vnímajú ako nepriateľa obyčajného ľudu.^[2](s. 33) Rozdiel medzi ľudom a elitou je morálny a nie situačný, t.j. aj po zvolení do funkcie populistickí politici naďalej bojujú proti elite a nestávajú sa súčasťou establišmentu.^[2](s. 33) Populisti môžu mať aj demokratické, aj autoritárske tendencie^[4], môžu byť aj ľavicoví, aj pravicoví.^[2](s. 35) Ľavicoví populisti zvyknú s populizmom spájať elementy socializmu, pravicoví populisti zvyknú kritizovať veľké korporácie, ktoré vidia ako súčasť elity, ktoré podľa nich vďaka svojmu vplyvu ničia konkurenciu, čo sa týka najmä malých podnikov – takže vlastne ničia voľný trh.^[2](s. 35)

Referencie