Mapa sveta ukazuje krajiny: neutrálne v zelenej, krajiny, ktoré prehlasujú neutralitu v žltej, krajiny v minulosti neutrálne v modrej

Neutralita (lat.) je nestrannosť, nezasahovanie do cudzích vecí. V politológii neutralita znamená zaručené postavenie štátov, ktoré znamená nezúčastnenosť na vojnovom konflikte, v čase mieru neúčasť vo vojenských blokoch, prípadne iných medzinárodných zoskupeniach.

Neutralita v špecifickej vojne znamená suverénny štát, ktorý sa deklaruje neutrálny voči vojnovým stranám. Štát, ktorý nie je znepriatelená strana nemusí byť neutrálny. Povinnosti a práva neutrálneho štátu sú definované v Sekcii 5^[1] a 13^[2] Haagskej konvencie z roku 1907.

Trvalá neutralita (neutrálna moc) je stav suverénneho štátu, v ktorom je viazaný medzinárodnou zmluvou byť neutrálny voči znepriateleným stranám vo všetkých budúcich vojnách. Príkladom trvalo neutrálneho štátu je Japonsko. Koncept neutrality počas vojny je úzko definovaný a neutrálnej strane ukladá špecifické obmedzenia výmenou za zachovanie medzinárodne uznávanej neutrality.

Neutralizmus alebo „neutrálna politika“ je zahraničná politika, v rámci ktorej štát zostáva nestranný v budúcich vojnových konfliktoch. Politická neangažovanosť v konflikte je implementácia neutralizmu tak, ako vyhýbanie sa vojenským alianciám. Suverénny štát si ale rezervuje právo na to, aby sa stal vojenskou stranou, ak je napadnutý inou stranou konfliktu, ktorá porušila jeho vojenskú neutralitu.

Právo a zodpovednosti neutrálnej mocnosti

Znepriatelené strany nemȏžu vpadnúť na neutrálne územie^[3] a akékoľvek podobné snahy nie sú kompromisom neutrality.^[4]

Neutrálna moc musí zabrániť vojskám znepriateleným stranám vstúpiť na svoje územie.^[5] Rozdiel je u utekajúcich vojnových väzňov.^[6] Armády vojnových strán nemôžu naberať vojakov v neutrálnom štáte^[7], ale obyvatelia mȏžu ísť do zahraničia a tam narukovať.^[8] Armádne vybavenie (osoby ani materiál)´znepriatelených strán nemȏžu byť prevážané cez neutrálne územie.^[9] Rozdiel je u zranených osȏb.^[10] Neutrálna mocnosť môže zásobovať komunikačnými zariadeniami vojnové strany (sprostredkovávať..)^[11], ale nemôže zásobovať vojnovým materiálom^[12], hoci nie je potrebné sa vyhýbať exportu takého materiálu.^[13]

Vojnová loď (námorníctva) môže použiť neutrálny prístav (prístav neutrálneho štátu) na maximum 24 hodín, hoci domáca strana (prístavu) si môže zaviesť rozdielne obmedzenia.^[14] Výnimky sú pri nutných opravách, kde je povolené minimum času potrebného na to, aby sa plavidlo vrátilo na more ^[15], alebo pokiaľ je v prístave aj plavidlo opačnej znepriatelenej strany. Vtedy musí mať 1 loď náskok 24hodín.^[16]

Vojnová loď jednej strany zajatá druhou stranou vo vodách neutrálnej mocnosti musí byť vydaná touto druhou stranou neutrálnemu štátu, čo sa viaže aj na posádku danej lode.^[17]

Zoznam neutrálnych štátov

Uznané neutrálne štáty

Krajina	Člen EÚ	Neutrálna od	Poznámka
Írsko	Áno	1939 – súčasnosť	Tradičná politika vojenskej neutrality je definovaná ako nečlenská v obojstranných obranných alianciách.
Kostarika	Nie	1949 – súčasnosť	Neutrálny štát po zrušení svojej armády v roku 1949.
Lichtenštajnsko	Nie	1868 – súčasnosť	Neutrálne odkedy bola v roku 1868 rozpustená ich armáda.
Malta	Áno	1980 – súčasnosť	Politika neutrality od roku 1980, garantovaná zmluvou s Talianskom uzavretou v roku 1983.
Panama	Nie	1989 – súčasnosť
Rakúsko	Áno	1920 – 1938 1955 – súčasnosť	Neutrálne v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou a od roku 1955. Zachováva si externú nezávislosť a neporušiteľnosť hraníc (špeciálne modelované na švajčiarsku neutralitu).
San Maríno	Nie	1815 – 1944 1945 – súčasnosť	Bezpečnosť garantovaná zmluvou s Talianskom z roku 1862 a obnovenou v roku 1931.
Švajčiarsko	Nie	1815 – súčasnosť	Samozavedená a permanentná neutralita. Štát má armádu prispôsobenú na zabezpečenie externej bezpečnosti. Švajčiarsko je druhá najstaršia neutrálna krajina na svete. V zahraničnom konflikte nebolo od roku 1815, kedy potvrdilo svoju neutralitu Parížskou zmluvou. Hoci európske mocnosti (Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Portugalsko, Prusko, Rusko, Španielsko, Švédsko) sa dohodli na Viedenskom kongrese v máji 1815, že Švajčiarsko by malo byť neutrálne, finálna ratifikácia bola odložená až kým nebude porazený Napoleon, aby koaličné sily mohli podniknúť inváziu do Francúzska cez územie Švajčiarska.
Turkménsko	Nie	1995 – súčasnosť	Deklarovalo svoju trvalú neutralitu a získalo formálne uznanie od OSN v roku 1995.[18]
Vatikán	Nie	1929 – súčasnosť	Lateránske zmluvy podpísané v roku 1929 s Talianskom okrem iného uvádzali Pápežsku prísahu o večnej neutralite v medzinárodných vzťahoch a absencii v sporoch a vyjednávaní pokiaľ nie je špecificky vyžiadaný všetkými stranami. To robí Vatikán neutrálnym.

Štáty považujúce sa za neutrálne

Krajina	Potvrdená neutralita	Poznámky
Japonsko	1947 – súčasnosť	9. článok Japonskej ústavy zakazuje krajine účasť vo vojnách. Každopádne, obranná politika Japonska znamená značne vyzbrojenú obrannú armádu a vojenskú alianciu (medzi USA a Japonskom).
Mexiko	1930 – 1942[19] 1945 – súčasnosť	S výnimkou jeho účasti na strane spojencov v Druhej svetovej vojne. Svoje hranice otvoril v 20. storočí politickým väzňom prchajúcim pred vojenskou diktatúrou v Južnej Amerike a Španielsku. Od 2000-2006 Mexiko počas ministrov zahraničných vecí Jorge G. Castañeda a Luis Ernesto Derbezignorovalo neutrálnu politiku. Hoci z historického hľadiska má byť neutralita zachovaná, je vnútorne debatovaná. Mexická formulácia neutrality je známa ako Estrada doctrine.
Moldavsko	1994 – súčasnosť	Článok 11 z roku 1994 – Ústava vyhlasuje permanentnú neutralitu.
Monako	1814 – 1942 1945 – súčasnosť	Neutrálne do druhej svetovej vojny a od roku 1945. Od roku 1993 člen OSN.
Mongolsko	1914 – 1918 2015 – súčasnosť	V roku 2015 deklarovalo politiku trvalej neutrality a požiadalo medzinárodnú komunitu o jej uznanie.
Rwanda	2009 – súčasnosť	Deklarovala politiku trvalej neutrality v roku 2009.
Singapur	1965 – súčasnosť	Neutrálny od vyhlásenia nezávislosti v roku 1965.
Srbsko	2007 – súčasnosť	Národné zhromaždenie Srbska deklarovalo neutralitu v roku 2007.[20]
Uzbekistan	2012 – súčasnosť	Politiku neutrality deklaruje od roku 2012.

V minulosti neutrálne štáty

Krajina	Neutrálna medzi	Poznámky
Afganistan	1914 – 1918 1939 – 1945	Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
Albánsko	1914 – 1918 1968	Neutrálne počas prvej svetovej vojny a v roku 1968 sa pokúsilo o neutralitu počas pražskej jari. Od roku 2009 člen NATO.
Argentína	1914 – 1918 1939 – 1945	Neutrálna počas prvej a druhej svetovej vojny.
Belgicko	1839 – 1914 1936 – 1940	Neutrálny postoj od roku 1839, zrušená Versaillskou zmluvou po Prvej svetovej vojne, opak neutrality potvrdilo vstup do NATO.
Bhután	1914 – 1918 1939 – 1945	Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
Čile	1914 – 1918 1938 – 1943	Neutrálne počas prvej a do druhej svetovej vojny.
Dánsko	1864 – 1940	Neutrálne do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
Estónsko	1938 – 1939	Deklarovalo svoju neutralitu 1. decembra 1938. Estónska neutralita bola spochybnená Sovietskym zväzom a Nemeckom, keď poľská ponorka unikla zo zajatia v Tallinne 18. septembra 1939. To viedlo v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom k okupácii Estónska Sovietmi. Od roku 2004 je členom NATO a EÚ.
Etiópia	1914 – 1918	Neutrálna počas prvej svetovej vojny.
Fínsko	1935 – 1939 1956 – 2022	Vojenská doktrína o právne spȏsobilej a nezávislej obrane, nezávisiacej na žiadnej vonkajšej podpore, a priane zostať mimo medzinárodné konflikty. V roku 2006, počas inaugurácie fínskeho predsedníctva EU, bola fínska neutralita prostredníctvom premiéra Matti Vanhanen označená ako otázna.[21] Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Fínsko spolu so Švédskom rozhodli vstúpiť do NATO.[22]
Holandsko	1839 – 1940	Samozavedená neutralita medzi rokmi 1839 a 1940. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1957 aj EÚ.
Island	1918 – 1940	Neutrálny do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
Juhoslávia	1940 – 1941 1949 – 1992	Neutrálna do druhej svetovej vojny a potom do občianskej vojny.
Kambodža	1955 – 1970	Neutrálna do vietnamskej vojny.
Laos	1955 – 1975	Medzinárodná dohoda o neutralite Laosu bola podpísaná v Ženeve 23.júla 1962, a to štrnástimi štátmi, v rámci ktorých bolo 5 stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Lotyšsko	1938 – 1939	Deklarovalo svoju neutralitu 21.decembra 1938, ale aj tak bolo okupované Sovietmi v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom. Od roku 2004 člen NATO a EÚ.
Litva	1939	Deklarovala svoju neutralitu 25. januára 1939, ale aj tak bola okupovaná Sovietmi v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom. Od roku 2004 člen NATO a EÚ.
Luxembursko	1839 – 1914 1920 – 1940	Neutrálny postoj od roku 1839, zrušené ústavou v roku 1948. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1957 aj EÚ.
Maďarsko	1956	Pokúsilo sa o neutralitu v roku 1956 počas povstania proti vláde komunistickej strany a pomerom, ktoré vnucoval Sovietsky zväz. Od roku 1999 člen NATO a od roku 2004 aj EÚ.
Nórsko	1814 – 1940	Neutrálne do druhej svetovej vojny.
Perzia/Irán	1914 – 1918 1939 – 1943	Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
Portugalsko	1932 – 1945	Neutrálne počas druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1986 aj EÚ.
Salvádor	1906 – 1941	Neutrálny do druhej svetovej vojny.
Spojené štáty	1914 – 1917 1939 – 1941	Neutrálne do prvej svetovej a do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
Španielsko	1914 – 1918 1940 – 1945	Neutrálne počas prvej a druhej svetovej vojny. Od roku 1982 člen NATO a od roku 1986 aj EÚ.
Švédsko	1814 – 2022	Švédsko nebolo zapojené vo vojne od konca napoleonských vojen (1814) s krátkou vojnou s Nórskom. To ho robí najstaršou neutrálnou krajinou vo svete. Napriek jeho obchodu so železnou rudou s nacistickým Nemeckom bolo Švédsko jednou z neutrálnych krajín v Európe počas druhej svetovej vojny. Švédsko začalo v 90. rokoch spolupracovať s NATO, hoci nie je jeho členom. Zúčastnilo sa po jeho boku bojov v Líbyi v roku 2011. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa rozhodlo spolu s Fínskom vstúpiť do NATO.[22]
Taliansko	1914 – 1915	Neutrálne do prvej svetovej vojny.
Tibet	1939 – 1945	Neutrálny počas druhej svetovej vojny.
Tonga	1845 – 1939	Neutrálna do druhej svetovej vojny.
Turecko	1940 – 1945	Neutrálne počas druhej svetovej vojny. Od roku 1952 člen NATO.
Ukrajina	1990 – 2014	Deklarovala politiku štátnej neutrality v roku 2010, ale so začiatkom rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014 ju opustila.
Uruguaj	1870 – 1945	Neutrálny do druhej svetovej vojny.

Referencie

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.