LEROS je rad chemických raketových motorov vyrábaných firmou Nammo (Nordic Ammunition Company)^[1] v meste Westcott, Buckinghamshire, v Spojenom kráľovstve. Motory LEROS sa používajú ako primárne motory na zdvihnutie apogea obežnej dráhy telekomunikačných družíc, napríklad Lockheed Martin A2100^[2] ako aj misie v hlbokom vesmíre, napríklad sonda Juno.^[3]

Rodina motorov pochádza z modelu LEROS 1, ktorý bol v 90. rokoch vyvinutý a kvalifikovaný Royal Ordnance. Spoločnosť British Aerospace začala podnikať v oblasti vesmírnych pohonov. Stala sa majiteľom americkej spoločnosti American Pacific Corporation, Moog^[4] (od roku 2012) a Nammo (2017). Motory LEROS sú vyrobené z nióbovej zliatiny, ktorá sa tradične používa pre raketové motory na kvapalné palivo, ako bol hlavný motor lunárneho modulu Apollo. Od roku 2011 bolo úspešne použitých viac ako 70 motorov série LEROS 1.^[5]

Použitie

Motory LEROS boli použité na mnohých misiách NASA a iných kozmických agentúr:

• NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous)
• Mars Global Surveyor^[9]
• Mercury Messenger^[10]
• Juno – Došlo k problémom s héliovým spätným ventilom na Juno, ktoré viedli k odloženým manévrom a k poruche po prvom spustení na Intelsat 33e, ktorý si vyžadoval zálohovanie nízkopriepustných trysiek, umožňujúcich aby sa satelit dostal na zamýšľanú obežnú dráhu.^[11]
• JCSAT-13^[12]
• Sirius 4
• Nimiq 1^[13]
• SBIRS GEO 1 and GEO 2^[14][15]
• Intelsat 33e^[11]
• Be-rešit lunar lander^[16]

Referencie

Kozmonautický portál