Kežmarok - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kežmarok
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kežmarok pozri Kežmarok (rozlišovacia stránka).
Svetové dedičstvo UNESCO
Kežmarok
mesto
Kezmarok11.jpg
Coat of Arms of Kežmarok.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Vodný tok Poprad
Nadmorská výška 626 m n. m.
Súradnice 49°08′01″S 20°25′35″V / 49,133611°S 20,426389°V / 49.133611; 20.426389
Rozloha 24,83 km² (2 483 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 304 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 616,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1251
Primátor Ján Ferenčák[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS)
PSČ 060 01
ŠÚJ 523585
EČV (do r. 2022) KK
Tel. predvoľba +421-52
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area
Typ pamiatky kultúrna
Rok 2008 (#32)
Číslo 1273
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iii, iv
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavné Námestie 1
060 01 Kežmarok
E-mailová adresa primator@kezmarok.sk
Telefón 052 / 466 01 01
Fax 052 / 466 01 27
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Kežmarok
Webová stránka: kezmarok.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kežmarok (nem. Käsmark, maď. Késmárk, poľ. Kieżmark) je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš a ústredným mestom Karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku a v niekdajšom Uhorsku. Patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva Kežmarku udelil uhorský kráľ Belo IV. v roku 1269. Slobodným kráľovským mestom sa Kežmarok stal v roku 1380. Historické jadro mesta je od 11. júna 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom).

Polohopis[4]4">upraviť | upraviť zdroj

Erb mesta Kežmarok z roku 1463 s anjelom držiacim mestský znak patrí medzi najstaršie na Slovensku
Kežmarok a Vysoké Tatry na listine z 18. storočia
Pohľad na Lomnický štít a Kežmarský štít zo sídliska Juh

Mesto sa nachádza v Podtatranskej kotline, v severnej časti podcelku Popradská kotlina, v údolí rieky Poprad. Západným smerom ležia Vysoké Tatry a Kežmarská pahorkatina, východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy. Mestom vedie železničná trať číslo 185 a cesta I/67, resp. cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú Poprad, vzdialený 14 km juhozápadne, Levoča vzdialená 27 km juhovýchodne, Spišská Nová Ves vzdialená 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa vzdialená 34 km severovýchodne. Najbližším susedným mestom je 7 km severne ležiaca Spišská Belá. Starý Smokovec – administratívne centrum mesta Vysoké Tatry, je vzdialený 19 km na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 km vzdialené Podspády a 36 km vzdialená Lysá Poľana spájajúce Slovensko s Poľskom.

Panoráma Kežmarku a Vysokých Tatier

Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom (Jeruzalemberg) a tehliarskej hliny v oblasti potoka Kežmarská Biela voda.

Súčasná rozloha katastra mesta je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: snežienka jarná, šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.

V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod Javorina.

Vodné tokyupraviť | upraviť zdroj

Vodné plochyupraviť | upraviť zdroj

  • Vodná nádrž Kežmarok
  • rybník na potoku Zlatná

Hospodárstvo a infraštruktúraupraviť | upraviť zdroj

Mestská radnica na Hlavnom námestí
Erb mesta Kežmarok vytesaný do kameňa na priečelí mestskej radnice
Domy na Hlavnom námestí
Festival EĽRO do Kežmarku láka tisíce návštevníkov
Zimný štadión v Kežmarku bol dejiskom Zimnej univerziády 1999
  • Mestom prechádza cesta I/67, resp. cesta I/66 s trasou Banský BystricaBreznoPoprad – Kežmarok – Spišská BeláTatranská Javorina – hraničný priechod s Poľskom, na ktorej sa nachádza privádzač s pripojením na diaľnicu D1 v Matejovciach
  • V meste končí cesta II/536 s trasou Spišské VlachySpišský ŠtvrtokVrbov – Kežmarok
  • Autobusové spoje premávajú na autobusovú stanicu a autobusové zastávky, mestská autobusová doprava je zabezpečená jednou autobusovou linkou
  • Mestom prechádza železničná trať číslo 185 s trasou Poprad – Kežmarok – Stará ĽubovňaPlaveč
  • Trať prechádza železničnou stanicou a dvoma zastávkami Kežmarok zastávka a Kežmarok-Pradiareň
  • V meste sa nachádza priemyselný park a podniky Tatranská mliekareň a.s., Tatralift a.s., Podtatranská hydina a.s., Karloff s.r.o., Kávomaty s.r.o., Oktan a.s., Kupo s.r.o., Tlačiareň Kežmarok GG s.r.o., Plastiflex Slovakia s.r.o., Mubea Automotive Slovakia s.r.o., Deltrian Slovakia s.r.o., Hengstler s.r.o., Institute Europharm s.r.o. a ďalšie
  • Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, repky olejnej , trávnaté porasty, záhrady
  • Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny
  • Lesné a vodné hospodárstvo: 532 ha, z toho 448 ha lesy hospodárske a 84 ha lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu
  • Zdroje pitnej vody: vodojem Suchá hora, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu (Jeruzalemberg), potok Kežmarská Biela voda, studne

Časti mestaupraviť | upraviť zdroj

Mesto Kežmarok v súčasnosti pozostáva len zo samotného mesta a nemá žiadne mestské časti. V minulosti sa Kežmarok skladal z mestských častí:

Významnými miestnymi časťami v súčasnosti sú:

  • stredoveké jadro mesta Kežmarok
  • sídlisko Juh, ktoré je s počtom obyvateľov približne 6000 najväčším sídliskom v meste
  • sídlisko Sever
  • časť Pradiareň (Špineraj, nem. Spinnerei), ktorá vznikla v 19. storočí pri továrni na spracovanie ľanu

V roku 1885 postavili mestskú horáreň okolo ktorej vznikla časť Kežmarské Žľaby (Žleby, nem. Käsmarker Tränke). Osadu v roku 1947 od mesta odčlenili, aby sa stala súčasťou mesta Vysoké Tatry. Časť Mlynčeky (Mlynčoky, Tatranské Mlynčeky, nem. Mühlerchen, maď. Tátraháza) vznikla okolo kežmarských mestských mlynov v 19. storočí. Osada sa od mesta oddelila v roku 1956 a dnes tvorí samostatnú obec Mlynčeky.

Ulice a námestiaupraviť | upraviť zdroj

Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Daniela Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Generála Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Jonáša Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, Pavla Jozefa Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Tehelňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Weinova, Záhradná, Zochova.

Obyvateľstvo[5]upraviť | upraviť zdroj

Podkova pre šťastie pred Kežmarským hradom
  • Počet obyvateľov: 16 552 (31. december 2010)
  • Muži: 8324, Ženy: 8917
  • Vekové rozloženie: 12 – 25 = 4 061, 25 – 40 = 3 964, 40 a viac = 6 730
  • Hustota: 705 obyvateľov na 1 km²
  • Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie
  • Podľa zamestnania: priemysel a výroba = 38  %, obchod a služby = 28  %, administratíva, banky = 9  %, školy = 8  %, zdravotníctvo = 4 %

Etnické zloženieupraviť | upraviť zdroj

Osídlenie územia Kežmarku bolo do 13. storočia zväčša slovanské. Po pustošivých vpádoch Tatárov v rokoch 12411242 bolo Uhorsko značne vyľudnené. Kráľ Belo IV. preto pozval do krajiny cudzincov z územia dnešného Nemecka, z ktorých sa značná časť usídlila v oblasti Kežmarku a na celom Spiši.[6]

  • 1796: nemecké mesto[7]
  • 1851: nemecko-slovensko-maďarské mesto[8]
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kežmarok





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


Percentuálny podiel jazykov (1880 – 1910)[9] a národností (1930 – 2011)[10]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia iní
1880 4475 15,75% - 7,75% 72,00% 0,04% 0,02% - 1,21%
1890 4897 20,52% - 11,72% 65,86% 0,00% 0,00% - 1,90%
1900 5606 19,16% - 16,98% 60,79% 0,00% 0,00% - 3,07%
1910 6317 25,42% - 20,80% 51,32% 0,00% 0,03% - 2,42%
1930 7228 41,85% 1,84% 35,65% 0,30% - - 20,35%
1991 20294 94,42% 1,06% 0,17% 0,24% 0,12% - 3,67% 0,33%
2001 17383 95,21% 0,90% 0,15% 0,43% 0,18% 0,01% 1,59% 1,54%
2011 16832 84,73% 0,61% 0,14%