Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Mastix. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii.

Slzy Chioskej mastichy

Mastichové kryštály

Masticha (mastix, mastiha) je živica získavaná zo stromu mastichovníka (Pistacia lentiscus). Nazýva sa aj „slzy Chiosu“, pretože pravá masticha pochádza z gréckeho ostrova Chios, kde je tradičným spôsobom získavaná a spracovávaná a tvorí významnú časť hospodárskeho života ostrova.

Živica vyteká zo stromu Pistacia lentiscus ako priesvitná lepkavá hmota, ktorá na slnku tuhne a dostáva žltkastú farbu. Jej chuť je typická, živicová, trochu horká, pripomína chuť napríklad cédru. Aby mala masticha správnu chuť a hlavne liečivé účinky, starajú sa obyvatelia ostrova Chios o jej pestovanie tradičnými spôsobmi.

História

Masticha je známa už od čias antického Grécka, jej spracovanie a pestovanie má históriu vyše 2500 rokov. Prvá zmienka o liečivých účinkov mastichy pochádza od Hippocrata. Tento uznávaný lekár používal mastichu na prevenciu a liečbu tráviacich problémov, pri prechladnutí a ako osviežovač dychu.

Obchodovanie s mastichou bolo počas histórie stále záujmom cisárov a panovníkov. Masticha bola cenená ako významný artikel, jej cena bola v minulosti rovná zlatu, v neskorších obdobiach striebru.^[1] Trestom za krádež mastichy bola poprava, čo svedčí o jej vysokej hodnote.

Chioský masaker

Počas gréckej vojny za samostatnosť v roku 1822 bolo vyvraždené alebo zajaté takmer celé obyvateľstvo ostrova Chios. Na príkaz sultána boli nakoniec od smrti ušetrení obyvatelia oblasti Mastichochorie a to kvôli ich znalostiam o pestovaní a spracovaní mastichy.

Ďalším nebezpečným míľnikom v pestovaní mastichy bol rok 2012, kedy ostrov Chios zasiahol veľký požiar, pri ktorom bolo zničených niekoľko veľkých mastichových sadov.

Pestovanie

Pestovanie a spracovanie mastichovej živice na ostrove zabezpečujú lokálni obyvatelia. Proces získavania mastichy je zložitý a celoročný. Na začiatku roka sa okolie stromov Pistacia lentiscus čistí a vysypáva vápnom a stromy sa „prebúdzajú“ prvým nárezom kôry. Následne sa nárezy vykonávajú každých 4 – 5 dní, kedy majitelia sadov prichádzajú k stromom a narezávajú kôru pistaciovníka stále vyššie a vyššie. Ich znalosti a skúsenosti im nedovoľujú narezať kôru natoľko, aby stromu ublížili, presne vedia, ktorá tepna stromu je silná a bude produkovať najviac živice. Živica masticha následne pomaly vyteká z kôry stromov, na slnku schne a padá na špeciálne upravenú pôdu pod stromom. Práve tento proces vytekania pripomína slzenie a odtiaľ pochádza názov „slzy Chiosu“. Kým „slza“ padne na zem, trvá to 15 – 20 dní. Farmári následne zbierajú kúsky mastichy zo zeme a kryštály potom ručne čistia. Očistené kryštály sú na ostrove vykupované Asociáciou pestovateľov chioskej mastichy.^[2]

Mastichochorie

Kultivácia nových stromov je súčasťou pestovateľských aktivít

V súčasnosti sa pestovaniu mastichy venuje 24 obcí v oblasti Mastichochorie, Tieto obce sú na južnej strane ostrova Chios. Ak pre svoje zdravotné problémy hľadáte mastichu, skontrolujte si, či má označenie PDO – chránené označenie pôvodu. Iba táto masticha pochádza z chioskej pestovateľskej oblasti Mastichochorie. Zástupcovia týchto obcí Mastichochoria sú združení v rozhodovacom orgáne Asociácie pestovateľov chioskej mastichy, kde spoločne rozhodujú o pestovaní a exporte mastichy.

V roku 2016 v obci Rachi bolo otvorené múzeum chioskej mastichy, v ktorom sú zhromaždené informácie o histórií pestovania, jeho technikách a postupoch.

Použitie mastichy

Medicína

Masticha sa používa ako liečivo už od čias antických lekárov. V minulosti sa používala ako liek pri uhryznutí hadom, Hippocrates ako prvý definoval jej účinky pri tráviacich ochoreniach a nachladnutí, Galenus popísal účinky mastichy pri liečbe bronchitídy a na zlepšenie stavu krvi. V zložení mastichy sa určilo viac ako 80 účinných látok, hlavne antioxidantov a látok s antibakteriálnymi a protiplesňovými účinkami. Štúdia University of Nottingham, ktorá bola publikovaná v The New England Journal of Medicine zistila, že mastix môže liečiť žalúdočné vredy a zabíjať baktériu Helicobacter pylori.^[3]

Ďalšie štúdie zistili, že vysoká spotreba mastichy vedie k zníženiu celkovej hladiny cholesterolu a zabraňuje oxidácii LDL cholesterolu. Olej z mastichy sa používa na prípravu mastí na kožné ochorenia.

Dentálna hygiena

Žutie mastichových kryštálov má vplyv na prevenciu zubného kazu a likvidáciu baktérií v ústach.^[4]

Gastronómia

Masticha, mastix je známe korenie používané hlavne v arabských krajinách a krajinách východného Stredomoria. Používa sa na varenie a pečenie, kde pridá svoju špecifickú arómu. Využíva sa na prípravu zmrzlín, dezertov, likérov. V niektorých krajinách sa používa na prípravu džemov kvôli svojej lepivej konzistencii. Medzi najznámejšie produkty s obsahom mastichy patria žuvačky s jej obsahom.

Kozmetika

Masticha nachádza vďaka svojim pozitívnym účinkom na kožu využitie aj v kozmetickom priemysle. Pridáva sa ako zložka do mydiel, pleťových a telových krémov.

Použitie mastichy na liečenie

Vedecké výskumy popisujú liečivé účinky mastichy najmä pri ochoreniach tráviaceho traktu a to predovšetkým:

Helikobakter pylori a žalúdočné vredy

V roku 1998 bola publikovaná v slávnom časopise New England Journal of Medicine štúdia^[3] univerzitnej nemocnice Nottingham v Anglicku, ktorá dospela k záveru, že chioská masticha má preukázaný účinok proti Helikobakter pylori. Štúdia ukazuje, že dokonca 1 gram mastichy denne po dobu dvoch týždňov môže vyliečiť vredové ochorenie žalúdka. Tento pozitívny účinok je dosiahnutý vďaka skutočnosti, že masticha ničí baktériu Helikobakter pylori, ktorá je zodpovedná za väčšinu prípadov výskytu vredových ochorení. Helikobakter pylori je až v 75% zodpovedný za vývin vredových ochorení žalúdka a dvanástnika. Chioská masticha pomáha harmonizovať prostredie v žalúdku, zmierňuje príznaky a potláča infekciu helikobakterom.^[5]

Správne fungovanie tráviaceho traktu

EMA (European Medicines Agency) v roku 2015 definovala účinky mastichy ako priaznivé pre správne fungovanie tráviaceho traktu. Užívanie mastichy je prospešné ako prevencia žalúdočných ochorení, aj na liečbu niektorých tráviacich ťažkostí, medzi ktoré patria hlavne pálenie záhy, gastritída, nafukovanie.

Imitácie mastichy

Zložitosť pestovania a jej raritný výskyt robia z mastichy drahý artikel. Preto sa na trhu často objavuje živica, ktorá pochádza z iných stromov (napríklad Pistacia palaestina), ktoré síce produkujú vzhľadom podobnú živicu, avšak bez alebo s nedostatočným obsahom účinných látok. Chioská masticha je produkt, ktorý je jedinečný a ani pri mnohých pokusoch sa nepodarilo dosiahnuť to, aby stromy Pistacia lentiscus produkovali na iných miestach, kde sa vyskytujú, živicu s podobnými liečivými účinkami ako tie, ktoré rastú na ostrove Chios.^[6]

Referencie