Istrorumunčina (Vlășește, Rumârește, Rumêri-kuvinta)
Štáty	Chorvátsko
Región	Istria
Počet hovoriacich	830[1]
Poradie	?
Klasifikácia	indoeurópske jazyky románske jazyky balkánske románske jazyky rumunskej jazykovej podskupiny istrorumunčina
Písmo	latinka
Jazykové kódy
ISO 639-1	ruo
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Istrorumunčina je románsky jazyk, patriaci do balkánskorománskej a rumunskej jazykovej podskupiny, ktorým sa momentálne hovorí v pár dedinách a samotách na polostrove Istria v Chorvátsku.^[1]

Rozšírenie

Ešte v 19. stor. sa hovorilo týmto jazykom od vrchu Ćićarija (starovekého Mons Carusadius) až do Terstu. Hovoriaci boli nazývaní Vlasi, ale aj Rumeni, Rumeri, Rumunjevi, Rumini, Čiribiru (tento názov používajú Taliani).^[1]

Dnes sa delia na dve malé skupiny^[1]:

• kraj Čičarija – okolie obcí Žejane a Muna (pod severným svahom vrchu Učka)
• údolie Raš – okolie Šušnjevice a niekoľko ďalších obcí a k ním prislúchajúcich lazov (pod južným svahom vrchu Učka).

Pred druhou svetovou vojnou sa ich mnoho vysťahovalo, najmä do USA, Argentíny, Švédska, Kanady a Nemecka. Počtom asi 500 hovoriacich sa radia medzi vymierajúce jazyky, Istrorumuni sú nazývaní „najmenšou jazykovou skupinou v Európe“ a sú zaradení v UNESCO Red book of endagered languages (červenej knihe ohrozených jazykov). Obývajúc len asi 8 samôt a 2 spomenutia hodné dediny (vyššie spomenuté Žejane a Šušnjevica) nepovažuje ich Chorvátska vláda za dostatočne významných na založenie vlastného školstva a kultúrnych inštitúcií. Niekoľko stoviek hovoriacich, zachovávajúc si svoj materinský jazyk žije v New Yorku.

Literatúra

Jazyk má síce kodifikovanú spisovnú podobu, no nijaké väčšie literárne diela v ňom nevznikli. Každopádne však Andrea Glavina, Istrorumunka, vzdelaná v Rumunsku, napísala roku 1905 Calendaru lu Rumeri din Istrie („kalendár istrijských Rumunov“), v ktorom bolo napísaných mnoho príbehov jednoduchého ľudu – Rumunov z Istrie. Roku 1998 zostavil zbierku Istrorumunských ľudových piesní a príbehov A. Kovačec. Keď sa Andrea Glavina stala starostkou Valdarsy a založila tam roku 1922 školu s vyučovacím jazykom Rumunčinou, napísala po Rumunsky nasledujúci „Imnul Istro-Romanilor“:

Roma, Roma i mama noastră

noi Români rămânem

Romania i sora noastră

tot un sâng-avem

nu suntem singuri pe lume

și 'neă avem frați

Italiani cu mare nume

mâna cu noi dați

ca sa fim frate și frate

cum a dat Dumnezeu

să trăim până la moarte

eu și tu și tu și au

Referencie

1. ↑ ^{a b c d} MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 235.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Istro-Romanian language na anglickej Wikipédii.