Operácia Veto bola v poradí tretia a rozsahom najväčšia kampaň posielania tlačových materiálov do komunistického Česko-Slovenska pomocou malých balónov, ktorou sa Národný výbor pre Slobodnú Európu snažil prekonať informačnú blokádu Česko-Slovenska.

Prvá letáková balónová akcia Slobodnej Európy bola spustená v auguste roku 1951 a niesla názov Vetry slobody (Winds of Freedom). 13. augusta 1951 bolo z územia Bavorska vypustených 2 000 balónov s 2 miliónmi letákov určených obyvateľom Česko-Slovenska. Cieľom tejto operácie bolo "udržiavať za železnou oponou nádej a slobodu". Celkovo bolo údajne počas tejto prvej operácie vyslaných 11 miliónov letákov. Oficiálnymi výkonnými organizáciami akcie bol americký Národný výbor pre slobodnú Európu (the National Commitee for Free Europe) a jeho pomocná organizácia Ťaženie za slobodu (the Crussade for Freedom). Skutočnými iniciátormi však boli CIA a vláda USA, ktoré pokryli veľké finančné náklady. Vysielanie letákov bolo súčasťou psychologickej vojny, ktorú viedla vláda USA proti komunistickému režimu.

Druhá balónová akcia nazvaná Prospero bola spustená v júli 1953 v súvislosti s predtým uskutočnenou menovou reformou v Česko-Slovensku a nepokojmi, ktoré táto menová reforma vyvolala. Súčasťou zásielok bola aj tzv. hladná koruna, čo bola kópia upraveného česko-slovenského platidla. Celková bilancia akcie Prospero bolo 6 500 balónov s 11 miliónmi letákov.

Posledná, najväčšia balónová akcia niesla označenie Operácia Veto. Názov akcie bol symbolicky myslený ako protest proti neslobodným voľbám v novembri 1954. Táto tretia etapa letákovej akcie trvala s prestávkami až do jesene roku 1956. V rokoch 1954 až 1956 bola v Nemecku vybudovaná sieť základní, z ktorých boli balóny vypúšťané. Balóny boli technicky zdokonaľované, presnejšie zameriavané na cieľ a bol vylepšený spôsob rozptyľovania letákov počas letu. Balónmi bol distribuovaný časopis Slobodná Európa. Letáky boli zámerne tlačené rovnakým typom písma ako predtým Lidové noviny a aj ich obsah tieto noviny pripomínal. Jedným z najväčších úspechov akcie bolo zaslanie 1 milióna letákov s doslovným prepisom tajného Chruščovovho prejavu na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), v ktorom bol odhalený Stalinov kult osobnosti.

Dôvodom ukončenia balónových akcií bolo tvrdenie, že podobné letákové akcie prispeli k vyvolaniu maďarskej protikumunistickej revolúcie v roku 1956, ktorá však bola krvavo potlačená. Na území Česko-Slovenska žiaľ došlo aj k nehodám v dôsledku neopatrného zaobchádzania s vodíkom naplnenými balónmi. Náhodní nálezcovia balónov boli v niekoľkých prípadoch zranení a došlo aj k materiálnym škodám.

Skutočný dopad balónových akcií nebolo možné v danej dobe zistiť. Obrovský rozsah a reakcie režimu (ministerstvá zahraničných vecí ČSR a USA si vymenili množstvo protestných nót a odpovedí) však naznačujú, že predpokladaný výsledok sa dostavil.

Balóny boli okrem zasielania letákov využívané aj na tajné prechody agentov zo Západu do Česko-Slovenska a v 80. rokoch 20. storočia došlo k niekoľkým pokusom o útek za železnú oponu pomocou balónov, z ktorých jeden bol úspešný (Róbert Hutyra), jeden skončil tragicky (Július Štefeček) a ďalšie boli prekazené^[1].

Referencie

Zdroje

• Prokop Tomek: Československé bezpečnostní složky proti Rádiu Svobodná Evropa
• Vojenský historický ústav – Balony, které komunistům nadělaly problémy

Externé odkazy

• 99 Luftballoons carry Radio Free Europe messages (video)
• Winds of Freedom and Ballooncasting Archivované 2015-04-19 na Wayback Machine