Dialekty okcitánčiny, spolu s niektorými subdialektmi

Okcitánčina alebo okcitánske jazyky alebo langue(s) d'oc (po okcitánsky: occitan , lenga d'òc ) je románsky jazyk resp. skupina románskych jazykov na juhu Francúzska, v Monaku, v Taliansku a v Katalánsku (Španielsko). Hovorí ním asi 1/4 obyvateľov Francúzska, ktorí však ako úradný a kultúrny jazyk používajú francúzštinu. Menšina členov literárneho hnutia v provensalskej oblasti nazývajú okcitánčinu provensalčina, provensalčina je však v skutočnosti len časťou okcitánčiny.

Okcitánčina resp. arančina je od roku 2006 úradný jazyk v Katalánsku (1990-2006 len v údolí Val d'Aran)^[1].

Okcitánčina pozostáva z nasledujúcich nárečí, ktoré sa niekedy považujú za samostatné jazyky:

• auvergnčina (auvergnatčina)
• gaskončina (vrátane arančiny)
• limuzínčina
• langedočtina
• provensalčina (vrátane niceštiny (nizzčiny, nisardčiny))
• vivaro-alpčina (alpčina, dauphinčina/dofinčina)
• židovská provensalčina (chouadite) (vymretá)

Pozri aj

• Occitánia

Poznámky

1. ↑ La llengua occitana, denominada aranès a l'Aran, és la llengua pròpia d'aquest territori i és oficial a Catalunya, d'acord amb el que estableixen aquest Estatut i les lleis de normalització lingüística. štatút Katalánska v katalánčine: http://www.gencat.net/generalitat/cat/estatut/titol_preliminar.htm#a6

Externé odkazy

• Okcitánsky jazyk pre SIL na Ethnologue (2009)
• Okcitánsky jazyk ako jednotný jazyk podľa SIL pre normu ISO 639-3 (zmena z 2007)

Francúzsky portál