Malatya (súčasné mesto) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Malatya (súčasné mesto)
 ...
Malatya
mesto
Štát Turecko Turecko
Región Východná Anatólia
Nadmorská výška 977 m n. m.
Súradnice 38°21′0″S 38°19′0″V / 38,35000°S 38,31667°V / 38.35000; 38.31667
Rozloha 12 146 km² (1 214 600 ha)
Obyvateľstvo 772 904 (2015)
Hustota 63,63 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka
Poloha mesta v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Malatya
Webová stránka:
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malatya (pred tým aj: Melitene[1], v osmanskej turečtine: Malatija/iné prepisy: Malatja, Malatia, Malatía, Melatia, Melatja, po arabsky Malatíja, po kurdsky Meletî alebo Meledî; o názvoch pozri podrobnejšie v článkoch Battalgazi (mesto) a Melid) je mesto v Turecku neďaleko rieky Eufrat. Je to hlavné mesto rovnomennej provincie.

Charakteristika

Mesto je významný železničný spoj a priemyselné centrum v oblasti. Výroba v meste sa zameriava najmä na výrobu textilu, cukru a cementu. Významné je aj miestne poľnohospodárstvo a v blízkosti sa nachádzajú aj zdroje chrómu, olova a medi.[2] V meste sídli aj športový klub Malatyaspor, či univerzita İnönü. Mesto a región je známy pre pestovanie marhúľ a najväčším vývozcom marhúľ na svete.[3][4] Asi 10 – 15% produkcie čerstvých marhúľ a 60 – 85% svetovej produkcie sušených marhúľ pochádza z Malatye.[5] V meste sa od roku 1978 každoročne koná aj marhuľový festival.

Dejiny

Dnešné mesto sa pôvodne volalo Aspuzu (variantné názvy: Aspusu, Asbusu, Aspuzi, Aspozan, Aspuzan, Asapuzu, İsposan) a vznikalo postupne v novoveku, a to najmä postupným presunom väčšiny obyvateľov a neskôr aj názvu z 10 km vzdialeného susedného stredovekého a ranonovekého mesta Malatija (v dnešnej turečtine: Malatya, po grécky Meliténé, dnešný názov: Battalgazi), ktorého dejiny sú opísané v článku Battalgazi (mesto). Premena a premenovanie Aspuzu na (novú) Malatiju konkrétne prebehla nasledovne: V ranom novoveku bolo Aspuzu miestom záhrad a letných sídiel dovtedajšej Malatije (t.j. dnešného Battalgazi). Postupne sa ale do Aspuzu veľa obyvateľov z Malatije presťahovalo natrvalo – v polovici 17. storočia už v Aspuzu žilo 5 000 domácností, kým vo vtedajšej Malatiji žilo len 300 domácností. Zánik vtedajšej Malatije sa urýchlil v roku 1838, keď sa v priebehu osmanského ťaženia do Egypta v meste počas zimy utáborila osmanská armáda. Mestské obyvateľstvo sa preto muselo presťahovať do Aspuzu. Po návrate domov obyvatelia našli svoje mesto natoľko zdevastované, že ho znova nevybudovali a z veľkej časti sa natrvalo presťahovali do Aspuzu. Čoskoro nato Aspuzu dostalo meno opusteného mesta, čiže meno Malatija, resp. v dnešnej turečtine Malatya.[6][7][8][9][10][11][12][13][14]

V roku 1893 mesto Malatija postihlo ničivé zemetrasenie pri ktorom zomrelo 885 ľudí a časť mesta musela byť nanovo obnovená.[8] V 19. storočí sa rapídne zvýšil počet občanov na zhruba 40 000, no po prvej svetovej vojne klesol na polovicu. Znížil sa aj počet arménskej a sýrskej kresťanskej populácie. Po druhej svetovej vojne patrilo mesto k najrýchlejšie rastúcim v dnešnom Turecku.[6]

Keďže sa mesto medzičasom značne rozrástlo, na východnom okraji dnes už zahŕňa aj územie archeologickej lokality Arslantepe, t.j. historického mesta Melid. Dejiny tohto mesta sú uvedené v článku Melid. Melid je vlastne len jeden zo starých variantov dnešného názvu Malatya. Názov Malatya teda vlastne celkovo v priebehu dejín postupne migroval medzi 3 sídlami: Najprv sa tak volalo Arslantepe, potom Battalgazi a nakoniec dnešná Malatya (Aspuzu) [15]


Galéria

Panoráma mesta, v popredí mestský štadión
Panoráma mesta, v popredí mestský štadión

Referencie

  1. Malatya In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 18.
  2. Malatya | Turkey . Encyclopedia Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
  3. World's largest apricot supplier Malatya, Yasaroglu Apricot CO. . www.yasarogluapricot.com, . Dostupné online. Archivované 2019-11-13 z originálu.
  4. MADEBYCAT.COM. Malatya: The Land of Apricots . Skylife, . Dostupné online. Archivované 2020-10-30 z originálu. (po anglicky)
  5. Archivovaná kópia . malatya.askdefine.com, . Dostupné online. Archivované 2019-11-13 z originálu.
  6. a b MALATYA In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. Zväzok 6. New York : Leiden, 1993. 1044 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 230 – 232. (anglický jazyk)
  7. Melitene. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM. Verlag J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9
  8. a b Satılmış, S. 1893 Malatya Depremi Ve Afet Yönetimi. In: OTAM, 39 /Bahar 2016, 137-177
  9. T.A. Sinclair. Eastern Turkey (An Architectural & Archaeological Survey, Volume III).  : Pindar Press, 1989. 524 s. ISBN 978-1-904597-76-6. S. 3-5.
  10. AKÇADAG, G. MALATYA ŞEHİR ADI VE ŞEHRiN TARİHİ SÜREÇLERİ. In: AKRA KÜLTÜR SANAT VE EDEBİYAT DERGİSİ 2016 (S_.9) s.185-206
  11. MÜDÜRLÜĞÜ, Malatya Valiliği Bilgi İşlem Şube. Battalgazi . malatya.gov.tr, . Dostupné online.
  12. THOMAS, Joseph; BALDWIN, Thomas. A Complete Pronouncing Gazetteer, Or, Geographical Dictionary of the World (Containing a Notice and the Pronunciation of the Names of Nearly One Hundred Thousand Places : with the Most Recent and Authentic Information Respecting the Countries, Islands, Rivers, Mountains, Cities, Towns, &c., in Every Portion of the Globe ...).  : J.B. Lippincott & Company, 1856. 2182 s. S. 1126.
  13. Ainsworth, William. Notes on a journey from Kaïsaríyah, by Malátíyah, to Bir or Birehjik, in May and June, 1839 S. 320-322
  14. Melid. In: EBELING, Erich; MEISSNER, Bruno; WEIDNER, Ernst Friedrich; Wolfram von Soden; EDZARD, Dietz Otto, STRECK, Michael P.; FRANTZ-SZABÓ, Gabriella Reallexikon der Assyriologie - Band 8 · 1./2. Lieferung Meek - Miete.  : W. de Gruyter & Company, 1993. ISBN 978-3-11013503-9. S. 35-52.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.






Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk