Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), habitus

Muchovník (lat. Amelanchier) je rod pozostávajúci z asi 25 druhov kríkov a malých opadavých stromov z čeľade ružovitých.

Rozšírenie

Rod je pôvodný v teplých oblastiach severnej pologule , rastie predovšetkým v týchto oblastiach na stanovištiach, kde prebieha štádium ranej sukcesie. Najviac druhov je v Severnej Amerike , obzvlášť v USA a Kanade. V Európe je pôvodný muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), výskytom zasahuje až na južné Slovensko. Predtým sa vyskytoval len na vápencoch Karpát, teraz aj vďaka pestovaniu v záhradkách splaňuje. V USA muchovník rastie ako pôvodná drevina vo všetkých štátoch, okrem Havaja. Dva druhy muchovníka nájdeme v Ázii. Tieto rastliny sú záhradnícky cenné a ich plody sú dôležité pre divoké zvieratá. Ľuďom je ovocie muchovníka takmer neznáme, na jedenie ho priemyselne pestujú len v niektorých lokalitách, sa sušené užívali ako náhradka hrozienok.  ^{[L 1] [L 2] [1]}

Muchovníky rastú do 0,2-20 m výšky ako riedke drevité kríky alebo malé stromy so vzpriamenými kmienkami. Kôra je sivá alebo menej často hnedá, hladká alebo popraskaná pri starších stromoch. Listy sú opadavé, stopkaté, striedavé, jednoduché, rôzne eliptické až okrúhle, 0,5-10 × 0,5-5,5   cm veľké, od tenkých po kožovité, s povrchmi hladkými alebo husto ochlpenými v kvete a v dospelosti. Listy sa na jeseň výrazne sfarbia do červena, alebo oranžova. Súkvetie je zostavené vo vzpriamených, alebo previsnutých strapcoch, s 1-20 kvetmi, a to buď v zoskupení jedného až štyroch kvetov, alebo strapci s 4-20 kvetmi. V kvete je päť bielych (vzácne trochu ružových) okrúhlych lístkov, 2,6-25   mm dlhých. Kvety niektorých druhov sa objavujú na začiatku jari, v marci, ďalšie výnimočne kvitnú ešte v júni. Letné kvitnutia sú vzácne, pretože ide o obdobie, kedy kvitne len málo kríkov. Plodom je malvica, vo farbe od červenej cez fialovú až po takmer čiernu, 5-15   mm veľká, v škále chuťou od sladkastej, šťavnaté po suchú a mdlú. Zreje v lete. Chuť plodov je v popisoch ovplyvnená.

Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), plody

Druhy

Severoamerické druhy v taxonómii sú uvedené vo Flora of North America; ^{[L 3]} . Ázijské druhy v Flora of China; ^[2] a európske druhy vo Flora Europaea. ^[3]

Druhy (slovenské názvy podľa^[4]):

• muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) ^[5]
• Amelanchier amabilis ^[6]
• Amelanchier arborea ^[7]
• Amelanchier asiatica ^[8]
• Amelanchier bartramiana ^[9]
• muchovník kanadský (Amelanchier canadensis) ^[10]
• Amelanchier cusickii
• Amelanchier fernaldii
• Amelanchier florida
• Amelanchier gaspensis
• Amelanchier grandiflora
• Amelanchier humilis ^[11]
• muchovník hladký (Amelanchier laevis) ^[12]
• muchovník Lamarckov (Amelanchier lamarckii) ^[13]
• Amelanchier interior ^[14]
• Amelanchier neglecta
• Amelanchier nantucketensis
• Amelanchier obovalis
• muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) ^[15]
• Amelanchier sanguinea^[16]
• Amelanchier sinica ^[17]
• muchovník klasnatý (Amelanchier spicata) ^[18] - vrátane bývalého druhu muchovník poplazovitý (Amelanchier stolonifera)
• Amelanchier utahensis ^[19]

Etymológia

Slovenský názov rodu Amelanchier je muchovník.

Názov Amelanchier je pravdepodobne odvodený z provensálskeho slova pre strom Amelanchier ovalis.

