Dvorský sudca, neskôr krajinský sudca (lat. iudex curiae regiae, comes curialis, comes curialis minor, maď. udvar bíró, ország bíró) bol jeden z najvyšších krajinských hodnostárov v Uhorsku.

Dvorský sudca bol palatínov zástupca v období, keď sa palatín stal spolusudcom kráľa (11. storočie). Prebral riadenie kráľovského dvora, kde mal právo zastupovať kráľa. Bol riadny sudca kráľovskej kúrie. Mal právo súdiť kohokoľvek, s výnimkou privilegovaných kráľovských miest a Židov.

V priebehu 13. storočia sa jeho súd premenil na stálu inštitúciu zastupujúcu kráľa, tzv. súd kráľovskej prítomnosti (iudicium praesentiae regiae). Jeho súdna pôsobnosť bola obmedzená na kráľovský dvor. Od 13. storočia predsedal spolu s dvormajstrom aj tzv. čestnému rytierskemu súdu.

Koncom 13.storočia si šľachta vymohla právo rozhodovať o obsadení tejto funkcie. Postavenie dvorského sudcu sa z roviny súkromnoprávnej presunulo do roviny verejnoprávnej a od tejto doby možno hovoriť už o krajinskom sudcovi.

Podľa zákonného článku 9 z roku 1290 bolo obsadenie funkcie krajinského sudcu kráľom viazané na súhlas krajinského snemu.

Zasadnutia súdu kráľovskej prítomnosti bývali stanovené na ôsmy deň po určitom sviatku, preto sa nazývali súdne oktávy, oktaválne súdy (iudicia octavalia). Do kompetencie krajinského sudcu patrili všetky prípady postúpené z nižších súdov, ktoré však neboli natoľko závažné, aby ich musel riešiť palatín.

Krajinský sudca pôsobil aj za Habsburgovcov, keď do jeho kompetencie patrili záležitosti šľachty. Pôsobil aj v orgánoch verejnej správy: bol členom kráľovskej rady, v prvej polovici 16. storočia členom miestodržiteľskej rady a v poslednej tretine 17. storočia členom guberniálnej rady. Funkcia krajinského sudcu zanikla po roku 1848.