Schéma fungovania monolitického kernelu.

Monolitické jadro je druh jadra operačného systému, ktorého všetok kód beží v rovnakom (jadrovom) pamäťovom priestore, ktorý sa anglicky označuje ako kernel space. Tým sa líši od takzvaného mikrojadra, ktoré väčšinu tradičných činností monolitického jadra, ako je napr. správa súborového systému, implementuje v procesoch, ktoré bežia v užívateľskom pamäťovom priestore (user space).

Aj napriek tomu, že sú jadrá písané tak, aby bola činnosť jednotlivých subsystémov oddelená, sú jednotlivé časti veľmi silno previazané. Navyše, pretože zdieľajú rovnaký pamäťový priestor, môže chyba v jednom subsystéme zablokovať iný, alebo dokonca zhodiť celé jadro. Na druhej strane, pokiaľ je dbané na správnu implementáciu jednotlivých častí, je monolitické jadro veľmi efektívne.

Dynamické nahrávanie modulov

Unixové jadro je typický príklad monolitického jadra a jeho pokračovatelia (FreeBSD, Linux alebo Solaris) nie sú iní. Na rozdiel od neho však pridávajú podporu pre nahrávanie modulov za behu, to znamená, že nie je potrebné reštartovať celý systém. Stačí nahrať potrebné moduly, ktoré sa pripoja do jadrového adresového priestoru. Termín monolitické jadro býva niekedy nesprávne používaný pre jadro bez podpory nahrávania modulov.

Pri nahrávaní modulu dochádza k istému časovému oneskoreniu, ktoré je však minimálne.

Príklady monolitického kernelu

• Unix
• Linux
• MS-DOS, Windows 9x, a Windows Me
• BSD
• Solaris
• Mac OS do verzie 8.6
• OpenVMS

Pozri aj

• Kernel
• Hybridné jadro
• Mikrojadro
  • Nanojadro
  • Exojadro

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Monolitické jádro na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa počítačov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.