Pĺšik lieskový

	Pĺšik lieskový
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Rad (ordo)	hlodavce (Rodentia)
Čeľaď (familia)	plchovité (Gliridae)
Podčeľaď (subfamilia)	Leithiinae
Rod (genus)	plch (Muscardinus)
Druh (species)	pĺšik lieskový (M. avellanarius)
Vedecký názov
	Muscardinus avellanarius; Linnaeus, 1758
Synonymá
	plch lieskový
	; Mapa rozšírenia pĺšika lieskového
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pĺšik lieskový^[2]^[3] alebo plch lieskový (Muscardinus avellanarius) je drobný cicavec z čeľade plchovité. Je to jediný žijúci druh rodu Muscardinus (Kaup, 1829).^[4] Má sedem poddruhov.^[5] Je najmenším druhom plcha v Európe.^[6] Výskyt na Slovensku bol doložený na 53,2 % územia, najmä v podhorských a horských oblastiach 200 - 800 m n. m.^[3]

Rozšírenie

Žije vo veľkej časti Európy (od Francúzska, juhu Anglicka po západ Ruska) a Malej Ázie. Je to jediný pôvodný druh z čeľade plchovité, ktorý žije na Britských ostrovoch (aj keď plch obyčajný (Glis glis) tu bol náhodne introdukovaný a dnes tu má stálu populáciu). V britských zdrojoch je preto často označovaný jednoducho ako plch.

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 229 (53,2 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 35, 8,1 %) v nadmorských výškach 100 (rieky Bodrog a Latorica) – 1 900 m n. m. (Západné a Vysok é Tatry).^[3]

Na území Slovenska je rozšírený po celom území ale jeho výskyt je zriedkavý.^[6] Obýva hlavne lesnú krajinu s hustým podrastom. Vo viacerých krajinách (vrátane Slovenska) je zákonom chránený.

Opis

Má hustú zlatohnedú srsť a veľké čierne oči a malé okrúhle uši. Spodok má žltohnedý až biely. Je dlhý od 6 do 9 cm, chvost má dĺžku 5,7 – 7,5 cm.^[5] Váži 17 – 20 gramov, aj keď pred hibernáciou môže vážiť 30 – 40 g. Hibernuje od októbra do apríla/mája.

Etológia

Je to nočný živočích a väčšinu aktívneho času strávi hľadaním potravy v korunách stromov. Robí aj väčšie okľuky len aby nemusel zliezť na zem a vystaviť sa nebezpečenstvu. Od svojho hniezda sa často nevzďaľujú, najviac 70 m.^[7]

Počas zimy (začiatok októbra) hibernuje v hniezde pod lístím na vrchnej vrstve lesnej pôdy alebo na kmeňoch a nadzemných koreňoch.^[8] Po zobudení na jar (neskorý apríl alebo začiatok mája) buduje pletené hniezda z trávy a lístia. Ak je počasie studené a vlhké a je nedostatok potravy, upadá do apatie. Schúli sa do klbka a spí. Väčšinu času tak strávi v spánku, buď v zime počas hibernácie alebo v lete počas apatie.

Živý sa najmä lieskovými orechmi, vďaka čomu získal svoj názov v mnohých jazykoch. Orechy požiera hlavne pred hibernáciou a sú hlavnou zložkou pre tvorbu tukových zásob. Požiera aj hmyz, vtáčie vajcia, bobule, nektár, kvety a mladé výhonky. Jeho strava je rôzna v závislosti na hojnosti, nadmorskej výške a ročnom období. K živočíšnej strave sa uchyľuje pri nedostatku výživných rastlín.^[9]

Sú samotárski, ale v tesnej blízkosti môže žiť aj niekoľko jedincov, ktorí sa potom delia o potravu a dorozumievajú so širokou škálou vrčivých až hvízdavých zvukov. Samice sú gravidné 22 – 24 dní^[8], v jednom vrhu rodia až 9^[8] (v priemere štyri až päť mláďat^[5]). Ročne mávajú dva vrhy, vo vyšších nadmorských výškach jeden a vo vhodnom biotope až tri. Dožíva sa 3 až 4 roky.^[8]

Referencie

↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
↑ BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Pĺšik lieskový, s. 32 - 33.
↑ ^a ^b ^c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Michal Stanko, Ladislav Mošanský, Peter Fenďa, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Pĺšik lieskový - Muscardinus avellanarius, s. 70 - 75.
↑ Mitchell-Jones, A. J., Amori, G., Bogdanowicz, W., Kryštufek, B., Reijnders, P.J.H., Spitzenberger, F., Stubbe, M., Thissen, J.B.M., Vohralik, V. & Zima, J. (1999). The atlas of European Mammals. London: Academic Press. pp. 484.
↑ ^a ^b ^c Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 16, Mammals V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
↑ ^a ^b Na túru s Naturou – plch lieskový/pĺšik . Slovenská agentúra životného prostredia. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.
↑ BRIGHT, Paul; MORRIS, Pat; MITCHELL-JONES, Tony. The dormouse conservation handbook . 2006. Dostupné online. Archivované 2010-10-08 z originálu.
↑ ^a ^b ^c ^d Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
↑ Rimvydas JUÐKAITIS: Feeding by the common dormouse (Muscardinus avellanarius): a review. Acta Zoologica Lituanica, 2007, Volumen 17, Numerus 2. ISSN 1392-1657. Dostupné na Prístup 28. 12. 2011

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pĺšik lieskový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pĺšik lieskový

Zdroje

Amori, G., Hutterer, R., Kryštufek, B., Yigit, N., Mitsain, G., Meinig, H. & Juškaitis, R. 2008. Muscardinus avellanarius. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 28. december 2011.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hazel Dormouse na anglickej Wikipédii.

Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=P%C4%BA%C5%A1ik%20lieskov%C3%BD
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.

[HlodavceSK-2] BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Pĺšik lieskový, s. 32 - 33.

[CicavceSK-3] KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Michal Stanko, Ladislav Mošanský, Peter Fenďa, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Pĺšik lieskový - Muscardinus avellanarius, s. 70 - 75.

[4] Mitchell-Jones, A. J., Amori, G., Bogdanowicz, W., Kryštufek, B., Reijnders, P.J.H., Spitzenberger, F., Stubbe, M., Thissen, J.B.M., Vohralik, V. & Zima, J. (1999). The atlas of European Mammals. London: Academic Press. pp. 484.

[Grzimek-5] Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 16, Mammals V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.

[Natura-6] Na túru s Naturou – plch lieskový/pĺšik . Slovenská agentúra životného prostredia. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.

[7] BRIGHT, Paul; MORRIS, Pat; MITCHELL-JONES, Tony. The dormouse conservation handbook . 2006. Dostupné online. Archivované 2010-10-08 z originálu.

[Cicavce-8] Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.

[9] Rimvydas JUÐKAITIS: Feeding by the common dormouse (Muscardinus avellanarius): a review. Acta Zoologica Lituanica, 2007, Volumen 17, Numerus 2. ISSN 1392-1657. Dostupné na Prístup 28. 12. 2011

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]