A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karbonatit | |
Karbonatit z Brazílskeho Jacupiranga Estado de São Paulo. Vzorka o rozmere asi 20 cm X 14 cm, zložená: tmavé minerály – magnetit, svetlé – kalcit a zelené – olivín. | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | kalcit, dolomit, natrolit, sodalit, apatit, barit, fluorit, pyroxény, nefelín |
Akcesórie | sľudy, magnetit |
Vlastnosti | |
Textúra | porfyrická, zrnitá |
Farba | sivá, tmavosivá |
Karbonatit je zriedkavá intruzívna vyvretá hornina, ktorá obsahuje viac ako 50 % podiel karbonátov (uhličitanov). Vyskytujú sa vo forme výplní vulkanických prívodných komínov, dajok, sillov a brekcií, nakoľko karbonatitová láva je na povrchu nestabilná a na vzduchu rýchlo reaguje. Teplota karbonatitovej lávy sa pohybuje v intervale 500 – 600 °C.
Termín zaviedol v roku 1921 W. Ch. Brogger.[1]
Vznik a zloženie
Vznik karbonatitvých magiem je predmetom diskusií a v súčasnosti sa ich pôvod odvádza od nasledovných procesov:
- priamy vývoj pri veľmi nízkom stupni parciálneho tavenia a diferenciácia magmy v plášti
- nemiešateľnosť karbonatitovej a kremičitej taveniny
- extrémna frakčná kryštalizácia taveniny
V minulosti sa vedci domnievali, že medzi možné spôsoby vzniku patrí i magmatická asimilácia starších karbonátových hornín, no výskum izotopového zloženia tieto predpoklady nepotvrdil.
Prevládajúce oxidy karbonatitovej lávy sú CO2, Na2O a CaO. Oproti iným lávam sa karbonatity líšia aj vyšším obsahom nekompaktabilných prvkov (Ba, Cs, Rb). Medzi hlavné minerály karbonatitov patria predovšetkým uhličitany – napr. natrolit, ďalej apatit, barit, fluorit, z kremičitanov pyroxény, olivín, sodalit a nefelín.
Rozoznáva sa niekoľko druhov karbonatitov. Kalcitické karbonatity sa označujú ako sövity (hrubozrnné) a alvikity (jemnozrnné). Dolomitické karbonatity sa volajú beforsity.[2] Existujú aj ďalšie typy železnatých a sodných karbonatitov.
Výskyt
Väčšinou ide o staré, proterozoické horniny (napríklad archaické kratóny Ruska, Brazílie, Austrálie, Indie, USA, Kanady a Škandinávie), zo súčasnosti je známe jediná sopka, eruptujúca karbonatitové horniny – Ol Doinyo Lengai v Tanzánii. Celkovo bolo nájdených asi 300 karbonatitiových lokalít.
Karbonatitový vulkanizmus je všobecne spojený s vnútroplatňovými extenznými štruktúrami, väčšinou v blízkosti ultrabázických alebo alkalických komplexov[3] v asociácii s alkalickými silikátovými magmatitmi (ijolitmi, urtitmi, nefelínickými syenitmi, menej s pyroxenitmi, peridotitmi, kimberlitmi a lamprofýrmi).
Využitie
Karbonatity môžu byť zdrojom prvkov vzácnych zemín, lantanoidov, uránu, fosforu, bária a iných nekompatibilných prvkov.
Referencie
- ↑ www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 18.1.2009
- ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ Oružinský, V., 1993: Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 127 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému karbonatity.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk