Pľúcne zatienenie alebo pľúcna opacita je termín používaný v rádiológii hrudníka. Je definované ako oblasť, ktorá výraznejšie absorbuje rtg lúče a preto je na rtg snímke hrudníka sýtejšie ako jej okolie.^[1] Termín „zatienenie“ sa používa v súvislosti s rtg snímkami hrudníka, termín „opacita“ je používaný okrem rtg snímok i pri popise vyšetrení počítačovou tomografiou.

Na predozadnej snímke hrudníka je zatienenie/opacita pomerne ľahko detegovateľné pri vzájomnom porovnaní pravej a ľavej strany hrudníka. Niektoré však môžu byť veľmi nenápadné a ich odhalenie vyžaduje pozornú systematickú analýzu rtg snímky. Stupeň viditeľnosti zatienení závisí aj od ich polohy vzhľadom na smer priebehu rtg lúča – napríklad malý plošný infiltrát prebiehajúci kolmo na rtg lúč nemusí byť viditeľný, ten istý infiltrát v smere priebehu lúča viditeľný je.

Pľúcne zatienenia sú vzhľadovo značne variabilné, pričom medzi jednotlivými typmi nie sú ostré hranice. Napriek tomu má ich tvarová charakteristika značný diferenciálne diagnostický význam.

Typy pľúcnych zatienení^[2]2" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

• zatienenia/opacity pľúcneho parenchýmu
• atelektáza
• pľúcne noduly a masy
• lineárne a pruhovité opacity
• cysty a buly
• nodulárne a retikulonodulárne opacity, honeycombing

Referencieupraviť | upraviť zdroj