A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krymské vrchy | |
Pohorie | |
Jajla - hlavný chrbát pohoria.
| |
Štát | Rusko/Ukrajina |
---|---|
Súradnice | 44°45′S 34°17′V / 44,75°S 34,29°V |
Najvyšší bod | Roman-Koš |
- výška | 1 545 m n. m. |
Dĺžka | 150 km |
Šírka | 50 km |
Geologické zloženie | vápence, pieskovce |
Wikimedia Commons: Mountains of Crimea | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krymské vrchy sú pásmové pohorie v južnej časti Krymského polostrova. Jeho dĺžka je z východu na západ asi 150 km a šírka zo severu na juh 50 km.
Geomorfológia
Krymské vrchy tvoria tri chrbty rovnobežné s pobrežím. Smerom na sever sa miernymi svahmi postupne znižujú do stepi Rovinného Krymu a na juhu klesajú k brehom Čierneho mora. Na východe vyznievajú do pahorkatiny v oblasti Kerčského polostrova, ďalej na východe v oblasti Tamanského polostrova vystupuje rovnobežne usporiadané pohorie Veľký Kaukaz. Krymské vrchy sa členia na tri robnobežné chrbty, označované aj jajly. Najzápadnejší hrebeň má smer SZ-JV a najvýchodnejší Z-V.
- Južný hlavný chrbát (Jajla) je najvyšší a jeho vrchol je Roman-Koš, ktorý má výšku 1 545 m. Budujú ho vrstvy jurských vápencov. Člení sa na štyri masívy – Aipetrijská Jajla, Jaltská Jajla, Nikitská Jajla a Badugan-Jajla. Na východe sa chrbát rozvetvuje na izolované plošné masívy Čatyrdag, Demerdži-Jajla, Karadag a i.
- Druhý chrbát (723 m) je od hlavného chrbta oddelený širokou eróznou zníženinou.
- Tretí chrbát (352 m) vystupuje len v západnej časti Krymského polostrova, smerom na východ postupne klesá. Na povrchu vápencov sú veľmi časté krasové útvary – kvesty.
Geológia
Krymské vrchy majú zložitú vrásovo-príkrovovú stavbu JJV smeru[1], ktorá bola sformovaná od obdobia kimérskej fázy alpínskeho vrásnenia (od hrenice triasu a jury po súčasnosť). V stavbe možno rozoznať 3 štruktúrne úrovne/jednotky[1]:
Najspodnejšia z nich je tvorená autochtónnymi horninami flyšovej povahy (tavrické súvrstvie) a piesčito-ílovitým horninami (eskiordinské súvrstvie). Horniny tejto jednotky sú výrazne zdigitované a pretínané strmými prešmykovými zlomami. Digitácie sú vlastne menšie čiastkové príkrovy (tzv. duplexy).
Prostredná jednotka je tvorená hlavne piesčito-ílovitými horninami (eskiordinské súvrstvie) často so slojmi uhlia. Obsahuje aj vulkanické a vulkanoklastické horniny (karadagské súvrstvie). Má podobnú štruktúru ako predošlá, na ktorú je nasunutá. V spodnej časti na styku s podložnou jednotkou je zrejmá výrazná bridličnatosť, ktorá ohraničuje plochu násunu príkrovu.
Najvrchnejšia príkrovová jednotka je tvorená zlepencami, pieskovcami, vápencami a slieňmi (jajlské súvrstvie). Je tvorená viac než desiatkou digitácii – čiastkových príkrovov. Najspodnejšia aj najvrchnejšia digitácia sa skladá zo zlepencov, teda bývalých pobrežných sedimentov, ktoré kedysi ohraničovali územie, z ktorého boli horniny tejto jednotky presunuté. Nakopenie čiastkových príkrovov má za následok znásobenie vrstevného sledu vápencov, ktorý tak dosahuje hrúbku vyše 4 000 m.
Severný okraj Krymských vrchov tvori lozovská zóna, tvorená piečito-ílovitými horninami (eskiordinské súvrstvie), v menšej miere i flyšom (tavrické súvrstvie) a typickými vulkanickými horninami (karadagské súvrstvie a bodrakský komplex) a dioritov (ajudagsko-pervomajský komplex). Delí sa na dve podzóny: južnú (melanž postihnutá dynamickou metamorfózou) a severnú (pozostatky zaoblúkovej panvy). Južnú zónu delí od Krymských hôr asi 200 – 300 m hrubý hraničný pruh s chaotickými sedimentami, miestami s obliakmi cudzorodého pôvodu. Predpokladá sa, že lozovská zóna je pozostatkom kimerskej tavrickej panvy/oceánu, ktorý bol zničený počas orogenézy[2].
Referencie
- ↑ a b Mileev, V.S., Baraboškin, J.J., Razgonov, S.B., Rogov, M.A. 2006: Kimmerjiskaja i aľpijskaja tektonika Gornovo Kryma. Bjuletin MIOP. Otd. geologii, 81, 3, s. 22 – 33
- ↑ Judin, V.V 2001: Geologičeskoje strojenie Kryma na osnove akualističskoj geodinamiky.[nefunkčný odkaz Priloženie k naučno-praktičeskomu diskussionno-analitičeskomu sborniku „Vaprosy razvitija Kryma“ Simferopoľ, 47 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krymské vrchy.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk