A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Markionizmus je jedno z gnostických hnutí v neskorej antike založené v Ríme Markiónom, synom sinopského biskupa v druhej polovici 2. storočia.[1] O vplyve Markióna v roku 150 sa dozvedáme už z diela Iustína Martyra, ktorý sa o ňom zmieňuje vo svojej Prvej Apológii.[1]
Učenie
Markionizmus je typickým príkladom dualistického hnutia, kde jeho nasledovníci rozlišujú medzi tzv. Stvoriteľom – čiže bohom, tak ako ho poznáme zo Starého zákona a Neznámym bohom, teda tým, ktorý vystupuje v Novom zákone a bol zjavený osobou Ježiša Krista. Podľa markionizmu "...Kristus nemal telo stvorené z materiálnych častí, telo Kristovo bolo len klamným zdaním." [2] Markión bol teda modalista: Kristus je preňho manifestáciou Boha[3]; Boha, ktorý však nemá nič spoločné so Stvoriteľom.
Markionisti tvrdo protestovali proti krvi-prelievaniu, ktoré je opisované v židovských spisoch; tvrdili, že príchodom Ježiša na svet je zamietnutý obraz Stvoriteľa. Namiesto neho nastupuje vláda náboženstva lásky, ktoré je v protiklade s krutosťou Stvoriteľa, tiež nazývaného demiurg tzn. zlý boh.[4] Tieto dve entity pokladali za nezávislé a vedúce nepretržitý súboj. Výsledkom potom bolo, že osoby Starého zákona, ktoré boli v tej dobe považované za vinníkov, markionizmus oslobodzuje od hriechu, keďže boli za vinníkov označení Stvoriteľom – protivníkom ich Neznámeho boha (napr. Kain a Ábel boli považovaní za spasených).[3] Vyhranení dualisti taktiež zavrhujú celý Starý zákon ako dielo diabla (snáď s výnimkou Prorokov a Knihy múdrostí).[4]
Tvorba nového kánonu
Za podmienku vykúpenia považovali markionisti vieru v Neznámeho boha, ktorý bol predpovedaný osobou Ježiša Krista, a ktorý nesúdi podľa prikázaní uvedených v Starom zákone. Nie je bohom prísnym, ktorého sa treba báť, ale milujúcim. Kým však nastane jeho vláda, svet je stále v moci krutého Stvoriteľa, ktorého poslovia, falošní apoštoli, vytvorili nepravdivú verziu Kristovho učenia.[3] Preto Markión vytvoril novú podobu novozákonného kánonu, ktorá pozostáva z Lukášovho evanjelia (avšak značne upraveného samotným Markiónom) a deviatich Pavlových listov (konkrétne Ga, 1Kor, 2Kor, 1Te, 2Te, Ef, Kol, Fp, Fm). Úvod kánonu tvorí List Galatským. Z incipit listu Markión vyvodzuje nadradenosť trinásteho apoštola (Pavla z Tarsu) nad dvanástimi apoštolmi. Pavol bol na rozdiel od dvanástich vybraný priamo Bohom Otcom.[5] Všeobecne v Markiónovom učení môžeme postrehnúť tento markantný dôraz na apoštola Pavla [6] (Markión sa považoval za apoštola svätého Pavla[7]), ktorý sa odráža aj v spisoch Markiónovho kánonu. Tie však Markión miestami upravoval, aby ich tým prispôsobil svojmu učeniu.[5]
Hierarchia hnutia
Avšak organizácia markionistickej cirkvi bola veľmi podobná ostatným kresťanským komunitám – na čele stáli biskupi a diakoni, aj rituálne činnosti boli podobné. Rozdielom bolo, že ich obrady boli jednoduchšie, a medzi laikmi a duchovenstvom neboli až také veľké rozdiely, aké boli zachovávané v tradičných prúdoch. Markionizmus bol prísnym asketickým hnutím – odmietal manželstvá a všetky telesné pôžitky, vrátane jedenia mäsa a pitia vína.[7]
Kvôli týmto, v tej dobe revolučným názorom, boli prenasledovaní tradičným kresťanským prúdom (uznaným za oficiálny Theodosiom Veľkým).[7] Polemiku proti Markiónovi rozpracoval začiatkom tretieho storočia Tertullián vo svojom spise Adversus Marcionem (Proti Markiónovi).[1] Okrem iného vytýka Markiónovi nedostatky v učení, napr. podľa markionizmu je Kristovo telo len klamným zdaním, a napriek tomu tvrdia, že Kristus na kríži trpel. Tertullián vyjadruje v diele názor, že Markiónovo učenie je "..temnejšia než hmla, studenejšia než zima, zradnejšia než ľad.."[8]. Vidíme teda, aký postoj mal jeden z cirkevných otcov k markionizmu. Postupne boli zástancovia tohto hnutia vytlačovaní na vidiek, kde sa učenie medzi menšími skupinami dokázalo udržať dlhší čas. Približne v polovici 17. storočia sa niektoré jeho myšlienky stali inšpiráciou pre paulikiánov.[9]
Referencie
- ↑ a b c CULIANU, Ioan P. Dualistické gnóze západu. Praha: Argo 2008, s.195
- ↑ CULIANU, Ioan P. Dualistické gnóze západu. Praha: Argo 2008, s.198
- ↑ a b c LOOS, Milan. Dualist Heresy in the Middle Ages. Praha: Academia, 1974, str. 28
- ↑ a b EVANS, G.R. A brief history of heresy. Blackwell Publishing, 2003, str. 124
- ↑ a b CULIANU, Ioan P. Dualistické gnóze západu. Praha: Argo 2008, s.199
- ↑ http://cody.eldar.cz/dila/araidna/krestanstvi.htm
- ↑ a b c LOOS, Milan. Dualist Heresy in the Middle Ages. Praha: Academia, 1974, str. 29
- ↑ http://www.tertullian.org/articles/evans_marc/evans_marc_04book1_eng.htm
- ↑ LOOS, Milan. Dualist Heresy in the Middle Ages. Praha: Academia, 1974, str. 30
Literatúra
- CULIANU, Ioan P. Dualistické gnóze západu. Praha: Argo 2008, ISBN 978-80-7203-930-2 s.195-214.
- EVANS, G.R. A brief history of heresy. Blackwell Publishing 2003, 123-124.
- LOOS, Milan. Dualist Heresy in the Middle Ages, Praha: Academia, 1974, 21-31.
- http://www.tertullian.org/articles/evans_marc/evans_marc_04book1_eng.htm
- http://cody.eldar.cz/dila/araidna/krestanstvi.htm
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk