O rovnomennom hrade pozri Obišovský hrad.

Obišovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	297 m n. m.
Súradnice	48°51′43″S 21°14′18″V / 48,8620°S 21,2382°V / 48.8620; 21.2382
Rozloha	9,76 km² (976 ha) [1]
Obyvateľstvo	483 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	49,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1289
Starosta	Mária Baboľová[3] (nezávislá)
PSČ	044 81 (pošta Kysak)
ŠÚJ	521817
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Adresa obecného úradu	Obec Obišovce, Obecný úrad 133, 044 81 okr.Košice-okolie
E-mailová adresa	obisovce@slovanet.sk
Telefón	00421 55 6991 312
Fax	00421 55 7296709
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Obišovce
Webová stránka: obisovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Obišovce (v minulosti Obyšovce, maď. Abos) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Dejiny

V dobe bronzovej v katastri obce stálo hradisko na hrebeni Stráže^[4][5] nad sútokom riek Hornád a Svinka. Dnes sú v lokalite Zámčisko viditeľné ruiny hradu z 13. storočia.^[6]

Významným v histórii obce sa stal rok 1867, keď sa v obci objavili prví zememerači a inžinieri a vytýčili trasu novej železničnej trate, vedúcej cez Obišovce. Prevádzka na tomto úseku vedúcemu z Košíc cez Kysak do Prešova sa začala 1. septembra 1870. Súčasťou úseku bol aj unikátny železničný viadukt v Obišovciach, ktorý preklenoval koryto rieky Svinka a mal pokračovanie v podobe železničného nadjazdu nad cestou na Ruské Pekľany. Najskôr bola zriadená spoločná železničná zastávka Kysak-Obišovce (v tom čase Obyšovce), po druhej svetovej vojne došlo ku zriadeniu železnižnej zastávky za obcou na Putnoku, no dostala názov Lemešany. V obci bola železničná zastávka zriadená až v roku 2009.^[7]

Do dejín obce sa zapísali aj roky 1918 a 1919. Kráto po vyhlásení vzniku Česko-slovenska v októbri 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. V neďalekých Lemešanoch vznikla okresná národná rada, paradoxne ako reakcia na výzvu maďarských orgánov, ktoré vyzývali na presne opačné reakcie. Za predsedu rady bol zvolený evanjelický farár z Obišoviec Ján Hyska. Zhromaždenie zvolených zástupcov za veľkej účasti ľudu vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k novému štátu Česko-slovensko. Dňa 8. decembra 1918 sa v Liptovskom Mikuláši, konalo národného zhromaždenie proti tzv. Východoslovenskej republike, čo bol samozvaný útvar, ktorý chcel zachovať vernosť Budapešti. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí a vystúpil na ňom aj delegát z Obišoviec Ondrej Marcin, ktorý vo svojej reči predniesol, že národ slovenský je len jeden a východniari sú takí istí Slováci ako západniari.

Na Štedrý deň 24. decembra 1918 sa v oblasti objavilo Česko-slovenské vojsko. Podľa spomienok publicistu Antona Prídavku ho ľudia z Obišoviec očakávali s veľkou radosťou a usporiadali aj manifestačné zhromaždenie, na ktorom prevolávali na slávu Česko-slovenskej republike. V Obišovciach česko-slovenské vojsko pobudlo do jari 1919^[8].

Na začiatku leta 1919 prenikli na Slovensko jednotky Maďarskej republiky rad. Obišovce a Kysak sa v júni 1919 stali miestom bitky medzi maďarskými a československými vojakmi.^[8]

Po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku južné Slovensko a aj mesto Košice utakali Česi a Slováci a niektorí sa na čas zdržali aj v Obišovciach. Do Kysaku a Obišoviec sa presunul aj peší prápor z košíc.

Vojnové útrapy sa Obišovciam nevyhli ani na začiatku Slovenského národného povstania. V skorých ranných hodinách 1. septembra 1944 sa Obišovciach objavili partizáni zväzku Čapajev podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k bitke s Nemcami a nemeckým pancierovým vlakom, pri ktorom zahynulo 14 vojakov a partizánov. Sú pochovaní na starom cintoríne v Obišovciach a Kysaku.

Dňa 19. januára 1945 a skoro ráno 20. januára 1945 tesne pred svojim ústupom Nemci okrem deštrukcie stanice v Kysaku strhli aj všetky tri železničné mosty v Obišovciach, vrátane viaduktu a nadjazdu. Obec bola oslobodená prakticky bez boja, nakoľko jednotky Červenej armády do nej prenikli krátko po nemeckom odchode. Osloboditelia spoločne s miestnymi obyvateľmi začali nutné opravy komunkácií, no prišlo aj sklamanie, nakoľko mali voči miestnym obyvateľom hrubé spôsoby a došlo aj na rabovanie a k vlámaniu sa do kostola.^[9]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Obišovský hrad alebo Zámčisko, zvyšky zaniknutého hradu nad obcou z 13. storočia. Zanikol už v 15. storočí. V súčasnosti prebiehajú na hrade konzervačné práce.

• 
  Obišovský hrad
• 
• 
• 
• 

• Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová pôvodne asi gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Od polovice 16. storočia do roku 1769 bol kostol evanjelický. Následne prešiel barokovou úpravou. Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku 1865. Zariadenie kostola je neogotické z roku 1888. Zaklenutý je pruskou klenbou.^[10] Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol Ružencovej Panny Márie
• 
• 
• 

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1787 – 1789. Na začiatku 20. storočia bola prisavaná eklektická veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je rokokovo-klasicistický s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade z roku 1746. Kazateľnica pochádza z doby výstavby kostola, krstiteľnica je klasicistická z roku 1823. Obnovovaný bol v roku 1909.^[11] Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je však bohato dekorovaná, členená pilastrami s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou.
• Klasicistický kaštieľ z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom. V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote. Šľachtické sídlo vlastnili kedysi Máriássyovci. V súčasnosti slúži na bývanie.^[12]

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obišovce

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.