A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jahodníky sú časť mestskej časti mesta Martin, nachádzajúca sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1919.[1]
Väčšinu dnešných Jahodník tvorí sidlisko z panelových domov. Iba v okrajových častiach sa nachádza niekoľko rodinných domov. Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj skanzen, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea - Etnografického múzea.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o dedine „villa Bistricha“ (dnes Bystrička), ktorej chotár pokrýval aj územie dnešných Jahodník, je z roku 1258.[1] Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky Turiec odčlenila dedina „Malá Bystrica“ („Kuzbyztrec“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ Ladislav IV. v roku 1284 daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.[1] V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „Kis Bistercze alias Jahodnik“, resp. „Malá Bystrica, iným menom Jahodník“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.[1]
Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku 1439 daroval Jahodníky kráľ Albrecht II. Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.[1] Keď Ladislav získal v roku 1441 blatnické panstvo, stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a Žabokreky. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.[1]
V roku 1869 mali Jahodníky 388 obyvateľov a ich počet neustále rástol. V roku 1910 ich bolo už 980. V dedine fungovala škola, mlyn, liehovar, dve kožiarne, rozvíjali sa remeslá a obec mala aj vlastný poľovný revír.[1] Obci prináležali aj dva minerálne pramene vyvierajúce v Jahodníckych hájoch. Obyvatelia Jahodník a Martina sa koncom 19. storočia dohodli na spoločnom využívaní prameňov, chodili k nim na výlety a usporadúvali pri nich zábavy.[1]
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred prvou svetovou vojnou k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku 1919.[2]
Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch 1971 - 1973 bolo vybudované sídlisko z panelových domov.[3] Následne pribudol komplex budov základnej školy (otvorená v roku 1975[4]) a trojica obchodov podľa projektu Mariána Pivarčiho (v roku 1979) a ubytovne pre potreby novovzniknutých rozvíjajúcich sa martinských podnikov a nemocnice (1984 - 1988).[3] Dobudovanie občianskej vybavenosti pokračovalo v 80. rokoch 20. storočia výstavbou novej budovy obchodného domu Tuzex (1983 - 1985) podľa projektu Jaroslavy Zacharovej a Jozefa Juráška.[5] V Jahodníkoch sídli aj martinská pobočka Daňového úradu Žilina.
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.
Erb
Erb obce z roku 1862 odráža pomenovanie obce. Tvorí ho jahodový list, pod ktorým sa nachádza vodorovný dvojrad desiatich jahodových plodov. Úrodnosť jahody má symbolizovať trvácnosť obce.[6]
Rodáci
- Katarína Kollárová, rod. Frndová - matka Jána Kollára[7]
- Samuel Ivaška (1888 - 1981) - zakladateľ umelého chovu hlavátok [6]
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Referencie
- ↑ a b c d e f g h Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 182 - 185.
- ↑ Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 470.
- ↑ a b THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 54.
- ↑ ZŠ Jahodnícka - História školy . Martin: ZŠ Jahodnícka (www.zsjahodnickamt.sk), . Dostupné online.
- ↑ THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 64.
- ↑ a b JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Fakty histórie, s. 198.
- ↑ JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Od storočia po storočie, s. 116.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jahodníky
Súradnice: 49°03′08″S 18°55′26″V / 49,052226°S 18,923864°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk