Hraboš poľný

	Hraboš poľný
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	hlodavce (Rodentia)
Čeľaď (familia)	chrčkovité (Cricetidae)
Rod (genus)	hraboš (Microtus)
Druh (species)	hraboš poľný (M. arvalis)
Vedecký názov
	Microtus arvalis; Pallas, 1778
	; Rozšírenie hraboša poľného
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Hraboš poľný^[2]^[3] (Microtus arvalis) je druh z čeľade chrčkovité, Európsky endemit. Výskyt na Slovensku bol doložený na 90,5 % územia.^[2] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hraboš poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, stav celkovej populácie je stabilný.^[1]

Opis

Váži (14) 17 až 50 g^[3], zväčša okolo 20 g. Dosahuje dĺžku približne 8-12,7 cm^[3]. Chvost je dlhý asi 23 – 48 mm, zadná labka meria 14 – 18 mm^[3] a ucho 9 – 13 mm^[3]. Srsť má hnedú až sivohnedú farbu.^[3]

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 390 (90,5 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 117, 27,2 %) v nadmorských výškach 100 (Tajba) – 2 100 m n. m. (hrebeň Belianskych Tatier).^[2]

Spôsob života

Mimoriadna plodnosť mu zabezpečuje prežitie. Pri pravidelnom premnožení (cca každé 3 – 4 roky)^[3] spôsobuje škody na úrode. Sprievodným znakom premnoženia (gradácie) je holožer tráv na poliach a popri cestách. Po dosiahnutí vrcholnej fázy hustota populácie rýchlo klesá. Dôvodom je vyčerpanie potravy a obsadenie priestoru.^[3]

Vyskytuje sa na plochách bez drevín, na lúkach a poliach. Živí sa rastlinnou (tráva, hľuzy, korene, semená rastlín) a malou živočíšnou potravou.^[3] Pod zemou si vytvára zásoby. Na obranu pred nepriateľmi používa zuby a ostré pazúry. V pôde si vytvára hustú sieť chodbičiek so starostlivo vystlaným brlohom na odchov mláďat.

Samička máva 3 – 12^[3] (15) mláďat a to až 2 – 3^[3] (7) krát ročne. Gravidita trvá 3 týždne. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy pripadá 1000^[1] až 3 000 jedincov. Tieto za mesiac spotrebujú viac ako 2 tony rastlín a 400 kg obilia. Hraboš žije v rodinách, je to spoločenský druh^[3].

Prenáša viac ako 20 druhov ochorení. Veľmi škodí aj v záhradách. Hraboš obýva celú Európu okrem Anglicka, Škandinávie a časti Stredomoria. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú dravé vtáky (jastrabovité, sokolovité, sovy), ako aj krkavcovité, ďalej hranostaje, lasice, líška obyčajná, ako aj mačka domáca.

Referencie

↑ ^a ^b ^c IUCN Red list 2019.2. Prístup 23. júla 2019.
↑ ^a ^b ^c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hraboš poľný - Microtus arvalis, s. 107 - 115.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Hraboš poľný, s. 48 - 49.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hraboš poľný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hraboš poľný

Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=Hrabo%C5%A1%20po%C4%BEn%C3%BD
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[IUCN-1] IUCN Red list 2019.2. Prístup 23. júla 2019.

[CicavceSK-2] KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hraboš poľný - Microtus arvalis, s. 107 - 115.

[HlodavceSK-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Hraboš poľný, s. 48 - 49.

[1]

[2]

[3]