Piešťany - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Piešťany

Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Piešťany (okres).
Piešťany
mesto
Piešťany Montage.jpg
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho, pamätník „Vďaka osloboditeľom“, hotel Thermia Palace, Kolonádový most, Napoleonské kúpele
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Časti Piešťany, Kocurice
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 162 m n. m.
Súradnice 48°35′03″S 17°50′01″V / 48,584167°S 17,833611°V / 48.584167; 17.833611
Rozloha 44,2 km² (4 420 ha) [1]
Obyvateľstvo 27 057 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 612,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Primátor Peter Jančovič[3] (nezávislý)
PSČ 921 01
ŠÚJ 507440
EČV (do r. 2022) PN
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie SNP 3
921 01 Piešťany
E-mailová adresa msu@piestany.sk
Telefón 033 / 776 53 11
Fax 033 / 776 53 33
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Piešťany
Webová stránka: piestany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Piešťanec, Piešťanka[4]

Piešťany (maď. Pöstyén, nem. Pistyan, poľ. Pieszczany) sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb (Národný ústav reumatických chorôb) a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé od liečebnej starostlivosti, turistického ruchu, elektrotechnického, strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Preteká ním rieka Váh. Má nížinné, teplé, slnečné a suché podnebie.

V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality (Moravany nad Váhom, Krakovany-Stráže). Prvá písomná zmienka pochádza zo zoborskej listiny z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia sa vďaka budovaniu priemyslu a pripojeniu obcí Banka a Kocurice zdvojnásobil počet obyvateľov na viac ako 33-tisíc, po odpojení obce Banka v roku 1996 mali Piešťany necelých 31-tisíc ľudí. Odvtedy ich počet klesol o desatinu na necelých 28-tisíc.

Geografia

Najdlhšia slovenská rieka Váh v Piešťanoch

Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, na pravom brehu rieky Váh. Rozprestierajú sa v strednej časti Dolnovážskej nivy, v severnom výbežku Podunajskej roviny, pod úpätím pohoria Považský Inovec v nadmorskej výške 162 m n. m. Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová, ktorý sa vlieva do priehradného jazera Sĺňava, ktoré leží juhovýchodne od mesta.

Mesto sa delí na katastrálne územia Piešťany a Kocurice – jedinú mestskú časť, vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta, na ľavom brehu Dudváhu, 160 m n. m. V tejto mestskej časti sa našlo popolnicové pohrebisko z mladšej bronzovej doby a písomné pramene dokladajú osadu Cozuran v roku 1113. Súčasťou Piešťan sú Kocurice od 1. januára 1974. V rokoch 1973 – 1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Dejiny

Staroveké a stredoveké dejiny

22 800 rokov stará Moravianska venuša. Najznámejší výtvarný prejav z kamennej doby na Slovensku. Originál v SNM, kópia v Balneologickom múzeu

Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V ostatnej ľadovej dobe sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval človek – lovec mamutov. Svedčia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom. Pramene vyhľadávali obyvatelia z neskorej i mladšej kamennej doby, no najmä z bronzovej doby. V okolí sú stopy po ľude maďarovskej kultúry, vystriedanej ľudom karpatskej mohylovej a čakanskej kultúry. V mladej železnej (laténskej) dobe, asi v štvrtom storočí pred Kr., prichádzali Kelti. V 1. až 4. storočí osídlenie germánskymi Kvádmi. Po nich boli nájdené významné a bohaté germánske hroby v blízkych Strážach, dnes Krakovany-Stráže. V 5. – 6. storočí prichádzali do oblasti prvé slovanské kmene.

Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec Kostolec na skalnom ostrohu nad Váhom nad obcou Ducové. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch pochádza z roku 1113. Nachádza sa v druhej zoborskej listine, vydanej uhorským kráľom Kolomanom I. Piešťany (Pescan) sa tu spomínajú ako obec susediaca s Trebaticami. V rokoch 1299, 1301 – 1321 súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.

Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Kontovci si udržali panstvo do roku 1521, kedy rod vymrel bez potomkov. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo.

Novoveké dejiny

Dejiny mesta sú úzko späté s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Wernhera z roku 1545 v knihe Správa o podivuhodných vodách Uhorska (De admirandis Hungariae aquis hypomnemation). Neskoršie opisy sú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima (1571), osobného lekára pápeža Sixta V. Andreu Bacciusa Elpidianusa (1588), či od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera (1632). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajana Benešovského v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele) z roku 1642. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko.

