Osvietenský absolutizmus je metóda a forma vlády, prípadne aj politická doktrína uplatňovaná v 2. polovici 18. storočia v niektorých európskych štátoch, ako napríklad Rusko, Prusko, Dánsko, Švédsko a Habsburská monarchia.

Panovníci využívali myšlienky osvietenstva, podľa ktorých môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Rozvíjali sa manufaktúry a priemyselná výroba, uskutočňovali sa reformy v poľnohospodárstve, cirkvi, školstve, súdnictve, štátnej správe, začala sa sekularizácia štátu (odluka cirkvi od štátnej moci), reformami sa panovníci snažili zaručiť aj náboženskú toleranciu (najmä pre protestantov a tiež židovské obyvateľstvo). Tieto reformy panovníkom pomáhali vytvárať radcovia a ministri, ktorí sami vyznávali osvietenské myšlienky a názory (na dvore Márie Terézie napríklad lekár Gerhard van Swieten).

V habsburskej ríši bol osvietenský absolutizmus za vlády Márie Terézie a Jozefa II., v Prusku za Fridricha II., v Rusku za Kataríny Veľkej, vo Švédsku za kráľa Gustáva III.

Literatúra

• BEALES, Derek: Joseph II : Against the World, 1780-1790. Cambridge : Cambridge University Press, 2009. 754 s. ISBN 9780521324885 (2. diel jeho biografie Jozefa II.)
• BLACK, Jeremy. Evropa osmnáctého století. Praha : Vyšehrad, 2003. 543 s. ISBN 80-7021-376-0.
• HOF, Ulrich Im. Evropa a osvícenství. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. 268 s. ISBN 80-7106-394-0.