New York (mesto) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

New York (mesto)
 ......

New York
mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: City of New York
Prezývka: „The Big Apple“, „Gotham“, „The City That Never Sleeps“...
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Fed. štát New York
Rieka Hudson River
Nadmorská výška 10 m n. m.
Súradnice 40°43′00″S 74°00′00″Z / 40,716667°S 74°Z / 40.716667; -74
Rozloha 1 214,4 km² (121 440 ha)
 - súše 789,4 km² (78 940 ha)
 - vody 428,8 km² (42 880 ha)
 - aglomerácie 8 683,2 km² (868 320 ha)
 - Metropolitná oblasť 17 405 km² (1 740 500 ha)
Obyvateľstvo 10 123 654 (2019) [1]
Hustota 11 000 obyv./km²
Založené 1624
Starosta Eric Adams
Časové pásmo EST (UTC−5)
 - letný čas EDT (UTC−4)
PSČ 100xx–104xx, 11004–05, 111xx–114xx, 116xx
Telefónna prevoľba +1(0) 212, (0) 718, (0) 917, (0) 347, (0) 646
Poloha mesta v Spojených štátoch
Poloha mesta v Spojených štátoch
Poloha mesta New York v rámci federálneho štátu New York
Poloha mesta New York v rámci federálneho štátu New York
Mapa mestských častí New Yorku
Mapa mestských častí New Yorku
Wikimedia Commons: New York
Webová stránka: www.nyc.gov
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

New York je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšie na svete. Mesto bolo založené Holanďanmi v roku 1624 ako obchodné stredisko New Amsterdam (hol. Nieuw-Amsterdam – Nový Amsterdam) a od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov. New York bol tiež prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy.[2]

V súčasnosti je jedným zo svetových centier obchodu a finančníctva. Má ročný hrubý domáci produkt približne 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty.

New York má aj globálny vplyv v oblasti médií, politiky, vzdelania, zábavy, umenia, módy a reklamy. Je aj ohniskom medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože sa tu nachádza sídlo OSN.

Mesto sa nachádza na východe USA v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu D.C. New York tvorí päť štvrtí: Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island.

Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. S viac ako 10 miliónmi obyvateľov žijúcimi na ploche 789 km² je New York zároveň najhustejšie zaľudneným mestom Spojených štátov.[3][4][5]

Kultúrny význam New Yorku

Veľa miestnych pamiatok je známych po celom svete. Socha slobody vítala milióny imigrantov, ktorí priplávali do Spojených štátov na prelome 19. a 20. storočia. Wall Street, sídlo burzy na dolnom Manhattane, je od druhej svetovej vojny najvýznamnejším svetovým finančným centrom. Pre mesto sú charakteristické mrakodrapy patriace medzi najvyššie v krajine, napríklad Empire State Building, Chrysler Building a predtým World Trade Center.

New York je považovaný za miesto zrodu mnohých kultúrnych hnutí, napríklad Harlemskej renesancie v literatúre a výtvarnom umení, abstraktného expresionizmu (známeho tiež ako Newyorská škola) v maliarstve, hip hopu[6], punku[7], salsy a Tin Pan Alley v hudbe. Kultúrnym centrom mesta je v súčasnosti Broadway.

V roku 2005 sa v New Yorku hovorilo približne 170 jazykmi a 36 % obyvateľov sa narodilo mimo Spojených štátov.[8][9] New Yorku sa vďaka čulému nočnému životu niekedy hovorí Mesto, ktoré nikdy nespí. Ďalšími prezývkami sú Veľké jablko (vďaka tvaru) a Gotham (podľa mesta, v ktorom sa odohráva dej komiksu Batman).[10] Slovenský normovaný názov mesta je New York [11]; nenormované názvy často používané na zabránenie zámeny s rovnomenným štátom: New York City a City of New York ; ; slovenské príd. meno znie newyorský . špa. Nueva York.

História

Dolný Manhattan v roku 1660. Sever nie je hore, ale vpravo.
Nový Amsterdam v roku 1664, v tomto roku ho dobyli Angličania a premenovali ho na "New York"
Broadway asi v 1840

Oblasť bola v čase objavu Európanmi v roku 1524[12] obývaná asi 5 000 indiánmi z kmeňa Lenape. Objaviteľom bol Giovanni da Verrazano, taliansky cestovateľ v službách francúzskej koruny, ktorý miesto nazval Nouvelle Angoulême.[13] Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattanu v roku 1614 s cieľom obchodovať s kožušinami. Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov (dnes už vyvrátená legenda hovorí, že Manhattan bol kúpený za sklenené koráliky v hodnote 24 dolárov).[14][15] V roku 1664 dobyli mesto Angličania a premenovali ho na New York na počesť Jakuba II., kniežaťa z Yorku a Albany.[16] Na konci druhej anglo-holandskej vojny získali Holanďania kontrolu nad indonézskym ostrovom Run, ktorý bol v tej dobe oveľa významnejší, a Angličania si ako výmenu mohli ponechať kontrolu nad New Yorkom. Do roku 1700 klesla populácia kmeňa Lenape na 200 osôb.[12]

Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol. V roku 1754 bola chartou udelenou Jurajom II. založená na dolnom Manhattane Columbijská univerzita, v tom čase pod menom Kings's College[17] Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň. V roku 1789 sa v New Yorku zišiel Kongres a prvý prezident George Washington bol inaugurovaný v budove Federal Hall na Wall Street.[18] V roku 1790 predstihol New York Philadelphiu ako najväčšie mesto Spojených štátov.

