Národná rada Slovenskej republiky
VIII. volebné obdobie
Štát	Slovensko
Moc	zákonodarná (legislatíva), ústavodarná
Typ	jednokomorový parlament
Vedenie
Predseda	Peter Žiga (HLAS – SD) (poverený riadením)[1]
Podpredsedovia	Ľuboš Blaha (SMER – SD)      Andrej Danko (SNS)      Michal Šimečka (PS)
Zloženie
Počet poslancov	150 (zoznam)
Politické subjekty	SMER – SD (42)      PS (32)      HLAS – SD (27)      SLOVENSKO + KÚ + ZĽ (16)      KDH (12)      SaS (11)      SNS (10)
Voľby
Volebný systém	pomerný volebný systém s volebným kvórom 5 % a otvorenými kandidátnymi listinami
Posledné voľby	30. september 2023
História
Založenie	• Vianoce 1943 ako SNR (Vianočná dohoda) • 1992 – zmena SNR na NR SR (rozdelenie Česko-Slovenska)
Predchádzajúci orgán	Slovenská národná rada Prvá Slovenská národná rada
Miesto zasadania
Budova NR SR, Bratislava
Externé odkazy
Web stránky	https://www.nrsr.sk
Wikimedia Commons	Národná rada Slovenskej republiky (multimediálne súbory)
Politický portál  Slovenský portál

Politika na Slovensku Vývoj od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová Predseda NR SR: Peter Žiga Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992 1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998 1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010 2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018 2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023 2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023 2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000 2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Národná rada Slovenskej republiky (skrátene Národná rada SR, príp. len Národná rada, akronym NR SR) je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky.

Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

Dejiny

Národná rada odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady,^[2] ktorá bola založená 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu (sídlo v Myjave). Z ústavnoprávneho hľadiska za svoje prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. SNR 1. septembra 1944 deklarovala prevzatie zákonodarnej, výkonnej a vládnej moci na Slovensku.^[3]

Pod názvom Národná rada Slovenskej republiky vystupuje od 1. októbra 1992,^[2] tesne pred vznikom samostatného Slovenska.

Pôsobnosť

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky

Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na

• pôsobnosť v oblasti zákonodarstva
• pôsobnosť v oblasti kontroly
• pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov
• pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov (zákon SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších predpisov).^[4]

Zákonodarná pôsobnosť

Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z.^[5]

Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny národná rada

• vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
• zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
• postúpi návrh zákona do druhého čítania.

V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.

Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).^[6]

Kontrolná pôsobnosť

Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii spolupôsobí sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde Slovenskej republiky a jej členom,

• vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády a kontroluje jeho plnenie
• schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane kontrolných správ
• rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.

Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok“. Na rokovacom bode „Interpelácie a Hodina otázok“ sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády.

Národná rada schvaľuje rozpočty iných právnických osôb, ktoré kreovala a prerokúva ich plnenie.

Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej hospodárenia.

Kreačná pôsobnosť

Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. V súlade s uvedeným:

• volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady
• zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov
• zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy
• volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho prokurátora SR
• národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.

Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná rada.

Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a zahraničnej politike tým, že

• dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc
• ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy
• uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru
• vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenska
• vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenska
• pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o ktorých to určuje ústava
• rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda
• rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky

Poslanci Národnej rady

Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Za poslanca možno zvoliť občana:

• ktorý má volebné právo
• dosiahol vek 21 rokov
• má trvalý pobyt na území Slovenska.

Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republiky. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou:

• prezidenta republiky
• sudcu
• prokurátora
• verejného ochrancu práv
• príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.

Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.

K základným právam poslanca patrí:

• právo zákonodarnej iniciatívy
• interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR
• právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu
• právo zúčastňovať sa na rokovaniach Národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach
• právo voliť a byť volený.

Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno trestne ani administratívne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie. Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Jeho mandát zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Ak o to poslanec požiada poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno. Náhrada mzdy od zamestnávateľa mu v tomto prípade nepatrí.

Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlený nahor na celých 100,- Sk začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Plat mu patrí ešte päť mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu.

Za vykonávanie zákonom určených funkcií v národnej rade a jej orgánoch patrí poslancovi funkčný príplatok a na úhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca paušálne náhrady vo výške, ktorú určí národná rada uznesením.

Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária národnej rady poslancovi asistenta. Kancelária národnej rady hradí výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie a odmenu asistenta poslanca v súlade s uzneseniami národnej rady.

Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac. Ak sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili na nasledujúci mesiac.

Na jeseň 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo funkciu vykonávali viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov dostanú dvojnásobok svojho platu: 3 922 €. Poslanci čo v parlamente pôsobili viac než 5 rokov dostanú trojnásobok svojho platu: 5 883 €. Na vyplácanie odstupného v roku je určených 821 000 €. V roku 2010 dostalo 81 poslancov viac než 800 000 € a v roku 2012 54 poslancov približne 250 000 €.^[7]

Výsledky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky

1990

8. – 9. júna

1992

5. – 6. júna

1994

30. september – 1. október

1998

25. – 26. septembra

2002

20. – 21. september

2006

17. júna

2010

12. júna

2012

10. marec

2016

5. marec

2020

29. február

2023

30. september

Zoznamy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) existuje od 1. októbra 1992. V nasledovných samostatných článkoch sú zoznamy poslancov NR SR zvolených v uvedených volebných obdobiach:

• Zoznam poslancov NR SR (1992 – 1994)
• Zoznam poslancov NR SR (1994 – 1998)
• Zoznam poslancov NR SR (1998 – 2002)
• Zoznam poslancov NR SR (2002 – 2006)
• Zoznam poslancov NR SR (2006 – 2010)
• Zoznam poslancov NR SR (2010 – 2012)
• Zoznam poslancov NR SR (2012 – 2016)
• Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)
• Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)
• Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)

Poslanecké kluby a poslanecké grémium

Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona. Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.