Brána koncentračného tábora Birkenau v Osvienčime

Koncentračný tábor je miesto zadržiavania, obvykle bez rozhodnutia súdu, veľkého množstva osôb pokladaných pre vládu z rôznych dôvodov za nepohodlných.

Účel existencie

Slúžiť môže rôznym cieľom: od miesta dočasnej izolácie osôb, o ktorých osude sa rozhodne neskôr, cez tábor nútenej práce teda, de facto, otrockej, až po miesto fyzickej likvidácie uskutočňovanej rôznymi metódami. Pojem koncentračného tábora je široký: od typu obvyklého väzenia vo forme barakov na oplotenom a stráženom území, po „továrne na smrť“ teda miesto koncentrácie ľudí pred ich úmyselnou záhubou v špeciálne preto skonštruovaných zariadeniach na zabíjanie (hlavne plynových komorách), a neskôr likvidácii tiel (krematórium). Ten najhorší druh koncentračných táborov, nazývaných tiež vyhladzovacími tábormi, bol vytváraný predovšetkým tesne pred druhou svetovou vojnou a počas nej hitlerovským Nemeckom. Nemecký názov bol Konzentrationslager, v skratke KL (neskôr KZ). Veľká časť z nich bola vyhladzovacími tábormi, s čím sa pojem „koncentračný tábor“ najmä v Poľsku v značnej miere stotožnil. V súčasnosti je názov koncentračný tábor považovaný za eufemizmus a ako synonymum je používané vyhladzovací tábor, pretože tábory vykonávali genocídu.

Aj keď koncentračné tábory primárne neslúžia na zabíjanie internovaných ľudí, obvykle súvisia v menšej, alebo väčšej miere s porušovaním ľudských práv, najmä zákonov o spravodlivom súdnom procese. V podstate druhom koncentračných táborov s pomerne miernou disciplínou sú internačné tábory, rovnako slúžiace na dočasnú koncentráciu obyvateľstva.

História táborov

Mŕtve telá vyhladovaných väzňov koncentračného tábora Bergen-Belsen v masovom hrobe

Prvé tábory vybudovali španielske úrady (1896) pre povstalcov na Kube, britské úrady (1899 – 1902) počas búrskych vojen pre „koncentráciu“ vidieckeho obyvateľstva nakloneného Búrom na ich lepšiu kontrolu, ako aj americké úrady (1900) na Filipínach. Masovo sa koncentračné tábory, z ktorých časť bola tiež vyhladzovacími tábormi, objavili v ZSSR už od začiatku existencie toho štátu (pozri gulag).

Koncentračné tábory zriaďovala Nemecká imperiálna armáda už v 19. storočí v Afrike (napríklad v meste Lüderitz v terajšej Namíbii). Prvý nacistický koncentračný tábor v Dachau dal Adolf Hitler postaviť hneď po svojom nástupe k moci v roku 1933. Vo vypuknutí vojny v roku 1939 boli zriaďované najprv getá. Neskôr boli najmä na území Poľska a iných okupovaných štátov zriadených viacero nacistických vyhladzovacích táborov.

Koncentračné tábory rôzneho druhu existovali v 20. storočí v mnohých štátoch po celom svete. V období po druhej svetovej vojne v Poľsku existovali koncentračné tábory NKVD pre vojakov hnutia odporu, tábory práce pre protikomunistickú mládež a tiež osôb nemeckého alebo ukrajinského pôvodu, ktoré sú klasifikované ako koncentračné tábory. Mnoho táborov bolo vybudovaných tiež po vojenskom prevrate v Grécku (1948 a 1967) a v Čile (1973).

Súčasnosť

Súčasne jestvujú rôzne formy koncentračných táborov v niekoľkých štátoch, predovšetkým v Rusku (nazývané filtračnými tábormi v Čečensku), Severnej Kórei, v Číne (systém pracovných táborov lao kaj - známe sú tábory pre politických väzňov v Silingu a Dabdži) a na Kube^{[chýba zdroj}. Vytvárané boli v 90. rokoch 20. storočia počas občianskej vojny v Juhoslávii, tiež s cieľom likvidovať obyvateľstvo. Vlastnosti takého tábora má tiež tábor pre osoby podozrivé z terorizmu na americkej vojenskej základni Guantanamo Bay Naval Base.

Pozri aj

• Nacistický vyhladzovací tábor
• Holokaust
• Druhá svetová vojna

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koncentračný tábor