Americké názvy sú napríklad serviceberry, juneberry a saskatoon.  

Použitie

Plody muchovníka majú miesto v ľudovom liečiteľstve, obsahujú veľké množstvo vitamínu C, B2, farbivá (antokyány, ktorým sa prisudzuje účinnosť proti rakovine^{[chýba zdroj}) a zdraviu prospešné minerály. Plody celkovo podporujú odolnosť organizmu, pôsobia preventívne proti žalúdočným chorobám a pri onkologických ochoreniach možno plody muchovníka podávať ako podporný doplnok stravy. Pri žalúdočných a črevných ťažkostiach sa môže podávať čaj zo sušených listov.

Pestovanie

Všetky muchovníky potrebujú podobné podmienky. Ak majú dobre rásť, vyžadujú slnečné stanovište, ale všetky znášajú aj polotieň. Dôležitá je dobrá drenáž a prúdenie vzduchu (inak trpia listovými chorobami). Znášajú aj znečistené ovzdušia. Väčšina druhov je na Slovensku a v Česku mrazuvzdorná. Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) znáša mrazy až -40   °C. Vhodná je vlaha počas suchého obdobia, ale znášajú dobre aj sucho. Zvláštnu starostlivosť teda nepotrebujú, môžeme ich prihnojovať bežnými priemyselnými hnojivami, ich vegetatívny rast nie je po dosiahnutí asi 1m výšky i s prihnojovaním nijako silný. Drevo je hnedé, pevné a ťažké. Vnútorná časť je červenkasto-hnedá a drevo je svetlejšie farby. Môže byť použité pre rybárske prúty.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa výsevom na jar, delením a štepením. Muchovník sa rozmnožuje ľahko, vrúbľovaním na ďalšie druhy, ako sú hloh (Crataegus) a jarabiny. Po vrúbľovaní pozorujeme po určitú dobu slabnutie rastu.

Bežne sa uvádza, že druh Amelanchier lamarckii , široko pestovaný a naturalizovaný v Európe, kam bol privezený v 17. storočí, pochádza zo Severnej Ameriky, pravdepodobne z východnej Kanady. V súčasnosti nie je známe, že by sa vyskytoval vo voľnej prírode, a je pravdepodobne hybridného pôvodu, ako kríženec medzi A. laevis a buď A. arborea alebo A. canadensis. ^{[L 4] [L 5]}

Referencie

1. ↑ University of Maine: Amelanchier Systematics and Evolution
2. ↑ Flora of China: Amelanchier
3. ↑ Flora Europaea: Amelanchier
4. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 103.
5. ↑ University of Maine: Amelanchier alnifolia var. alnifolia
6. ↑ University of Maine: Amelanchier amabilis
7. ↑ University of Maine: Amelanchier arborea
8. ↑ Flora of China: Amelanchier asiatica
9. ↑ University of Maine: Amelanchier bartramiana
10. ↑ University of Maine: Amelanchier canadensis var. canadensis
11. ↑ University of Maine: Amelanchier humilis
12. ↑ University of Maine: Amelanchier laevis
13. ↑ Missouri Botanical Garden, St. Louis MO
14. ↑ University of Maine: Amelanchier interior Archív 18. júna 2009 na Wayback Machine Archív 18. júna 2009 na Wayback Machine Archív 18. júna 2009 na Wayback Machine
15. ↑ Flora Europaea: Amelanchier ovalis
16. ↑ University of Maine: Amelanchier sanguinea
17. ↑ Flora of China: Amelanchier Sinice
18. ↑ University of Maine: Amelanchier spicata
19. ↑ University of Maine: Amelanchier utahensis

Literatúra

1. ↑ Landry, P. (1975).
2. ↑ Phipps, JB, Robertson, KR, Smith, PG, & Rohrer, JR (1990).
3. ↑ Campbell, CS, Dibble, AC, Frye, CT, & Burgess, MB (2008; prijaté k zverejnenie) Amelanchier.
4. ↑ Bean, WJ (1976).
5. ↑ Rushforth, K. (1999).

Externé odkazy

• Juneberry