Mulberry Street, cca 1900

19. storočie pre mesto znamenalo prílev imigrantov a stály rozvoj. Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. V roku 1819 bol otvorený Erijský kanál, ktorý prepojil newyorský prístav s poľnohospodárskymi oblasťami na severe krajiny.[19] Miestnu politiku ovládla Tammany Hall, politické zoskupenia vnútri Demokratickej strany kontrolovanej írskymi prisťahovalcami.[20] Niektorí členovia obchodníckej aristokracie presadzovali zriadenie Centrálneho parku, ktorý nakoniec vznikol v roku 1857. V Manhattane aj v Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827, ale počas 30. rokov sa z New Yorku stalo jedno z centier abolicionizmu.

Hnev nad odvodmi do občianskej vojny (1861 – 1865) viedol v roku 1863 k sérii nepokojov, ktorá bola jedným z najvýraznejších prípadov občianskej neposlušnosti v histórii USA.[21] V roku 1897 bola sformovaná moderná podoba New Yorku spojením Brooklynu (vtedy samostatného mesta), okresu New York (ktoré vtedy obsahovalo časti Bronxu), okresu Richmond a západnej časti okresu Queens.[22] Na prepojenie mesta prispelo otvorenie metra v roku 1904.

Počas prvej polovice 20. storočia sa mesto stalo svetovým centrom priemyslu a obchodu. Bolo však postihnuté niekoľkých tragédiami. Roku 1904 zhorel v úžine East River parník General Slocum, čo si vyžiadalo 1021 obetí. V roku 1911 vypukol požiar firmy Triangle Shirtwaist Factory, ktorému podľahlo 146 ľudí, predovšetkým šičiek. Táto tragédia viedla k rastu odborov International Ladies 'Garment Workers' Union a k zvýšeniu bezpečnosti v továrňach.[23]

Stredný Manhattan, 1932. Pohľad z Rockefellerovho centra.

V 20. rokoch bol New York hlavným cieľom čierneho obyvateľstva počas takzvanej Veľkej migrácie z južanských štátov. V roku 1916 sa New York stal domovom najväčšej černošskej komunity v Severnej Amerike. Černošský umelecký smer zvaný Harlemská renesancia prekvital v ére prohibície a obrovského ekonomického rastu, ktorý sa prejavoval výstavbou, pre New York charakteristických, mrakodrapov. V roku 1931 bola postavená budova Empire State Building. New York sa v roku 1948 stal najľudnatejším mestom sveta, keď predstihol Londýn, ktorý sa na prvom mieste držal dlhšie ako sto rokov. Počas veľkej hospodárskej krízy bol v roku 1934 za starostu zvolený reformátor Fiorello La Guardia, čím bola ukončená osemdesiatročná nadvláda Tammany Hall.[24]

Veteráni druhej svetovej vojny a imigranti z Európy sa podieľali na povojnovom rozvoji mesta, ktorý symbolizoval napríklad rad domov v južnom Queense. New York získal po vojne pozíciu globálnej metropoly s Wall Street ako ekonomickým centrom sveta, sídlom OSN ako centrom svetovej diplomacie a vďaka rozvoju abstraktného expresionizmu sa z New Yorku stalo aj hlavné mesto svetovej kultúry.[25] V 60. rokoch postihli mesto ekonomické problémy, rasové napätie a rast kriminality, ktoré dosiahli vrchol v 70. rokoch.

Vzkriesenie finančného sektora v 80. rokoch pomohlo zlepšiť mestský rozpočet. V 90. rokoch došlo k upokojeniu rasového napätia, k dramatickému zníženiu kriminality a k masovému prílevu imigrantov z Ázie a Latinskej Ameriky. Ekonomiku mesta začali ovplyvňovať nové odbory, ako napríklad informačné technológie, a v roku 2000 dosiahol New York podľa sčítania obyvateľstva najväčšieho počtu obyvateľov v histórii.

Pohľad na dolný Manhattan pred útokmi z 11. septembra.

V roku 1973 boli postavené budovy Svetového obchodného centra (WTC, tzv. „Dvojičky“). Na severnú vežu bol uskutočnený bombový teroristický útok vo februári 1993, trhavinou uloženou v aute.[26] Obe budovy boli zničené pri ďalšom teroristickom útoku dvomi úmyselnými leteckými kolíziami s vežami 11. septembra 2001. V budovách zahynulo takmer 3000 ľudí. V roku 2012 by na mieste útokov mal byť dokončený mrakodrap Freedom Tower.[27]

Geografia

Satelitná snímka Newyorskej metropolitnej oblasti, kde žije viac ako 10 miliónov obyvateľov.

