A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Para je prechodný stav medzi kvapalinou (resp. pevnou látkou) a typickým plynom. Je to teda stav nekvapalnej a nepevnej látky, ktorej teplota a/alebo tlak je relatívne blízko jej bodu premeny na kvapalnú alebo pevnú fázu. Detaily definície sa rôznia - pozri nižšie.
V niektorých textoch sa para (bez ohľadu na detaily jej definície) terminologicky chápe ako podtyp plynu, v iných ako opak plynu. Ak sa chápe ako opak plynu, tak sa para a plyn niekedy spolu označujú ako vzdušniny.
Chápanie pary v bežnom jazyku je odlišné od fyzikálnej definície (teda od definícií preberaných v tomto článku) - pozri para (rozlišovacia stránka).
Ukážky definícií
- Para je plyn v podmienkach blízkych ku skvapalneniu. [1]
- Para je plynné skupenstvo látky v blízkosti teploty varu príslušnej kvapaliny. [2]
- Para je látka v plynnom skupenstve pre teplotách nižších ako kritická teplota.[3]
- Para je plynná fáza látky pri teplotách nižších, než je kritická teplota (teplota, pri ktorej mizne rozdiel medzi kvapalnou a plynnou fázou); zvyčajne definovaná možnosťou skvapalnenia púhou kompresiou pri konštantnej teplote.[4]
- Para je plynu podobná fáza látky pri teplote pod jej kritickým bodom. Paru možno kondenzovať na kvapalinu alebo pevnú látku zvýšením jej tlaku alebo znížením jej teploty. [5]
- Para je plynná fáza látky, ktorá je buď v interakcii so svojou kvapalnou alebo pevnou fázou, alebo sa nachádza v stave, z ktorého sa malou zmenou teploty alebo tlaku dá spôsobiť jej kondenzácia. [6]
- Para je neviditeľný plyn, ktorý je v priamom styku s pevnou látkou alebo kvapalinou - väčšina látky je kvapalnom alebo pevnom stave, malá časť je plynná.[7]
- Para je plyn tvoriaci sa v dôsledku uvoľňovania molekúl z látky nachádzajúcej sa v kondenzovanom stave (kvapalina, pevná látka) do voľného objemu[8]
- Podľa A. N. Gurejeva panuje je v používaní termínov para a plyn neporiadok, preto sú podľa neho výrazy plyn a para v terminológii termodynamiky fázových premien voľne zameniteľné. [9]
Diagram teplota-entropia
V diagrame teplota-entropia (pozri obrázok) sa oblasť pary nachádza vpravo od krivky sýtych pár (pravá časť modrej zvonovitej krivky) a pod kritickou teplotou (dotyčnica k vrcholu zvonovej krivky). Stav nad kritickou teplotou sa v termodynamike považuje za plyn. [10]
Vodná para
V technických aplikáciách je vodná para najčastejším zástupcom pary. Napríklad parný stroj alebo parná turbína pracujú s vodnou parou, aj keď to nie je v ich názve uvedené. V energetike sa takáto para nazýva aj prehriata para. Kritický bod vodnej pary má parametre:
- teplota: 374,2°C
- tlak: 22,0453 MPa
- merný objem: 0,00304 m3.kg-1
Pozri aj
Referencie
- ↑ para. In: Malá encyklopédia chémie: Anorganická chémia. Organická chémia. Biochémia. Farmaceutická chémia. Fyzikálna chémia. Agrochémia. Geochémia. Analytická chémia. Rádiochémia. Jadrová chémia. Plasty. Chemické názvoslovie. Významní chemici / Jaroslav Bína ; Jaroslav Bína, Jaromír Polák, Tibor Hrabovský. 3. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 816 s. (Malé encyklopédie). S. 81
- ↑ Dampf. In: Lexikon der Chemie. Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8
- ↑ Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 530.
- ↑ pára. In: Technický slovník naučný 6. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2004. 429 s. ISBN 80-86044-24-6. S. 29.
- ↑ vapour. In: ESCUDIER, Marcel; ATKINS, Tony. A Dictionary of Mechanical Engineering. : Oxford University Press, 2019. 688 s. ISBN 978-0-19-883210-2.
- ↑ Dampf. In: Lexikon der Physik. Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.
- ↑ Hamburger Abendblatt - Hamburg. Wie unterscheiden sich Dampf und Nebel, Rauch und Qualm? . abendblatt.de, 24.09.10, . Dostupné online.
- ↑ ПАР . bigenc.ru, . Dostupné online.
- ↑ par. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie
- ↑ ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk