Kostol svätého Mikuláša
farský kostol
Kostol svätého Mikuláša v Tomášove
Patrocínium: Svätý Mikuláš
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Senec
Obec	Tomášov
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná provincia
- arcidiecéza	Bratislavská arcidiecéza
- dekanát	Senec
- farnosť	Tomášov
Adresa	Agátová 1/1
- súradnice	48°08′33″S 17°20′05″V / 48,142606°S 17,334595°V / 48.142606; 17.334595
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
- počet veží	1
- počet kupol	0
Štýl	klasicistický
Dátum
- posvätenia	1755
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	12040/1
- dátum zápisu	15. 11. 2016
Umiestnenie oltára	vo svätyni (východ)
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church in Tomášov
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Kostol svätého Mikuláša je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v obci Tomášov v okrese Senec. Je farským kostolom farnosti Tomášov. Farnosť patrí do bratislavskej arcidiecézy.

História

Kalvínska farnosť

Časť obyvateľstva Félu (starý názov Tomášova) prijalo kalvínsku vieru už v 16. storočí, ale tunajšiu kalvínsku farnosť spustošil arcibiskup Lippay a r. 1657 aj arcibiskup Szelepcsényi. Tunajší kalvíni boli z obce vyhnaní a hľadali útočisko v obci Číčov a časť obce v ktorej sa usadili nazvali Fél. 10. februára 1700 bol tunajší kostol pridelený katolíkom, lebo tých bola väčšina a kalvínom bolo určené vhodné miesto na stavbu školy, fary a kostola.

Rímskokatolícka farnosť

Väčšina obyvateľov vyznáva oddávna katolícku vieru. Farnosť sa tu spomína už v 14. storočí. Arcibiskup Szelepcsényi dal tunajší kostol postaviť v roku 1674^[2] v ranobarokovom slohu na mieste staršej stavby. Kostol postavili z kameňa zo záplavami zničeného kostola v Malinove.^[2] Kľúčové strieľne na poschodiach veže svedčia aj o obrannom poslaní. Kostol bol zrekonštruovaný v roku 1713^[2] a prestavaný v rokoch 1750 – 1755 a nová fasáda bola upravená v poslednej štvrtine 19. storočia v duchu romanticky chápaného historizmu. Interiér kostola bol obnovený za pôsobenia Jána Thaisza vo farnosti v roku 1834.^[2] Z tejto obnovy pochádzajú aj dnešné tri oltáre.^[2]

Popis kostola

Kostol je jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom svätyne, s prístavbou sakristie na severnej strane, pristavanou vstupnou predsieňou na južnej strane a predstavanou vežou. V nike nad kamenným portálom vchodu do kostola je baroková kamenná socha sv. Mikuláša a nad ňou kamenný erb arcibiskupa Szelepcsényiho. Na južnej stene kostola sú slnečné hodiny z 2. polovice 19. storočia s reliéfom slnka. V lodi je rovný strop, svätyňa je zaklenutá krížovou klenbou, na ktorej je iluzívna maľba z 19. storočia, doplnená okolo r. 1980. Chór v západnej strane lode podopierajú tri arkády. Na hlavnom oltári z 2. polovice 19. storočia je ústredná olejomaľba sv. Mikuláša biskupa rozdávajúceho almužnu, po bokoch sú plastiky anjelov. Po bokoch kostola sú bočné oltáre Ružencovej Panny Márie a Božského Srdca. Na stenách lode a svätyne je 14 olejomalieb zastavení Krížovej cesty z 2. polovice 19. storočia.

Organ, zvony a ohrada

Na chóre je organ so zásuvkovou sústavou a mechanickou traktúrou,^[2] ktorý zhotovil Michal Szlezák z Bratislavy r. 1864 ako svoje prvé dielo. Má jeden manuál a osem registrov (dva pre pedále a šesť pre manuál). Organ bol kompletne rozobraný a zrekonštruovaný v rokoch 2011 – 2014. Znovuposvätený bol 6. decembra 2014 pomocným biskupom arcidiecézy Mons. Jozefom Haľkom. Pred postavením súčasného organu, kanonické vizitácie zaznamenali postupne pätregistrový (1756) a šesťregistrový (1781) organ.^[2] Vo veži sú dva zvony: malý odlial Joseph Golnes r. 1816, veľký dielňa Richarda Herolda v Komárne r. 1921. Okolo kostola je kovaná ohrada, dielo kováča Alexandra Kohla z Bratislavy z r. 1903.

Zoznam správcov farnosti

Podľa Ľudovíta Presinszkyho a Jozefa Szalayho:^[3]

• György (1561 – ?)
• Mihály (1562 – ?)
• Bihary Dániel (20. jún 1664 – 8. november 1665)
• Radonay András (1672 – ?)
• Baxay András (9. december 1673 – 20. marec 1676)
• Boczardi Imre (16. marec 1676 – august 1689)
• Szabadi Pál (august 1689 – august 1694)
• Mattyassovszky Imre (august 1694 – 1695)
• Tomay János (2. júl 1695 – 1696)
• Némethy János (8. september 1696 – 25. máj 1700)
• Szorád László (30. apríl 1700 – 1706)
• Bokor László (17. január 1706 – 16. november 1706)
• Skultéty András (19. november 1719 – 21. máj 1721)
• Hartl József (30. apríl 1725 – 1728)
• Veszelay János (4. apríl 1728 – 5. jún 1741)
• Petronszky János (10. jún 1741 – 1742)
• Kovassóczy Károly (1742 – † 2. apríl 1754)
• Mattus Miklós (18. máj 1754 – 10. apríl 1792)
• Sziker Damján (1792 – 1794)
• Magyary János (11. december 1794 – † 1802)
• Miksits Mihály (9. august 1802 – † 30. máj 1806)
• Mászny János (7. júl 1806 – 1832)
• Thaisz János (25. apríl 1832 – † 24. september 1880)
• Pázmány Károly (12. júl 1880 – 1906)
• Dotter János (1906 – 1910)

Podľa zoznamu farárov v cirkevnej matrike:^{[4][pozn 1]}

• Daniel Bihary (1656 – ?)
• Martinus Lehotzky (1667)
• Andreas Radonay (1667 – ?)
• Andreas Baksay (1675 – ?)
• Emericus Bockardy (1677 – ?)
• Joannes Vatay (1686 – ?)
• Joannes Mednyanszky (1688 – ?)
• Paulus Szalai (1689 – ?)
• Emericus Matyasovszky (1694 – ?)
• Joannes Somay (1695 – ?)
• Johannes Németh (1696 – ?)
• Ladislaus Szorad (1700 – ?)
• Paulus Gerstl (1705)
• Franciscus Brini (1705 – ?)
• Ladislaus Bokor (1706 – ?)
• Matheus Cséger (1707)
• Petrus Pesty (1707 – ?)
• Paulus Nagyszegi (1711 – ?)
• Andreas Skultetty (1720 – ?)
• Casparus Tajnay (1722 – ?)
• Thomas Hartl (1725)
• Joannes Veszelay (1725 – ?)
• Joannes Petronszky (1741 – ?)
• Carolus Kovacsóczy (1742 – ?)
• Nicolaus Mattus (1754 – ?)
• Damianus Székely (administrátor; 1792 – ?)
• Joannes Magyari (1794 – ?)
• Michael Miksits (1802 – ?)
• Joannes Mászni (1806 – ?)
• Joannes Thaisz (1832 – ?)
• Pázmány Carolus (1880 – 1895)
• Dotter János (1895 – 1915)
• Polczer Eugenius (1915 – 1950)
• Harsányi Július (1951 – )

Podľa iných zdrojov:

• Július Harsányi (1951 – 1968)^[5]
• Imrich Kátai (1968 – 1974)^[6]
• Jozef Czuczor (1974 – 1989)^[7][8][9]
• Ladislav Tóth SDB (1989 – 1990)^[7]
• Jozef Krušac SDB (1991 – 1992)^[7]
• Ladislav Tóth SDB (1992 – 2000)^[10]
• Ján Zsidó (15. júl 2000 – 2020)^[11]
• Mons. Jozef Adamkovič (2020 – )^[12][13]

Galéria

• 
  Organ
• 
  Svätyňa
• 
  Krstiteľnica
• 
  Hlavný oltár
• 
  Klenba

Poznámky

1. ↑ matrika uvádza takmer vždy len rok nástupu do funkcie, preto to tak je uvedené aj tu; mená sa uvádzajú v pôvodnej podobe.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Mikuláša (Tomášov)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• PRESINSZKY Ľ.; SZALAY J. : Čo nám zanechali stáročia? Kapitoly z dejín obce Tomášov. Šamorín : WANTED design, 2006, s. 17, 18, 19, 22, 23. ISBN 80-969351-8-6