New York sa nachádza na severovýchode Spojených štátov, na juhovýchode štátu New York, približne na polceste medzi Washingtonom D. C. a Bostonom. Mestom preteká rieka Hudson, ktorá tu ústi do malého prírodného zálivu a následne do Atlantického oceánu. Väčšina mesta sa nachádza na ostrovoch Manhattan, Staten Island a Long Island, vďaka čomu je rozsah dostupnej pôdy obmedzený a vedie k vysokej hustote obyvateľstva a zástavby.

Rieka Hudson preteká cez Hudson Valley do New York Bay. Medzi New Yorkom a mestom Troy má rieka charakter estuária.[28] Rieka Hudson tvorí hranicu medzi štátmi New York a New Jersey. East River tečie z Long Island Sound a oddeľuje Bronx a Manhattan od Long Islandu. Harlem River spája rieku Hudson a East River.

Pevnina bola neustále upravovaná ľudskou činnosťou, najvýraznejšie vysušovaním pobrežia už od dôb holandskej kolonizácie a to najintenzívnejšie na dolnom Manhattane. Najtypickejším príkladom je Battery Park City, ktoré vzniklo navezením hliny a kameniva zo stavby World Trade Center v 70. a 80. rokoch.[29] Predovšetkým na Manhattane boli ľudskou činnosťou zarovnané mnohé prírodne vzniknuté nerovnosti.[30]

Rozloha New Yorku je 1 214,4 km², pričom pevnina má rozlohu 789,5 km² a vodné plochy rozlohu 428,8 km². Najvyšším bodom mesta je Todt Hill na Staten Islande, ktorý dosahuje do 124,9 m n. m.[31] Vrchol je pokrytý lesmi, ktoré sú súčasťou Staten Island Greenbelt[32]

Podnebie

Hoci sa nachádza na pobreží, pre New York je typické vlhké podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia – DFA). Zimy sú tu studené, ale vďaka umiestneniu na pobreží sú tunajšie teploty mierne vyššie ako vo vnútrozemí. Každý rok tu napadne 63,5 až 88,9 cm snehu.[33] Obdobie medzi posledným mrazivým dňom a prvým mrazivým dňom ďalšej zimy trvá v priemere 199 dní.[33] jari a jesene sú v New Yorku rôznorodé, od snežných a studených, cez horúce a suché až po chladné a daždivé. Letá sú horúce a suché. Každé leto je v priemere v 18 až 25 dňoch dosiahnutá teplota 32 °C.[33] Hoci pre New York nie sú typické hurikány, môžu ho výnimočne zasiahnuť, čo sa stalo napríklad v rokoch 1821, keď bol zaplavený dolný Manhattan a 1938, keď bola zničená východná časť mesta. Dlhodobý vplyv na podnebie má Atlantická multidekadická oscilácia (Atlantic Multidecadal Oscillation), čo je sedemdesiatročný cyklus otepľovania a ochladzovania, ktorý má vplyv napríklad na frekvenciu a silu pobrežných búrok.[34]

 Priemerné počasie pre New York 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Najvyššia teplota °C (°F) 21
(70)
22
(72)
27
(81)
31
(88)
36
(97)
38
(100)
39
(102)
38
(100)
37
(99)
29
(84)
27
(81)
21
(70)
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) 2
(36)
4
(39)
9
(48)
14
(57)
20
(68)
25
(77)
28
(82)
27
(81)
23
(73)
17
(63)
11
(52)
6
(43)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) -5
(23)
-4
(25)
0
(32)
6
(43)
12
(54)
17
(63)
20
(68)
19
(66)
14
(57)
8
(46)
3
(37)
-2
(28)
Najmižšia teplota °C (°F) -20
(-4)
-19
(-2)
-15
(5)
-8
(18)
1
(34)
7
(45)
9
(48)
8
(46)
3
(37)
-3
(27)
-10
(14)
-18
(-0)
Zrážky mm (palce) 93.7
(3.69)
74.7
(2.94)
103.6
(4.08)
103.1
(4.06)
113.8
(4.48)
87.6
(3.45)
105.9
(4.17)
102.9
(4.05)
102.9
(4.05)
88.9
(3.5)
101.6
(4)
98.0
(3.86)
Zdroj: [35] 2008-02-25

Životné prostredie

Časť Central Parku

Hromadná doprava je v New Yorku využívaná najviac v celých Spojených štátoch. Spotreba benzínu je na úrovni, na akej bol celoštátny priemer v 20. rokoch.[36] Vďaka používaniu hromadnej dopravy bolo v roku 2006 v New Yorku ušetrených 7 miliárd litrov benzínu, čo je polovica benzínu ušetreného vďaka používaniu hromadnej dopravy v celých Spojených štátoch.[37] Vďaka vysokému zaľudneniu, nízkemu využívaniu automobilov a vysokému využívaniu hromadnej dopravy je New York jedným z energeticky najefektívnejších miest v Spojených štátoch.[38] Priemerné emisie skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa mesta dosahujú 7,1 tony v porovnaní s celoštátnym priemerom 24,5 tony.[39] V New Yorku je vyprodukované iba jedno percento skleníkových plynov vyprodukovaných v celých Spojených štátoch.[39], hoci tu žije 2,7 % obyvateľov Spojených štátov. Priemerný obyvateľ New Yorku spotrebuje len polovicu elektrickej energie v porovnaní s priemerným obyvateľom San Francisca a štvrtinu v porovnaní s priemerným obyvateľom Dallasu[40]

Vedenie mesta sa v posledných rokoch zameralo na znižovanie vplyvov na životné prostredie. Vysoká miera znečistenia viedla k rozšíreniu astmy a ďalších chorôb dýchacieho ústrojenstva medzi obyvateľmi mesta.[41] Politikou mesta je kupovať do svojich budov energeticky efektívne vybavenie.[42] New York tiež vlastní najviac autobusov na zemný plyn a s hybridnými motormi v celých Spojených štátoch a tiež sa tu objavili jedny z prvých taxíkov s hybridným pohonom.[43] Mesto bolo jedným zo žalobcov v prelomovom spore u Najvyššieho súdu Spojených štátov Massachusetts v. Environmental Protection Agency, ktorým bola EPA donútená regulovať vypúšťanie skleníkových plynov. New York je tiež svetovým lídrom v budovaní energeticky efektívnych kancelárskych budov, ktorých typickým zástupcom je Hearst Tower.[44]

Pitnú vodu získava New York z Catskill Mountains[45] Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách.

Charakter mesta

Pohľad na stredný Manhattan z Empire State Building

Architektúra

Pohľad z Empire State Building
Typický newyorský obytný dom

Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo mrakodrapov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5 600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako 200 m, čo je najviac na svete.[46] Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou.[47]

V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. Woolworth Building (1913) postavená v novogotickom štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku 1916 obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti od veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice.[48] Typickým zástupcom štýlu Art Deco je Chrysler Building (1930) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. Medzinárodný štýl reprezentuje Seagram Building (1957). Condé Nast Building (2000) je zástupcom energeticky efektívnych budov.[44]

Socha Slobody a Twin Towers

Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj ošarpané bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi 1870 a 1930.[49] Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku 1835 kameň a tehly.[50] Stavebné materiály neboli, ako v prípade Paríža, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.[51] Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené.[52] V 20. rokoch sa do módy dostalo bývanie v domoch v odľahlých oblastiach mesta vybudovaných na základe ideí hnutia Garden city movement, napríklad na Jackson Heights v Queense, ktoré sa stali dostupnými vďaka výstavbe metra.[53]

Mestské časti

New York je tvorený piatimi mestskými časťami, ktoré sa kryjú s administratívnou úrovňou county.[54] New York je ďalej zložený z desiatok až stoviek štvrtí, ktoré majú neraz svoju špecifickú atmosféru a históriu. Keby mestské časti boli samostatnými mestami, štyri z nich (Brooklyn, Bronx, Manhattan a Queens) by patrili medzi desať najľudnatejších miest Spojených štátov.

Päť newyorských mestských častí:Manhattan,Brooklyn, Queens,The Bronx,Staten Island
  • The Bronx (Bronx County: 1 373 659 obyv.)[55] je najsevernejším newyorským obvodom. Nachádza sa tu Yankee Stadium, domovský štadión tímu New York Yankees, alebo najväčšie družstevne vlastnený obytný komplex v Spojených štátoch, Co-op City.[56] Okrem malej časti Manhattanu známej ako Marble Hill je Bronx jedinou časťou New Yorku, ktorá sa nachádza na americkej pevnine. V Bronxe sídli Bronx Zoo, najväčšia metropolitná zoo v Spojených štátoch s rozlohou 107,2 ha a s viac ako 6 000 zvieratami.[57] Bronx je miestom vzniku rapu a hip-hopu.
  • Brooklyn (Kings County: 2 528 050 obyv.).[55] je najľudnatejšou mestskou časťou New Yorku. Do roku 1898 bol Brooklyn samostatným mestom. V súčasnosti je pre neho charakteristická veľká kultúrna, sociálna a etnická diverzita, nezávislá umelecká scéna, mnoho špecifických štvrtí a unikátne architektonické dedičstvo. Je to tiež jediná mestská časť s výnimkou Manhattanu, ktorá má svoje obchodné centrum. K Brooklynu patrí dlhá pláž a Coney Island založená v 70. rokoch 19. storočia ako jedna z prvých rekreačných oblastí v Spojených štátoch[58]
  • Manhattan (New York County: 1 620 867 obyv.) [55] je najhustejšie obývaná mestská časť, nachádza sa tu väčšina mrakodrapov a tiež Central Park. Manhattan je finančným centrom nielen mesta, ale aj celého sveta. Sídli tu veľa významných spoločností a tiež New York Stock Exchange. Na Manhattane sa nachádza aj sídlo OSN, niekoľko univerzít, galérií, múzeí, divadla na Broadwayi, Greenwich Village a Madison Square Garden. Manhattan sa neoficiálne delí na dolnú, strednú a hornú časť. Horný Manhattan sa delí Central Parkom na Upper East Side a Upper West Side. Nad parkom sa rozkladá Harlem.
  • Queens (Queens County: 2 270 338 obyv.) [55] je najrozľahlejšia a etnicky najdiverzifikovanejšia county v Spojených štátoch [59] a vďaka rastúcej populácii by sa mohol stať najľudnatejšou newyorskou mestskou časťou. Pôvodne sa tu nachádzalo niekoľko malých miest a dedín založených Holanďanmi, dnes tu žije predovšetkým stredná trieda. Je to jediné veľké county v Spojených štátoch, kde medián príjmov černochov dosahuje 52 000 USD za rok, čo je viac ako u belochov.[60] Nachádza sa tu Shea Stadium, bývalý domovský štadión New York Mets, každoročne sa tu koná US Open. V Queense sa nachádzajú aj dve najväčšie newyorská letiská, LaGuardia a JFK.
  • Staten Island (Richmond County: 481 613 obyv.).[55] má najvýraznejší suburbánny charakter zo všetkých mestských častí. S Brooklynom ho spája Verrazano-Narrows Bridge a s Manhattanom Staten Island Ferry, čo je súčasne aj jedna z najpopulárnejších atrakcií v meste, pretože ponúka skvelý výhľad na Sochu slobody, Ellis Island a dolný Manhattan. Na Staten Islande sa nachádza park s rozlohou 25 km² s 56 km turistických chodníkov a jeden z posledných nedotknutých lesov v meste, ktorý je od roku 1984 začlenený do systému ochrany prírody.

Kultúra a život v meste

Metropolitan Museum of Art, jedno z najväčších múzeí sveta.

„Zdá sa, že kultúra je vo vzduchu, ako súčasť počasia“, napísal o New Yorku spisovateľ Tom Wolfe[61] Mnoho významných amerických kultúrnych hnutí vzniklo v New Yorku, napríklad Harlem Renaissance, ktorá formovala černošskú literatúru v Spojených štátoch. Mesto bolo centrom džezového hnutia v 40. rokoch a abstraktného expresionizmu v 50. rokoch a miestom zrodu hip-hopu v 70. rokoch. Lokálna punková a hardcore scéna dosiahla vrcholného vplyvu v 70. a 80. rokoch. V New Yorku má tá tiež dlhú tradíciu židovská americká literatúra. Mnoho populárnych indie rockových kapiel vzniklo v New Yorku v posledných rokoch, napríklad The Strokes, Interpol, The Bravery, Scissor Sisters a They Might Be Giants.

Kultúrny život

Metropolitan Opera House

New York je jedným z centier americkej kinematografie. Manhatta (1920), prvý americký avantgardný film sa natáčal v New Yorku.[62] V súčasnosti sa tu natáča druhý najvyšší počet filmov v Spojených štátoch. V New Yorku sídli viac ako 2 000 umeleckých a kultúrnych organizácií a viac než 500 galérií rôznych veľkostí. [63] Mesto dotuje miestnu kultúru viac ako je ročný rozpočet National Endowment for the Arts.[63] Bohatí priemyselníci 19. storočia vybudovali sieť kultúrnych centier ako sú Carnegie Hall a Metropolitan Museum of Art, ktoré sú celosvetovo preslávené. Elektrifikácia mesta umožnila výrobu prepracovaných divadelných predstavení. Od 80. rokov 19. storočia sú divadla na Broadwayi a pozdĺž 42. ulice výkladnou skriňou muzikálového umenia.

Predstavenie, napríklad od Harrigana a Harta alebo George M. Cohana, boli často ovplyvnené miestnymi prisťahovalcami a často odrážali témy nádeje a ambícií. V súčasnosti tvoria muzikály najväčšiu časť newyorskej divadelnej produkcie. 39 najväčších divadiel s viac ako 500 miestami je súhrnne označovaných ako Broadway podľa ulice, ktorá prechádza divadelnou štvrťou v okolí Times Square.[64]

The Lincoln Center for the Performing Arts, ktoré obsahuje Jazz at Lincoln Center, Metropolitan Opera, New York City Opera, New York Philharmonic, New York City Ballet, Vivian Beaumont Theatre, Juilliard School a Alice Tully Hall je najväčším kultúrnym centrom v Spojených štátoch. Central Park SummerStage organizuje počas leta predstavenia v Central Parku a asi 1 200 koncertov a ostatných podujatí po celom meste.[65]


Turistický ruch

Central Park, najnavštevovanejší park v Spojených štátoch
Central Park, najnavštevovanejší park v Spojených štátoch[66]

Turistika je významným zdrojom príjmov, pretože mesto ročne navštívi asi 40 miliónov turistov.[67] Najpopulárnejšími destináciami sú Empire State Building, Ellis Island, divadlá na Broadwayi, múzeá ako Metropolitan Museum of Art a ďalšie miesta ako Central Park, Washington Square Park, Rockefeller Center, Times Square, Bronx Zoo, New York Botanical Garden, luxusné obchody na Fifth Avenue a Madison Avenue alebo udalosti ako Halloween Parade v Greenwich Village, Tribeca Film Festival a vystúpenia v Central Parku. Najpopulárnejšou atrakciou je Socha slobody, jedna z ikon Spojených štátov.[68]

Newyorská gastronómia je ovplyvnená imigrantmi. Židia a Taliani preslávili miestne pečivo (Bagels), tvarohové koláče (Cheesecake) a newyorskú pizzu. Viac ako 4 000 licencovaných pouličných predajcov, medzi ktorými je mnoho imigrantov, ponúka jedlá zo stredného východu ako sú falafel a kebab, ale najobľúbenejšie sú aj naďalej hotdogy a praclíky.[69] V meste s nachádza aj mnoho z najvyhlásenejších amerických reštaurácií.[70]

V New Yorku sa rozkladajú parky s celkovou rozlohou asi 113 km² a taktiež 22 km verejných pláží.[71] Gateway National Recration Area s rozlohou tisíce akrov patrí do systému národných parkov. Jamaica Bay Wildlife Refuge má rozlohu 36 km² a pokrýva tak väčšinu Jamaica Bay. Central Park navrhnutý Frederickom Law Olmstedom a Calvertom Vauxom je s 30 miliónmi návštevníkov najnavštevovanejším parkom Spojených štátov, čo je o desať miliónov viac než u Lincoln Parku v Chicagu, ktorý je druhý najnavštevovanejší.[66] Prospect Park v Brooklyne navrhnutý taktiež Olmstedom a Vauxom má 36 ha veľkú lúku.[72] Vo Flushing Meadows-Corona Parku v Queense, ktorý je tretí najväčší v meste, sa konali svetové výstavy 1939 a 1964.

Médiá

Pasažieri hromadnej dopravy patria medzi hlavných odberateľov novín.[73]

New York je svetovou metropolou televízie, reklamy, hudby a novinových a knižných vydavateľstiev a je zároveň aj najväčším mediálnym trhom v Severnej Amerike (nasledovaný Los Angeles, Chicagom a Torontom).[74] Medzi miestne mediálne skupiny patria Time Warner, News Corporation, Hearst Corporation a Viacom. Sedem z desiatich najväčších svetových reklamných agentúr sídli v New Yorku.[75] Tri zo štyroch najväčších hudobných značiek sídlia v New Yorku. V New Yorku sa točí tretina amerických nezávislých filmov.[76] Viac ako 200 novín a 350 časopisov má v meste svoje sídlo.[76] a knižné nakladateľstvá zamestnávajú viac ako 25 000 ľudí[77]

Rockefellerovo centrum je sídlom NBC.

Dvoje z troch celoštátne vydávaných novín majú redakciu v New Yorku a to The New York Times a The Wall Street Journal. Medzi najvýznamnejšie bulvárne denníky vydávané v meste patrí The New York Daily News a The New York Post založený v roku 1801 Alexandrom Hamiltonom. Veľa miestnych novín je zameraných na etnické menšiny, približne 270 časopisov a novín vychádza vo viac ako 40 jazykoch.[78] El Diario La Prensa je najpredávanejším a najstarším newyorským španielsky písaným denníkom.[79] The New York Amsterdam News sídliaca v Harleme je populárny v černošskej komunite. The Village Voice sú najpopulárnejšie alternatívne noviny.

New York je centrom televíznej tvorby, pretože tu sídlia štyri najväčšie americké stanice, ABC, CBS, FOX a NBC. Sídli tu tiež mnoho staníc káblovej televízie ako HBO, MTV, Fox News a Comedy Central. V roku 2005 bolo v New Yorku natáčaných viac ako 100 televíznych relácií.[80]

V New Yorku sídli veľa nekomerčných médií. Najstaršou nekomerčnou stanicou v Spojených štátoch je Manhattan Neighborhood Network založená v roku 1971.[81] WNET je najväčšou miestnou nekomerčnou stanicou a primárny poskytovateľ obsahu celoštátnej PBS. Nekomerčné WNYC, ktoré do roku 1997 vlastnilo mesto, je najpočúvanejším rádiom v Spojených štátoch.[82] Mesto prevádzkuje televíznu stanicu nyctv, ktorá vyprodukovala niekoľko relácií o miestnej kultúre a politike ocenených cenou Emmy.

Teroristické útoky 11. septembra 2001

Horiaca veža Twin Towers
Bližšie informácie v hlavnom článku: Útoky z 11. septembra 2001

Útoky z 11. septembra 2001 boli sériou koordinovaných teroristických útokov, ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001.

Podľa oficiálneho vyšetrovania:

Náraz lietadla do južnej veže WTC

Ako prvá bola zasiahnutá v blízkosti 95. podlažia Severná veža (Tower #1). O čosi neskôr bola zasiahnutá Južná veža (Tower #2) v blízkosti 80. podlažia. Videozáznamy potvrdzujú, že pri nárazoch bolo zničených hneď niekoľko externých skriňových stĺpov na viacerých poschodiach. Takisto sa na niekoľkých poschodiach poškodili kľúčové podporné systémy a prvky konštrukcie jadra. Následná explózia asi 37 850 litrov leteckého paliva zničila ďalšie stĺpy na protiľahlých stranách a pravdepodobne narušila aj vnútornú statiku mrakodrapov. Požiar leteckého paliva dosahujúci teplotu 650 až 1000 °C počas nasledujúcej hodiny fatálne poškodil kľúčovú konštrukciu, ktorá držala poschodia veží spolu nad a pod sebou. Oceľ začína mäknúť už pri 700 °C, nosné konštrukcie budov preto stratili svoju nosnú funkciu, hoci určite nemožno hovoriť o ich úplnom roztavení. Následne došlo k „reťazovej reakcii“ hnanej tiažovými silami, keď poschodia nad miestom zrážky postupne klesali a narážali na poschodia pod miestom zrážky, čo možno vysvetliť aj enormnou hmotnosťou častí veží nad miestami nárazov. Veže WTC sa takto poskladali ako domčeky z karát, pričom ich zrútenie na okolité budovy spôsobilo ďalšie rozsiahle požiare, ktoré priviedli k pádu zrejme aj osudnú Budovu WTC č. 7.

Náhly a prekvapivý útok teroristov na ciele v Spojených štátoch amerických ponoril na niekoľko mesiacov svet do strachu a obáv. Už si nikto nemohol byť ničím istý, stať sa môže čokoľvek. Američania boli náhle olúpení o falošný pocit bezpečia a nedotknuteľnosti svojej krajiny. Zakúsili pravý teror, dokonca vo svojej dosiaľ najtragickejšej podobe.

Ciele, ktoré sa teroristom podarilo zničiť alebo zasiahnuť, neboli vôbec vybrané náhodne. Svetové obchodné centrum sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia na večnej panoráme Manhattanu, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA.

Športupraviť | upraviť zdroj

Yankee Stadium, domovský štadión New York Yankees.

New York má svojich zástupcov v štyroch najväčších amerických športových ligách, pričom všetky ligy majú svoje sídlo v meste. New York je jedným z mála amerických miest, kde je bejzbal populárnejší ako americký futbal. V rámci Svetovej série sa tu odohralo štrnásť duelov medzi newyorským tímami, pričom tieto duely sa prezývajú Subway Series. New York je jednou z piatich metropolitných oblastí, ktorá má v najvyššej súťaži dva bejzbalové tímy (ostatné sú Chicago, Washington-Baltimore, Los Angeles a San Francisco Bay Area). V súčasnosti New York v MLB reprezentujú New York Mets a New York Yankees, ktoré sa počas sezóny stretnú šesťkrát. Yankees sa stali víťazmi Svetovej série dvadsaťšesťkrát a Mets dvakrát. V meste sídlili tímy New York Giants (teraz San Francisco Giants) a Brooklyn Dodgers (teraz Los Angeles Dodgers). Oba tímy sa presťahovali do Kalifornie v roku 1958. V meste sídli aj dva tímy Minor league baseball a to Staten Island Yankees a Brooklyn Cyclones.

Newyorský maratón je najväčším maratón na svete.

Reprezentantmi mesta v National Football League (americký futbal) sú New York Jets a New York Giants (oficiálne New York Football Giants), hoci oba tímy hrajú svoje zápasy na Giants Stadium v New Jersey.

V National Hockey League reprezentujú mesto New York Rangers, ktorí hrajú svoje domovské zápasy v Madison Square Garden a New York Islanders hrajúce v Nassau Veterans Memorial Coliseum v meste Uniondale na Long Islande.

Tím Red Bull New York reprezentuje mesto v Major League Soccer (futbal). Aj tento tím však hrá domovské zápasy v New Jersey v Red Bull Arene.

US Open je štvrtým a posledným grandslamovým turnajom roka

V National Basketball Association sú reprezentantom New Yorku New York Knicks a vo Women's National Basketball Association tím New York Liberty. Prvý vysokoškolský basketbalový turnaj, National Invitation Tournament, sa v New Yorku uskutočnil v roku 1938 a koná sa tu dodnes.[83] Rücker Park v Harleme je slávne ihrisko, kde sa veľa profesionálnych športovcov zúčastňujú letnej ligy.

V New Yorku sa tiež koná mnoho medzinárodných športových podujatí. V Queense sa každý rok koná tenisový US Open, jeden z grandslamových turnajov. Newyorský maratón je najväčším maratón na svete a ročníky 2004 – 2007 sú na prvých štyroch miestach medzi maratónmi čo do počtu pretekárov, ktorí dobehli do cieľa. V roku 2007 preteky dokončilo celkovo 38 557 bežcov.[84] Millrose Games je každoročný atletický míting, v rámci ktorého sa bežia preteky na jednu míľu známe ako Wanamaker Mile. V New Yorku je taktiež populárny box a každoročne sa tu koná niekoľko turnajov, napríklad Amateur Boxing Golden Gloves v Madison Square Garden.

Mnoho športových odvetví je úzko späté s komunitami imigrantov. Stickball, pouličná verzia bejzbalu, hrali predovšetkým mladíci z robotníckej triedy talianskeho, nemeckého a írskeho pôvodu v 30. rokoch. Stickball sa v uliciach hrá dodnes a jedna ulica bola v Bronxe premenovaná na Stickball Blvd. V posledných rokoch sa v komunitách imigrantov z Južnej Ázie a Karibiku rozšíril kriket. Pouličný hokej, futbal a basketbal sú ďalšie športy, s ktorými sa dá na newyorských uliciach stretnúť. Vďaka skutočnosti, že na uliciach možno naraziť na všemožné športy a športovcov všetkých vekových kategórií, sa New York niekedy označuje za „najväčšie mestské ihrisko“ na svete.[85]

Ekonomikaupraviť | upraviť zdroj

New York Stock Exchange je najväčšou svetovou burzou.

New York je spolu s Londýnom a Tokiom hlavným centrom globálnej ekonomiky.[86] New York je centrom amerického finančníctva, poisťovníctva a obchodu s nehnuteľnosťami. Odhadovaný hrubý domáci produkt newyorskej metropolitnej oblasti dosiahol v roku 2006 952,6 miliárd USD, čo z newyorskej metropolitnej oblasti robí najväčšiu miestnu ekonomiku v Spojených štátoch.[87] V metropolitnej oblasti je sústredená väčšina ekonomickej aktivity v štátoch New York a New Jersey.[87] V New Yorku sídli veľa najvýznamnejších obchodných spoločností, napríklad 44 spoločností zo zoznamu Fortune 500.[88] New York je unikátny aj veľkým počtom zahraničných spoločností pôsobiacich v meste. Jednu desatinu pracovných miest v súkromnom sektore tvoria zahraničné spoločnosti.[89]

V meste sa nachádza niekoľko z najdrahších svetových nehnuteľností. Dňa 2. júla 2007 bola predaná budova č. 450 na Park Avenue za 510 miliónov USD, čo znamená, že 1 m² stál 17 104 USD. Predchádzajúci rekord držala jeden mesiac budova č. 660 na Madison Avenue, kde 1 m² stál 15887 USD.[90]

Stredný Manhattan je najväčším obchodným centrom v Spojených štátoch a nachádza sa tu najviac newyorských mrakodrapov. Dolný Manhattan je tretím najväčším americkým obchodným centrom. Sídli tu New York Stock Exchange a NASDAQ, dve najväčšie svetové burzy cenných papierov čo do priemerného denného objemu obchodov a celkovej trhovej kapitalizácie.[91] Viac ako 35 % percent príjmov ekonomiky generuje finančný sektor.[92] Významným faktorom v miestnej ekonomike je aj obchod s nehnuteľnosťami, pretože celková cena všetkých newyorských nehnuteľností sa v roku 2006 odhadovala na 802,4 miliárd USD.[93] Najhodnotnejšou nehnuteľnosťou je Time Warner Center, ktorej trhová cena sa v roku 2006 odhadovala na 1,1 miliardu USD.[93]

Miestny televízny a filmový priemysel je po Hollywoode druhý najväčší v Spojených štátoch.[94] Kreatívne odvetvia ako média, reklama, móda, dizajn a architektúra zamestnávajú čoraz viac obyvateľov a New York v týchto odboroch získava v porovnaní s inými mestami výraznú výhodu.[95] Vzostupnú tendenciu zaznamenávajú aj hi-tech odbory ako biomechanika, softvérové inžinierstvo, herný dizajn a internetové služby, čo ešte zvýrazňuje fakt, že v okolí mesta končia podmorské optické káble.[96]

Veľké množstvo obyvateľov je zamestnaných v priemysle, ale ich počet postupne klesá. Medzi najvýznamnejšie produkty vyrábané v New Yorku patria odevy, chemikálie, kovové výroby, potraviny, alebo nábytok.[97] najstabilnejším sektorom je potravinárstvo.[98] Vo výrobe potravín je zamestnaných viac ako 19 000 obyvateľov, mnohokrát imigrantov s malou znalosťou angličtiny a ročný obrat dosahuje 5 miliárd USD. Špecifickým newyorským exportným artiklom je čokoláda, ktorej export dosahuje ročne hodnotu asi 234 miliónov USD.[98]

Demografiaupraviť | upraviť zdroj

Porovnanie New Yorku so štátom New York a celými Spojenými štátmi
Sčítanie ľudu 2000 New York Štát NY USA Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=New%20York%20(mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.






Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk