Kopanica (iné názvy: laz, samota) je sídelný útvar, ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. Termín kopanica sa používa hlavne na západnom Slovensku.

Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje, sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť (Myjavské kopanice), javornícko-kysucká oblasť (Javornícke a Kysucké lazy), Strážovské vrchy (Belianske kopanice), štálová oblasť (novobanské štále) a lazová oblasť Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny (Detvianske lazy, Krupinské lazy, kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku Váhu a Dunaja, či inde^[1].

Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa odlišovali právne od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci za ne platili dane iba zemepánovi a nie štátu.

Referencie

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.