Hrabušice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Vodný tok	Hrabušický potok
Nadmorská výška	548 m n. m.
Súradnice	48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V / 48.966667; 20.400000
Rozloha	40,89 km² (4 089 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 609 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	63,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1279
Starosta	Marcel Kacvinský[3] (HLAS-SD, SME RODINA, SNS)
PSČ	053 15
ŠÚJ	526592
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice
Telefón	449 03 38
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hrabušice
Webová stránka: hrabusice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.

Susedné obce

Spišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce

Ulice

Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického

Vodné toky

Hrabušický potok (hov. Vydrničanka); Hornád

Vodné plochy

25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.

Dejiny

Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.

Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.

Názov

Vývin názvu obce

• 1279 - (villa) Composita
• 1284 - Capusdorf
• 1307 - Kabuzdorf
• 1328 - Kabisdorf
• 1440 - Kaposztafalva
• 1773 - Hrabusicze
• 1786 - Harbussice
• 1920 - Hrabušice

Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva

Politika

Predsedovia MNV

1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)

Obecné zastupiteľstvo

Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).^[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol Svätý sv. Vavrinca, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou, z druhej tretiny 13. storočia.^[5] Úpravami prešiel na začiatku 15. storočia, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené polygonálnym. Bola pristavaná aj severná bočná kaplnka a sakristia zaklenutá valenou klenbou. V roku 1782 prešiel barokovými úpravami, keď bola novo zaklenutá loď. V roku 1916 kostol vyhorel, poškodená bola najmä veža, ktorá bola následne prestavaná. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou s rebrami s klinovitou profiláciou a loď pruskými klenbami. Z románskych detailov sa dochoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a výmaľbou v tympanóne zo začiatku 15. storočia znázorňujúcu scénu Ukrižovania a združené okná veže.^[6] Hlavný oltár sv. Vavrinca je gotický krídlový z rokov 1510-1515, podieľala sa na ňom dielňa Majstra Pavla z Levoče a Majstra Hansa T. V skrini sú sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca, na vonkajších stranách pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela je prázdna, v nadstavci sú gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár sv. Anny má gotickú skriňu so súsoším Metercie z rokov 1515-1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. storočia. Krstiteľnica je renesančná pieskovcová s tepaným vrchnákom z roku 1656 od M. Zimmermana. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V sakristii sa dochovalo gotické lavabo dekorované vimperkom a krabmi.^[7] Organ od neznámeho majstra je z rokov 1783-1791.^[8] Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná presbytéria majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami je ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Kostol sv. Vavrinca

• 
• 

  Okná s gotickými kružbami

• 

  Románsky portál

• 

  Interiér s gotickými oltármi

• Hrabušický hrad^[9], alebo Marcelov hrad, archeoloická lokalita zaniknutého hradu z prvej polovice 13. storočia.^[10] Nachádza sa na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Začiatkom 15. storočia bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. storočia tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. storočia hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.

• Čákiovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1777. Úpravami prešla v 19. storočí.^[11] Dnes sa tu nachádza rímskokatolícka fara. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s hrebienkami a lunetami a pruské klenby.^[12] Fasády sú členené nárožnou bosážou a oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná prízemia sú prekryté barokovými mrežami.

• Ľudový dom č. 466 v časti Píla, jednopodlažná trojdielana päťpriestorová zrubová stavba z roku 1874. Úpravami prešiel v roku 1970 a 2003.^[13] Šindľom pokrytá sedlová strecha s podlomenicopu a došteným štítom je ukončená bubníkom a hálkou.

• 

  Čákiovský kaštieľ

• 
• 
• 

  Ľudový dom

Pravidelné podujatia

12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.

Turistika

Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:

• Prielom Hornádu po turistickej značke cez rázc. Hrdlo Hornádu
• Kláštorisko cez rázc. Hrdlo Hornádu alebo Podlesok
• roklina Suchá Belá cez lokalitu Podlesok po turistickej značke
• dolina Veľkej Bielej vody po turistickej značke cez Podlesok

Školstvo

Základná škola s materskou školou – Hlavná 369

Občianska vybavenosť

Farský úrad

• Rímskokatolícky – Hlavná ulica 600
  

Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:

1710 – 1711  Vojtech Šiserovič
1711 – 1714  Juraj Janovič
1714 – 1717  Štefan Koterbakovič
1717 – 1738  Ján Magassy
1738 – 1740  Jan Augustin Švábenský
1740 – 1775  Matej Sartoris
1775 – 1776  Ignác Klaus
1776 – 1791  Ján Kraitzer
1791 – 1806  Jozef Schechovič
1806 – 1813  Ján Lipter
1813 – 1817  Ján Čamrda
1817 – 1869  Michal Kolársky (1789, Buglovce – 1869, Hrabušice)
1869 – 1906  Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 – 1948  Ľudovít Sax (1856 – 1948)
1948 – 1958  Július Hromada (1899 – 1960)
1958 – 1984  Pavol Dobránsky (1922, Markušovce -?)
1984 – 1996  ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 – 2011 Mgr. Andrej Barnáš (* 1969 Lesnica)
2011 –  2014 PhDr. Pavol Kula 2014 - Mgr. Ľubomír Cvengroš

Osobnosti obce

Rodáci

• Štefan Lángoš (* 1897 – † 1984), lesný inžinier a historik
• Emil Makovický (* 1908 – † 1986), maliar
• Jozef Telgársky (* 1919 – † 1998), spisovateľ
• Pavol Breier (* 1921 - † 2014), lekár-parazitológ, fotograf a publicista

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce