Kolárovo
maď. Gúta
mesto
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Vodné toky	Váh, Malý Dunaj
Nadmorská výška	111 m n. m.
Súradnice	47°55′01″S 17°59′44″V / 47,916944°S 17,995556°V / 47.916944; 17.995556
Rozloha	106,82 km² (10 682 ha) [1]
Obyvateľstvo	10 470 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	98,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1268
Primátor	Béla Halász[3] (nezávislý)
PSČ	946 03
ŠÚJ	501204
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Kostolné nám. 1 946 03 Kolárovo
E-mailová adresa	info@kolarovo.sk
Telefón	035 / 790 09 10
Fax	035 / 790 09 33
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Kolárovo
Webová stránka: kolarovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Kolárovčan[4]

Kolárovo (v minulosti Guta, maď. Gúta, nem. Gutta)^[5][6] je mesto na Slovensku ležiace v Komárňanskom okrese Nitrianskeho kraja, pri sútoku Váhu a Malého Dunaja. V roku 2004 malo Kolárovo 10 756 obyvateľov, je teda jedným z najväčších miest na Žitnom ostrove. Mesto je tiež známe bývalou výrobou mopedov Babetta v podniku ZVL Kolárovo.

Polohopis

Kolárovo sa nachádza v Strednej Európe, na Podunajskej nížine vo výške 107 – 111 m nad morom. Centrum mesta sa nachádza na súradniciach 47°55′01″východnej dĺžky 17°59′44″severnej šírky. Je vo vzdialenosti 20 km od okresného mesta Komárno.

Vodné toky

Sútok Malého Dunaja a Váhu

Dejiny

Podľa archeologických nálezov okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8.-5. storočí pred našim letopočtom, počas halštatskej kultúry. Starobylé dokumenty svedčia o tom, že miesto osídlenia sa počas stáročí viackrát menilo.

Prvá písomná zmienka z roku 1268 menuje osadu, ktorá ležala pri ľavom brehu Váhu, pri rieke Nitra, ako Kis Gúta; tá počas svojej existencie nekoľkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Veľká Gúta, Malá Gúta). Obec v tomto čase bola v rukách ostrihomského arcibiskupa.

V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária z Anjou v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Časti mesta

Kolárovo sa delí na šesť častí:

• Částa (47° 54' sever / 16° 57' východ)
• Čierny Chrbát (47° 57' sever / 17° 38' východ)
• Kolárovo (47° 55' sever / 17° 59' východ)
• Kráľka (47° 47' sever / 17° 25' východ)
• Pačérok (47° 55' sever / 18° 10' východ)
• Veľká Gúta (47° 55' sever / 18° 12' východ)
• Veľký Ostrov (46° 51' sever / 18° 59' východ)

Ulice

Zoznam ulíc v Kolárove: Králka, Veľký Ostrov, Pačérok, Veľká Gúta, Bratislavská, Dlhá, Horná, Horný rad, Jánošíkova, Jesenské nábrežie, Jókaiho, Krátka, Lipová, Malinová, Poľovnícka, Rad Puruk, Sládkovičova, Malodunajská, Ľ. Podjavorinskej, Částa, Agátová, Hlboká, Hlavná, Kostolné nám., Poľná, Práce, Studená strana, Vrbová, Harcsova, Mlynská, Mostová, Obrancov mieru, Partizánska, Petőfiho rad, Pražské nám., Remeselnícka, Štúrova, Víťazstva, Budovateľská, I. Madácha, Kossúthova, V. Palkovicha, Os. Reviczkého, Rábska, Slovenská, Sv. Anny, Športová, Staničná, Trávnická, Železničný rad, Částa, Kráľka, Bočná, Brnenské nám., Nová, Školská, Tržná, Bernoláka, Krajná, Gy. Klapku, Lesná, Mierová, Októbrové nám., Podhájska, Ružová, Rybárska, M. R. Štefánika, Slávikova, Česká, Dolná, Kollárova, Komárňanská, Krížna, Kvetná, L. Novomeského, Orechová, Radnótiho, Šafárikova, Slobody, Záhradnícka, Banícka, Os. D. Pištu, Dunajská, Hviezdoslavova, Jilemnického, Mládežnícka, Novozámocká, Považská, Roľnícka, Rovná, Švermova, Slnková, Topoľová, Trnavská, Východná.Pražské námestie

Politika

Obyvateľstvo (Sčítanie obyvateľov, 2001)

Kolárovo v roku 2001 malo 10 823 obyvateľov, z toho 5 372 mužov a 5 451 žien.

Veková štruktúra obyvateľstva

• predproduktívny vek (0 – 14): 1 695
• produktívny vek muži (15 – 59): 3 593
• produktívny vek ženy (15 – 54): 3 111
• poproduktívny vek muži (60 a viac): 846
• poproduktívny vek ženy (55 a viac): 1 505
• predproduktívny vek: 15,7%
• produktívny vek: 61,9%
• poproduktívny vek: 21,7%

Národnostné zloženie obyvateľstva

• maďarská: 8 742 (80,8%)
• slovenská: 1 890 (17,5%)
• rómska: 71 (0,7%)
• česká: 55 (0,5%)
• ukrajinská: 3 (0,0%)
• iní: 62 (0,6%)

Náboženské vyznanie obyvateľstva

• Rímskokatolícka cirkev: 8 246 (76,2%)
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 445 (4,1%)
• Gréckokatolícka cirkev: 18 (0,2%)
• Reformovaná kresťanská cirkev: 294 (2,7%)
• Pravoslávna cirkev: 1 (0,0%)
• Jehovovi svedkovia: 89 (0,8%)
• Evanjelická cirkev metodistická: 48 (0,4%)
• Bratská jednota baptistov: 4 (0,0%)
• iné: 153 (1,4%)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1723-1724. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, ktorá v roku 1715 vyhorela. Úpravami prešiel v rokoch 1755 a 1772, keď bol rozšírený. Interiér je zaklenutý barokovými klenbami. Nachádza sa tu murovaný konkávno-konvexne zvlnený organový chór. Oltár je klasicistický s obrazom Nanebovzatie Panny Márie od Ferdinanda Lütgerndorffa z roku 1832.^[7] Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia členeného pilastrami a ukončeného segmentovým štítom, je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

• Rímskokatolícka kaplnka sv. Rozálie, baroková stavba s polkruhovým záverom a malou strešnou vežou, z 50. rokov 18. storočia. Na konci 19. storočia bola doplnená o vežu. Interiér je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou, záver je krytý konchou.^[8] Fasády kaplnky sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené volútovým štítom s nikou so sochou svätice. Strešná veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

• Socha sv. Vendelína, klasicistická socha z roku 1835. Obnovou prešla v roku 1995.^[9]

• 

  Kostol Nanebovzatia Panny Márie

• 
• 

  Detail portálu

• 

  Socha sv. Vendelína

• 

  Podstavec sochy

• Lodný mlyn, rekonštrukcia typického plávajúceho mlyna, drevená stavba so sedlovou strechou pokrytou šindľom, z roku 1980. Nachádza sa na mŕtvom ramene Malého Dunaja. Mlyn je postavený podľa zaniknutého lodného mlyna z Radvane nad Dunajom. Podobné mlyny boli v minulosti v Podunajsku bežné, žiadny originálny sa však nezachoval. V mlyne je umiestnená expozícia mlynárstva.^[10]

• 

  Lodný mlyn

• 
• 
• 
• 

Pomníky

• Pomník obetiam prvej svetovej vojny z 20. storočia. Autorom sochy je Alojz Rigele. Je umiestnený v parku pri rímskokatolíckom kostole.
• Pomník obetiam druhej svetovej vojny, nachádza sa v novom parku.
• Pomník občanom odvlečených do koncentračných táborov Dachau a Schönbergu je dielom sochára Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča, ktorý pochádzajú z Kolárova. Pamätník je umiestnený v ružovom parku.
• Pomník, ktorý zobrazuje súdržnosť pri povodni v roku 1965, s názvom Vzplanutie živlov, vznikol podľa návrhu akademického architekta Karola Paluša.

Osobnosti mesta

Rodáci

• Karol Hadai (* 1743 – † 1834), matematik

Pôsobili tu

• Koloman Gögh (* 1948 – † 1995), česko-slovenský futbalový reprezentant, majster Európy 1976, 3. na ME 1980

Partnerské mestá

• Kisbér, Maďarsko
• Medgyesegyháza, Maďarsko
• Mezőberény, Maďarsko

Galéria

• 

  Drevený most

• 
• 

  Pomník I. svetovej vojny

• 

  Mestský úrad

• 

  Ľudová architektúra

Referencie

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Kolárove

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolárovo.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta