O maďarskej obci pozri Káva (obec).

Kávové zrnká po upražení

Káva je nápoj pripravený z rozomletých pražených semien kávovníka. Ako káva sa označuje aj prášok, ktorý sa na výrobu tohto nápoja používa a získava sa mletím pražených semien kávovníka, označovaných aj ako kávové bôby. Káva je mierne kyslá (5,0 – 5,1 pH) a kofeín, alkaloid, ktorý obsahuje, môže mať stimulačný efekt na ľudský organizmus. Po čaji je káva druhým najkonzumovanejším nápojom na svete.

Dejiny

Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvýkrát objavené v severovýchodnych oblastiach Etiópie, odkiaľ pochádza aj jej názov kaffa. Neskôr sa cez Egypt dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene.^[1] Až tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes – pražením semien a ich následným varením. V Európe sa začala stávať populárnou v 17. storočí (prvú európsku kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.

Kávové bôby

Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Používajú sa dve základné skupiny:

• káva arabica zo semien kávovníka arabského (Coffea arabica)
• káva robusta zo semien kávovníka robusta (Coffea canephora/Coffea robusta)

O chuť a vôňu v mletej kávovej zmesi sa starajú rôzne druhy arabicy, o farbu druhy robusty. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Iba najdrahšie značky neobsahujú robustu. Kvalitatívne najvyššia úroveň kávy sa označuje ako premium gourmet / specialty coffee – prémiová odrodová káva.

Produkcia

Stromy kávovníka sa pestujú vo viac ako 70 krajinách sveta, predovšetkým v tropických oblastiach Latinskej Ameriky, Juhovýchodnej a Južnej Ázie a Afriky.^[2] Najväčšími producentmi kávy na svete sú Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Svetová produkcia v roku 2007 dosiahla 7,742 mil. ton, čo zodpovedá 117 mil. vriec. Káva je jeden z najviac konzumovaných nápojov na svete.^[3]

Top producenti kávy 2009
Krajina	Produkcia (mil. vriec)
Brazília	39,5
Vietnam	18,0
Indonézia	10,6
Kolumbia	9,0
India	4,8
Etiópia	4,5
Mexiko	4,2
Honduras	3,5
Guatemala	3,5
Peru	3,3
Svet spolu	120
Zdroj: ICO[4]

Príprava kávy

Šálka kávy

Nápoj sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi a s rôznymi prísadami. Základom je vždy pomletá káva a voda o teplote cca 92 – 100 °C. Správna teplota a jemnosť pomletia kávy závisí od konkrétneho spôsobu prípravy kávy.

Druhy prípravy kávy

• Cappuccino
• Espresso
• Moccacino

Turecká káva

Tradičný spôsob prípravy tureckej kávy: káva sa pripravuje v džezve, malej nádobke, jedna porcia kávy. Do džezvy sa dá káva, naleje studená voda, niekedy sa pridá aj cukor, a až trikrát sa džezva nahrieva nad ohňom (v súčasnosti na sporáku a pod.), kým pena z kávy nevystúpi napovrch a neurobí klobúčik.

Na Slovensku sa pripravuje takzvaná „zalievaná káva“, nesprávne nazývaná „turecká káva“, Táto príprava kávy je populárna a tradičná v Česku a na Slovensku. Tento spôsob prípravy kávy nie je v iných zemiach obvyklý a má svoje nevýhody. Prudké sparenie kávy je veľmi nešetrné a uvoľňuje triesloviny, ktoré majú za následok menej nakyslú až hrdzavú chuť kávy

Literatúra

• Ing. Oldřich Dufek: Káva známá i neobyčejná, Pavla Momčilová, 2000, ISBN 80-85936-32-1, 61 s., 4 strany farebných obrázkov príl. : ilustrácie
• John Thorn: Káva-Príručka pre labužníkov, Fortuna Print, 2001, ISBN 80-88980-28-3
• Jill Normanová: Káva, Slovart (edícia Knižnica gurmána), 2004, ISBN 80-7145-843-0,
• Pavel Martin: Káva - Originální recepty z kávy a ke kávě, Ivo Železný, 2004, ISBN 80-237-3847-X,
• Káva, Agentúra Cesty, 2006, ISBN 80-7360-396-9,
• Káva pro znalce a labužníky, (podtitul: 50 receptů s fotografiemi na kartách), Ikar, 2007, ISBN 978-80-249-0833-5
• Káva a kávové špeciality Ottovo nakladateľstvo, edícia Ottova kuchárka, 2008, ISBN 80-7360-453-1, EAN 9788073604530

Pozri aj

• Kaviareň
• Barista
• Čaj
• Maté

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Káva
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Káva
• Wikislovník ponúka heslo Káva

Referencie