Komatiit

	Komatiit vyvreté horniny
	; Komatiit zo zelenokameňového pásma Abitibi blízko Englehartu v Kanadskej provincii Ontario. Vzorka je asi 9 cm veľká. Viditeľné sú kryštály olivínu, spiniflexová štruktúra nie je prítomná.
Zloženie
Hlavné minerály	olivín, pyroxény, anortit
Akcesórie	chromit
Vlastnosti
Textúra	fluidálna až bochníková,
Farba	tmavosivá, čierna až čierno zelená
Hustota	2,748 kg/dm3
	Portál vedy o Zemi

Komatiit je vyvretá ultrabázická hornina, vyznačuje sa vysokým obsahom horčíka, najmä v MgO a väčšinou aj typickou spiniflex štruktúrou. Zdrojová magma komatiitov pochádza zo zemského plášťa.

Ako prví popísali horniny komatiitového zloženia v roku 1969 M.J. a R.P. Viljoenovci z Južnej Afriky. Názov je odvodený od rieky Komati.

Zloženie

Kamatiity sa obyčajne definujú na základe geochemického zloženia. Z mineralogického hľadiska sú tvorené hlavne forsteritickým olivínom, kalcitickým a často aj chrómovým pyroxénom, anortitom a chromitom.

Od ostatných bázických a ultrabázických hornín ako sú pikrity a ankaramity alebo vysokomagneziálne bazalty sa komatiity odlišujú obsahom MgO, ktorý je v nich vyšší ako 18%^[2] (pri prepočte na bezvodý základ)^[3]. Termín komatiit sa vzťahuje iba na vulkanické prípadne hypoabysálne horniny, teda nie na kumulátové horniny. Vo väčšine (ale nie vo všetkých) komatiitov sa nachádza charakteristická spiniflex štruktúra. Sú v nej prítomné veľké skeletálne, ihličkovité alebo dendritické kryštály olivínu alebo pyroxénu, ktoré sú uložené v jemnozrnnom agregáte klinopyroxénov alebo divitrifikovanom vulkanickom skle^[4]. Textúra spoľahlivo odlišuje komatiity od podobných ultrabázických hornín ako sú memječity a pikrity.^[2] Komatiity sa tiež vyznačujú pomerne vysokým pomerom obsahu CaO/Al₂O₃ (> 1) a veľmi nízkým obsahom alkálií (< 0,9% K₂O)^[3].

Vznik

Tavenina, z ktorej vznikali komatiity dosahovala teplotu okolo 1600 °C.^[5] Dnes nie sú známe žiadne obdobné výlevy. Na rozdiel od iných na horčík bohatých hornín, veľký obsah Mg v hornine nevznikal hromadením kryštálov olivínu v bazaltovej tavenine s normálnym chemizmom (ako napr. pikrit) ale rýchlou kryštalizáciou olivínu z Mg-bohatej taveniny, čoho dôkazom je spiniflex štruktúra.

Využitie

Komatiity sú zdrojom rúd niklu, medi, chrómu a platiny, tzv. PGE mineralizácie. Tvoria ložiská niklu typu Kambalda (západná Austrália), podobné sa nachádzajú v pásme Cape Smith v Kanade.

Výskyt

Komatiity sa vyskytujú hlavne v archaických (asi 2,5 miliardy rokov starých) komplexov, oveľa menej má proterozoický vek (2,5-2 miliardy rokov staré). Najznámejšia lokalita, ktorá dala hornine meno sa nachádza v barbertonskom zelenokameňovom pásme vo formácii Komati^[6]. Jediné fanerozoické (mladšie ako 0,5 miliardy rokov) komatiity sú známe z kolumbijského ostrova Gorgona a sú asi 90 miliónov rokov staré (krieda)^[7].

Referencie

↑ Spera, F.J., 2000, Physical Properties of Magmas. in Sigurdsson, H. (Editor), Encyclopedia of Volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 171-190
↑ ^a ^b Arndt, N.T., Lesher, C.M., 2005, Komatiite. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 260-267
↑ ^a ^b GREGEROVÁ, M. Poznávaní hornin - Komatiit . petrol.sci.muni.cz, 2000, . Dostupné online.
↑ Hovorka, D., 1978, Čadiče (bazalty) - ich typy a geotektonické postavenie. Mineralia Slovaca, 10, 3, s. 261-276
↑ Kilburn, C.R.J., 2000, Lava flows and flow fields. in Sigurdsson, H. (Editor), Encyclopedia of Volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 291-305
↑ Dann, J.C., 2001, Vesicular komatiites, 3.5-Ga Komati Formation, Barberton Greenstone Belt, South Africa: inflation of submarine lavas and origin of spinifex zones. Bulletin of Volcanology, 63, s. 462–481
↑ Kerr, A.C., 2005, La Islade Gorgona, Colombia: A petrological enigma? Lithos, 84, s. 77–101

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komatiit

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Spera, F.J., 2000, Physical Properties of Magmas. in Sigurdsson, H. (Editor), Encyclopedia of Volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 171-190

[Arndt,_Lesher_2005-2] Arndt, N.T., Lesher, C.M., 2005, Komatiite. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 260-267

[petrol.sci.muni-3] GREGEROVÁ, M. Poznávaní hornin - Komatiit . petrol.sci.muni.cz, 2000, . Dostupné online.

[4] Hovorka, D., 1978, Čadiče (bazalty) - ich typy a geotektonické postavenie. Mineralia Slovaca, 10, 3, s. 261-276

[5] Kilburn, C.R.J., 2000, Lava flows and flow fields. in Sigurdsson, H. (Editor), Encyclopedia of Volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 291-305

[6] Dann, J.C., 2001, Vesicular komatiites, 3.5-Ga Komati Formation, Barberton Greenstone Belt, South Africa: inflation of submarine lavas and origin of spinifex zones. Bulletin of Volcanology, 63, s. 462–481

[7] Kerr, A.C., 2005, La Islade Gorgona, Colombia: A petrological enigma? Lithos, 84, s. 77–101

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]