A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Latium bolo historické územie ležiace na Apeninskom polostrove medzi Etrúriou a Kampániou. Okolo roku 1000 pred Kr. sa tu rozvinula tzv. latijská kultúra, v minulosti považovaná za variantu kultúry villanovskej, s ktorou má viacero spoločných čŕt. Jej sídliská boli menšie (do 9. storočia pred Kr. s veľkou pravdepodobnosťou nemalo žiadne z nich viac ako 100 obyvateľov) a ležali zväčša na kopcoch. Neskôr došlo k podobnému vývoju ako v Etrúrii; počet sídlisk a ich obyvateľov začal stúpať a objavili sa prvé staroveké mestá. Z tohto raného obdobia patrí k archeologicky najvýznamnejším Gabii. Na tomto území vznikol i staroveký Rím a neskôr sa stalo centrom Rímskej ríše.
Mýtus o vzniku
Podľa starovekých rímskych historikov bol zakladateľom Latia a Latinov Aeneas, pôvodne obyvateľ Tróje, ktorý z mesta utiekol po jeho dobytí Grékmi. Po dobrodružnej plavbe pristál neďaleko budúceho mesta Lavinium, kde z miestnych ľudí a svojich spoločníkov sformoval nový národ.[1]
Charakteristika
Mestá v oblasti Latia mali mnoho spoločné. Ich obyvatelia sa označovali ako Latin (Latinovia), hovorili príbuznými variantmi latinčiny a mali spoločnú kultúru, dnes označovanú ako latijská. Spoločnú identitu potvrdzovali náboženskými rituálmi, na ktorých sa schádzali obyvatelia viacerých sídlisk - najvýznamnejšie boli oslavy Jupitera, tzv. Latiaria. Tieto oslavy pretrvali dlho po strate nezávislostí jednotlivých miest Latia a prevzatí moci Rímom. Ďalším spoločným božstvom boli Penates, tzv. domáce božstvá, ktorých svätyňa bola objavená napr. v Laviniu. Stálo v nej trinásť oltárov, pravdepodobne jeden pre jedno mesto. K významným božstvám patrila i Diana.[1]
Latijské mestá neboli tak uzatvorené ako napríklad mestá starovekého Grécka. Latinovia mali právo uzatvoriť manželstvo s obyvateľom akéhokoľvek latijského mesta a získať občianstvo, takisto v nich mohli vlastniť pôdu a uzatvárať obchodné zmluvy. Občianstvo mohol Latin získať jednoducho tak, že sa v príslušnom meste usadil; to v Grécku nebolo možné.[1]
Napriek náboženskej, kultúrnej, jazykovej a do istej miery i právnej jednote neboli Latinovia jednotní politicky. Viedli vzájomne vojny a jednotlivé mestá súperili o nadvládu, ktorú nakoniec získal Rím. Rím mal aj predtým zrejme určité výsadné postavenie, ako to dokazuje grécky historik Polybios, ktorý spomína zmluvu medzi Rímom a Kartágom (cca 500 pred Kr.), v ktorej sa Kartágo zaväzuje neškodiť žiadnemu latijskému mestu poddanému Rímu a neútočiť na žiadne latijské mesto, ktoré Rímu poddané nie je.[1]
Zdroje
- Boatwright, Mary T. et al. (2004), Dějiny římské říše od nejranějších časů po Konstantina Velikého (2012, 1. české vyd.), Praha: Grada, ISBN 978-80-247-3168-1
Referencie
- ↑ a b c d Boatwright 2004, Řím a Latinové, s. 60-63
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk