Konštruktivizmus je teória medzinárodných vzťahov, podľa ktorej základom medzinárodného systému sú vzájomné interakcie štátov. Konštruktivizmus je pomerne nový spoločenský smer (je´ho začiatky siahajú k prelomu 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia). Už však nahradil marxizmus ako tretia najvýznamnejšia teória medzinárodných vzťahov popri realizme a liberalizme. Na rozdiel od realizmu, ktorý sa sústreďuje na moc jednotlivých štátov a neexistenciu svetovej vlády, a od liberalistických teórií vyzdvihujúcich hodnotové hľadiská konštruktivizmus skúma ako sebavnímanie jednotlivých štátov a ich spôsob vnímania medzinárodného systému formujú (konštruujú) tento systém. Konštruktivizmus tvrdí, že objektívnym činiteľom, ktorý v danom časovom úseku určuje vývoj medzinárodnej scény, nie je moc a jej anarchickosť, ale vzájomné ovplyvňovanie štátov a chápanie vlastných identít a záujmov. Tieto záujmy a identity, ktoré sú výsledkom interakcií štátov, možno považovať za spoločenské konštrukty. Inými slovami, medzinárodný systém nie je produktom konkrétnych objektívnych realít, ktoré vymedzujú možnosti jednotlivých štátov v rámci systému, ale naopak - medzinárodný systém vytvárajú svojimi praktikami samy štáty. Z toho vyplýva záver, že tak, ako sa v priebehu času mení sebavnímanie štátov, tak sa mení a bude meniť aj medzinárodný systém.^[1]

Referencie