Od roku 1521 patrili Piešťany prevažne Thurzovcom, no po smrti Alexeja Thurza napadli Očkaiovci testament, prisudzujúci vlastníctvo panstva rodine Sékelyovcov, spory o vlastníctvo obce trvali v období rokov 1551-1591.[5] Od Sékelyovcov prešlo vlastníctvo na vnučku Alexeja Thurza Annu Salmovú.[5] Nakoniec v roku 1602 sa dohodli grófovia Salma a Stanislav Thurzo o odpredaní panstva s Piešťanmi Thurzovcom.[5] V tomto čase bolo ešte hlavnou obživou obce poľnohospodárstvo. V priebehu turecko-uhorských vojen boli Piešťany trikrát vyplienené Turkami, v rokoch 1530, 1599 a 1663.[5]

Okolo prameňov vznikla kúpeľná osada Teplice, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1599. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa časom spojila s obcou Piešťany (niekedy aj Veľké Piešťany) a dnes tvorí historické centrum. Thurzovci vlastnili Piešťany opäť od roku 1602 do roku 1637.[5] V roku 1610 sa takmer všetci obyvatelia Piešťan hlásili k Evanjelickej cirkvi.[6] Adam Thurzo nechal vybudovať prvý ubytovací hostinec pre vznešených kúpeľných hostí. Ferdinand I. po Thurzovej smrti odpredal Piešťany Imrichovi Berčénimu.[5] Od neho panstvo odkúpil v roku 1656 Adam Forgáč a Forgáčovcom zostalo panstvo až do konca Rákocziho povstania.[5] Po neúspechu povstania cisár odobral majetky Šimonovi Forgáčovi a do roku 1720 obec krátko patrila Jánovi Václavovi z Mitrovíc.[5] Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 (zrušenie nevoľníctva) a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

Secesný hotel Thermia Palace z roku 1912. Miesto stretnutia troch cisárov – bulharského, nemeckého a rakúskeho.

Prvý lekársky opis Schediasma de Thermis Postheinsibus je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta Prešporka Jána Justusa Torkoša (1745). V roku 1772 sa v Piešťanoch objavil významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi, ktorých využívanie komplikoval meniaci sa tok Váhu. Piešťany v novoveku často ničili veľké povodne na Váhu, zničujúce boli najmä tie v rokoch 1683, 1744 a 1813.[5]

Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820 – 1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia (od roku 1923 známe pod názvom Napoleonské kúpele). V roku 1802 navštívil Piešťany Beethoven. Začiatkom 19. storočia sa liečba uberala pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F. E. Scherera, nájomcu kúpeľov, zakladateľa Vojenského kúpeľného ústavu (1863) a autora monografie o kúpeľoch. Od roku 1837 je zdokumentovaná prítomnosť piešťanského prepravného špecifika – ručne ťahaných vozíkov, tzv. infanteristov.[7]

História židovského obyvateľstva

Židov v Piešťanoch evidujeme od roku 1727. V roku 1815 bola postavená prvá synagóga a v roku 1906 vznikla židovská kuchyňa a 6 izieb pre chudobných a starých židov. Ortodoxná synagóga bola postavená v rokoch 1893 – 1994 no už v päťdesiatych rokoch bola zdemolovaná. Pred 2. svetovou vojnou tvorili židia približne 14% obyvateľstva a na začiatku 20. storočia vlastnili približne 65% licencií na prevádzkovanie obchodov, hotelov a reštaurácií.

V Piešťanoch pôsobilo niekoľko významných rabínov. Posledný predvojnový rabín, Teichtal Yissachar Shlomo zomrel vo vlaku pri návrate z koncentračného tábora Auschwitz. Na jeho pamiatku je v Piešťanoch postavený pamätný kameň. Dcéra Ľudovíta Wintera, Maria Schulz, má v Piešťanoch umiestnený kameň Stolperstein. Nachádzajú sa tu aj 2 židovské cintoríny, kde sa nachádza viac ako 630 náhrobných kameňov.

Súbor liečebných domov a víl v centre mesta z prvej polovice 20. storočia

Winterovci a vývoj po druhej svetovej vojne

V roku 1889 dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erdődyovcov firma Alexander Winter a synovia. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stali známe v celom svete. Zaslúžil sa o to najmä syn Alexandera Wintera Ľudovít Winter, slovenský podnikateľ židovsko-maďarského pôvodu, nájomca, budovateľ piešťanských kúpeľov a tvorca ich svetového mena. Ľudovít Winter pôsobil v rokoch 1919 - 1935 ako predseda slovenskej jednoty kúpeľov. Prežil koncentračný tábor a po jeho návrate do Piešťan v roku 1948 mu bol zakázaný prechod z kúpeľov do mesta cez rieku. Výrazne sa zaslúžil o premenu obce Piešťany na mesto. Jeho brat Imrich zase povzniesol kultúrny a spoločenský život v meste, jeho meno nesie Balneologické múzeum Imricha Wintera, ktoré spoluzakladal. Boli vystavané Františkove kúpele, Grand hotel Rónai/Royal, hotel Lipa či hotel Thermia Palace s kúpeľmi Irma.[5]

Rozvoj prerušila prvá svetová vojna, v kúpeľoch sa začali liečiť ranení vojaci a dôstojníci. Počas prvej svetovej vojny bola postavená liečebňa Pro Patria (Za vlasť). Vo februári 1917 sa v hoteli Thermia Palace stretli traja cisári, nemecký cisár Viliam II., rakúsky cisár Karol I. a bulharský cár Ferdinand I. Rokovali tu o ďalšom vedení vojny a tu aj spečatili svoj osud.[8]

V medzivojnovom období prúdili do kúpeľov desaťtisíce hostí, medzi nimi mnohé významné osobnosti (Richard Tauber, Henny Porten, Selma Lagerlöfová, Alfons Mucha, indickí maharadžovia a i.). Došlo k významnému rozvoju kúpeľov aj mesta, k výstavbe modernej infraštruktúry, najmä v spolupráci Wintera ako správcu kúpeľov a Alexandra Šindelára ako miestneho starostu a dekana. Postavili sa dva nové mosty cez Váh, Poštový a telegrafný úrad, meštianska škola, obecný a okresný úrad či asfaltové cesty a v rokoch 1925-1931 prvé protipovodňové valy na brehoch rieky.[9][5] Taktiež sa piešťanské letisko, funkčné od roku 1926, stalo hlavnou základňou československého letectva na Slovensku.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku 1940 došlo ku zoštátneniu kúpeľov, 1948 ku ich znárodneniu. Winterovci boli stíhaní režimom, Imrich vojnu neprežil, Ľudovítovi zakázali pôsobenie v kúpeľoch. Počas vojny v holokauste zomrela veľká väčšina z piešťanských Židov, ktorí tvorili vyše 10 % obyvateľov.[10] Piešťany a ich infraštruktúra tiež utrpeli vojnou, po vypuknutí SNP sa celá piešťanská vojenská posádka na čele s Ivanom Haluzickým doň zapojila.

Piešťany boli oslobodené rumunskou a sovietskou armádou 4. apríla 1945. Rozvoj mesta a kúpeľov zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od roku 1945 užívajú Piešťany štatút mesta, od roku 1954 štatút kúpeľného mesta a od roku 1956 štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu, od 1996 okresného mesta. V druhej polovici 20. storočia nastal v meste vzostup špecializovaných priemyselných odvetví (elektrotechnický podnik Tesla – v roku 1984 sa tu začal vyrábať prvý československý osobný počítač PMD 85; výroba zdravotníckej technike vo firme Chirana).[11]

Názov

Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu, na ktorých sa rozprestiera. Toto meno nesie aj planétka (4573) Piešťany, ako aj niektoré ulice na Slovensku s pomenovaním Piešťanská.

  • 1689Pöstény
  • 1709Pustin
  • 1742Pusteny
  • 1745Pösthenium, Piesthan, Pischtan
  • 1747Pissteny
  • 1773Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze
  • 1786Pűschtin, Piečany
  • 1786Teplicz
  • 1808Pöstény, Püstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany
  • 18631907Pöstyén – v maďarčine sa používa dodnes
  • 1913Pöstyény
  • do 1918Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán
  • 1920Piešťany

Symboly mesta

Arthur Heyer, tvorca známeho barlolámača

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta. Ako symbol bol barlolámač prijatý za mestský znak 21. októbra 1945 pri príležitosti povýšenia obce Piešťany na mesto.

Erb mesta tvorí modrý štít so striebornou postavou nahého zlatovlasého muža, lámajúceho obojručne zlatú barlu o ľavé koleno. Do druhej polovice 19. storočia mesto používalo ako pečatidlo rôzne vyobrazenia svätého Štefana-kráľa. Najstaršia zachovaná pečať pochádza z roku 1564. Je na liste odoslanom z Piešťan do Trnavy, z obsahu ktorého sa dá predpokladať právo na konanie trhu alebo jarmoku. Priemer pečate je 25 mm a vyobrazuje svätého Štefana-kráľa s barlou v pravej ruke, zatiaľ, čo v ľavej drží štít s krížom.

Z roku 1771 sa zachovala na listine pečať piešťanskej osady Teplice (približne dnešná pešia zóna), s priemerom 25 mm. V jej strede je vyobrazený svätý Štefan s kruhopisom Sigillum Teplicien. Z roku 1774 je zachovaná podobná pečať s priemerom 22 mm so svätým Štefanom držiacim barlu v ľavej ruke. Kruhopis znie Sigillum Teplicense.

Z roku 1783 je osemboká pečať samotného mesta. Má priemer 35 mm, v strede vyobrazenie svätého Štefana s barlou v pravej ruke a kruhopisom Sigillum oppidi Peosten. Dnešný symbol mesta, barlolámač, bol pôvodne znakom kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal Ľudovít Winter, ktorý si želal jednoduchý symbol uzdravenia vypovedajúci o sile termálnych prameňov. V roku 1894 sa Winter stretol v budapeštianskej Riegelovej tlačiarni s kresličom nemeckého pôvodu Arthurom Heyerom, ktorého poveril takýto symbol vytvoriť. Heyer mu o pár dní predložil skicu muža lámajúceho barlu. Tento znak si Winter okamžite nechal patentovať, ale aj napriek tomu sa stal podnetom 40-tich súdnych sporov. Umelecké vyobrazenie barlolámača sa nachádza na priečelí kolonádového mosta.

Vlajku tvorí šesť vodorovných rovnomerných pruhov v mestských farbách – zlatá, modrá, strieborná, zlatá, modrá, strieborná. Vlajka v pomere 2 : 3 je zastrihnutá do lastovičieho chvosta siahajúceho do jej 1/3.

Zloženie mestského zastupiteľstva po samosprávnych voľbách v roku 2018.

Samospráva

Pre zoznam vedúcich predstaviteľov samosprávy Piešťan pozri Zoznam predstaviteľov mesta Piešťany

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) od roku 2018 je 17-členný zbor (znížený z počtu 21 v rokoch 2014 – 18 a z počtu 25 v predošlom volebnom období) zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta. Od roku 2014 má mesto dva volebné obvody pre zastupiteľstvo. Funkčné obdobie MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva. V súčasnosti je 12 poslancov nezávislých, 3 poslancov má KDH a po jednom poslancovi strana SPOLU a koalícia SaS-OĽaNO.

Demografia

Ku 31. decembru 2003 mali Piešťany 30 066 obyvateľov, z toho 47,06 % mužov a 52,94 % žien. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 bývalo v meste najviac obyvateľov slovenskej národnosti (96,3 %), nasledujú národnosti: česká (1,69 %), maďarská (0,27 %), rómska (0,18 %), moravská (0,11 %), nemecká (0,06 %), poľská (0,04 %), rusínska (0,04 %) a ukrajinská (0,03%). Vierovyznanie obyvateľov: rímskokatolícke (72,65 %), evanjelické (5,96 %), gréckokatolícke (0,31 %), pravoslávne (0,14%), československé husitské (0,09 %), ostatné (0,23 %), bez vyznania (16,71 %). V meste po roku 2000 v dôsledku dochádzania mladých ľudí za prácou do iných miest a suburbanizácie významne vzrástol počet obyvateľov v poproduktívnom veku.[12]

Na začiatku 17. storočia boli Piešťany dominantne evanjelické a luteráni spravovali oba miestne kostoly. Tie im v rokoch 1630, resp. 1637 odobrali Adam Thurzo a Adam Forgáč a v roku 1664 evanjelický zbor počas protireformácie zanikol úplne.[6] Evanjelici sa začali v meste organizovať opäť až v roku 1894.[6] Mesto malo v minulosti tiež významnú židovskú menšinu, v rokoch 1900-1940 tvorila medzi 11 a 15 % obyvateľstva. V roku 1940 žilo v Piešťanoch 1 559 Židov, v roku 1948 už len 201.[10]

Rok Počet obyvateľov
1731 1 488
1787 1 892[13]
1828 3 360[13]
1850 3 378[13]
1869 3 472[13]
1893 4 500
1910 7 379[13]
1921 9 321
1930 12 080[13]
Rok Počet obyvateľov
1940 13 352[13]
1945 14 519[13]
1950 15 932[13]
1955 17 200[13]
1960 18 664[13]
1965 21 207[13]
1970 22 963[13]
1975 27 500[13]*
1980 30 731[13]*
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Piešťany





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


Rok Počet obyvateľov
1985 33 000[13]*
1991 33 176[14]*
2001 30 606[15]
2003 30 066
2007 29 587[16]
2008 29 960
2016 27 777