A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kresanica | |
Krzesanica | |
vrch | |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Vysoké Tatry, Kościelisko |
Časť | Červené vrchy |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Západné Tatry |
Povodia | Dunajec, Váh |
Nadmorská výška | 2 121,9 m n. m. |
Relatívna výška | 324 m |
Súradnice | 49°13′53″S 19°54′35″V / 49,2315°S 19,9098°V |
Geologické zloženie | vápenec |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po červenej značke z Kościeliska |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Krzesanica | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kresanica[1] (2 121,9 m n. m.[2]; poľ. Krzesanica) je hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad ohybom Tichej doliny nad Podbanským, približne 24 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha
Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južné svahy zasahujú do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad[1], severné patria obci Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Kościelisko a Zakopané v Poľsku a južne ležiace Podbanské, juhozápadne Pribylina a juhovýchodne Štrbské Pleso na Slovensku.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Opis
Kresanica leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Temniakom (2 090 m n. m.) a Litvorovým sedlom (2 037 m n. m.) oddeleným Malolučniakom (2 105 m n. m.). Juhovýchodné svahy klesajú do Javorového žľabu, južné do Zadného úplazu, oba ústiace do Tomanovskej doliny, ktorá je odnožou Tichej doliny. Voda z tejto lokality tak odteká Tomanovským potokom do Tichého potoka v povodí Váhu. Severným smerom sa nachádza Dolina Miętusia, ktorou vodu z tejto časti odvádza Kirowa Woda do Dunajca.[3] Blízko vrcholu sa nachádza niekoľko turistom neprístupných jaskýň. Je záverom a dominantou malého hrebeňa Kozí chrbát (Kozi Grzbiet), ktorý sa tiahne smerom z hlavného hrebeňa na sever. Tento vrchol sa vypína nad viacerými dolinami, napr. nad Rozpadlou dolinkou, Litworovou dolinou (PL) a Mulowou dolinou (PL).
Východne sa nachádza Giewont (1 895 m n. m.), Malolučniak (2 105 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m), Goričková (1 912 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.) a Veľká kopa (2 052 m n. m.), južne Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Veľká Brdárová grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Smrečiny (2 068 m n. m.), západne Ornak (1 854 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.) a Wysoka Turnia (1 643 m n. m.) a severne Chuda Turnia (1 858 m n. m.), Uplaziańska Kopka (1 457 m n. m.), Lysanki (1 447 m n. m.) a Wielka Turnia (1 847 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza turisticky značená hrebeňovka.[3]
Výhľady
Turisticky prístupný hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier, časť Krivánskej Fatry, Oravských Beskýd a pohoria v priľahlej časti Poľska.[7]
Prístup
- po červeno značenej hrebeňovke:
- od severozápadu z lokality Cudakowa Polana v Doline Kościeliska cez Temniak (2 090 m n. m.)
- od východu z Kasprovho vrchu (1 987 m n. m.) cez Kondratovu kopu (2 005 m n. m.)
- po modrej značke z Kościeliska, Gronik cez Przysłop Miętusi a Malolučniak (2 105 m n. m.)[3]
Referencie
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ . vku-mapy.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Pozri aj
- Západné Tatry
- Červené vrchy
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kresanica
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk