Britský 1. pluk vojvodu z Wellingtonu

Pluk alebo staršie označenie regiment je vojenská jednotka, skladajúca sa z viacerých práporov určená na plnenie taktických úloh^[1]. Veliteľ pluku je plukovník.

V závislosti od ozbrojených síl, krajiny pôvodu a určenia, sa môže pluk v súčasnosti podobať na brigádu a počet jeho vojakov môže mať rozsah od niekoľkých stoviek po 2000 - 3000. Od 18. storočia sa termín pluk používa pre jednotku zloženú z 10 rôt, ktoré majú po 80 - 100 mužov.^[2] Je však nutné podotknúť, že v európskych aj americkej armáde sa do 19. storočia termíny pluk a prápor často používali na označenie jednotiek približne rovnakej veľkosti.^[2] Pluky a/alebo brigády sú väčšinou sformované do divízií.

Stredoveké pluky, ako aj niektoré pluky do 19. storočia, mali okrem svojho veliteľa aj majiteľa, ktorý s nimi mohol narábať podľa svojvôle, dokonca ich predať.

V niektorých krajinách, ako napríklad Spojené kráľovstvo, či USA, existujú niektoré pluky, s určitými obmenami už stovky rokov. V mnohých armádach sú, prípadne boli, niektoré pluky vytvárané na základe regionálnej príslušnosti, národnosti jeho príslušníkov, či elitného výberu, ktorý spolu s náročným výcvikom zlepšil kompaktnosť jednotky, jeho morálku a tým aj efektívnosť v boji. V určitých prípadoch však takáto organizácia má svoje nevýhody a neraz vedie v armáde k nezdravej rivalite medzi jednotlivými plukmi.

Pluky sa delia podľa jednotlivých odnoží vojska na pechotné, tankové, motorizované, výsadkové, spojovacie, ženijné atď. Fakticky však takéto jednotky pozostávajú z radu menších oddielov (rôt, čiat, družstiev), ktoré majú rôzne zameranie, názov pluku sa preto určuje podľa prevládajúceho typu vojsk. Napríklad v motostreleckom pluku sa nachádzajú 2 - 3 motostrelecké prápory, 1 tankový prápor, 1 delostrelecký prápor, 1 protilietadlový prápor, protitanková batéria, prieskumná rota, ženijná rota, spojovacia rota, čata chemickej obrany, opravárenská rota, zásobovacia rota, jednotka plukovej hudby a sanitný oddiel.

Referencie