A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov, ktoré pôvodne rozprávali starovekí Gréci, a žáner starogréckeho folklóru, ktorý sa dnes spolu s rímskou mytológiou začleňuje do širšieho označenia klasická mytológia. Tieto príbehy sa týkajú pohľadu starogréckeho náboženstva na vznik a podstatu sveta, života a činnosti božstiev, hrdinov a mytologických bytostí a pôvodu a významu kultových a rituálnych praktík starých Grékov. Moderní vedci skúmajú mýty, aby osvetlili náboženské a politické inštitúcie starovekého Grécka a lepšie pochopili podstatu samotnej tvorby mýtov.[1]
Grécke mýty boli pôvodne šírené v tradícii ľudovej slovesnosti pravdepodobne minojskými a mykénskymi spevákmi od 18. storočia pred Kr.[2] Nakoniec sa mýty o hrdinoch trójskej vojny a jej následkoch stali súčasťou ústnej tradície Homérových epických básní Iliada a Odysea. Dve básne Homérovho blízkeho súčasníka Hésioda, Teogónia a Práce a dni, obsahujú opisy genézy sveta, postupnosti božských vládcov, postupnosti ľudských vekov, pôvodu ľudských nešťastí a pôvodu obetných zvykov. Mýty sa zachovali aj v Homérskych hymnoch, vo fragmentoch epických básní Epického cyklu, v lyrických básňach, v dielach dramatikov a komikov z 5. storočia pred Kr., v spisoch učencov a básnikov helenistického obdobia a v textoch z obdobia Rímskej ríše od spisovateľov, ako napr. Ploutarchos a Pausanias.
Okrem tohto naratívneho zdroja v starogréckej literatúre sa obrazové podoby bohov, hrdinov a mýtických epizód výrazne vyskytovali na starovekých vázových maľbách a na výzdobe votívnych darov a mnohých ďalších artefaktov. Geometrické vzory na keramike z 8. storočia pred Kr. zobrazujú scény z Epického cyklu, ako aj príbehy o Heraklovi. V nasledujúcich archaických, klasických a helenistických obdobiach sa objavujú homérske a rôzne iné mytologické scény, ktoré dopĺňajú existujúce literárne dôkazy.[3]
Grécka mytológia mala rozsiahly vplyv na kultúru, umenie a literatúru západnej civilizácie a zostáva súčasťou západného dedičstva a jazyka. Básnici a umelci od staroveku až po súčasnosť z nej čerpali inšpiráciu a v jej témach objavili súčasný význam a aktuálnosť.[4]
Na Slovensku grécku mytológiu popularizoval Vojtech Zamarovský, jeho slovník Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969) vyšiel aj v Grécku.[5]
Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud.
Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. V mytologických obrazoch sa začínajú objavovať hrdinovia, ktorí často vyzývajú do boja vládcov Olympu, svedčí o tom, že v človeku stále viac rástlo presvedčenie o jeho silách.
Plastické obrazy sa nepodrobovali tak prísne nábožensko-dogmatickým systémom ako vo východných mytológiách; ich vzťahy boli dosť voľné. Tak ako sa zmenšoval nábožensko-kultovný obsah starogréckych mýtov, rástol význam umelecko-estetických prvkov, ktoré v nich boli veľmi bohato zastúpené.
Vznik sveta (kozmogónia)
Na počiatku bol Chaos: večná, nekonečná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, „Láska“. Z Chaosu sa zrodil celý svet; Nyx-noc, Erebos-večné temno, Tartaros-hlboké podsvetie a Gaia, bohyňa „Zem“, ktorá darovala život všetkému čo žije a rastie na nej. Z Noci a Temna sa zrodilo večné svetlo Aither a jasný deň Hémera. Svetlo sa rozlialo po svete a noc a deň sa začali navzájom striedať. Zem porodila Urana, „Nebo“, ktoré sa rozostrelo nad zemou. Zo Zeme sa zrodili aj More a Hory. Uranos sa stal vládcom sveta. Za manželku si zobral Zem. Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri s päťdesiatimi hlavami“, (Briareos, Kottos a Gyes). Kyklopi, „guľatookí“ obri, (Brontes, Steropes a Arges), ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. Oni zhotovili Diovi blesky vo svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista. Sám Uranos sa zhrozil nad svojimi príšernými deťmi; spútal ich a zvrhol do Tartaru, priepasti rovnako vzdialenej od Zeme ako Zem od Neba.
Zrod bohov (teogónia)
Ďalší synovia a dcéry Urana a Gaie sú Titani: Okeanos obtekajúci celú Zem ako rieka bez brehov, Koios, Hyperión, Krios, Iapetos a Kronos a Titanky: Tethys, Rhea, Themis, Mnemosyne, Foibe, Dione a Theia. Titani Hyperion a Theia priviedli na svet deti:Helios Slnko, Seléné Mesiac, Zornicu a Éós Auroru. Astraios syn titana Kria a Eurybie dcèry Ponta Mora a Gaie sa spojil so Zornicou a z toho sa zrodili všetky hviezdy, všetky vetry; búrlivý severný vietor Boreas, východný Euros, vlažný južný Notos, lahodný západný Zefyros, prinášajúci mraky bohaté na dážď.
Gaia veľmi trpela. Dlávilo ju strašné bremeno uzavreté v Tartare. Preto nahovárala Titanov, aby povstali proti svojmu otcovi. Titani sa nedali presvedčiť - len najmladší z bratov, Kronos, prijal od matky kosák, zmrzačil otca a tým oddelil Nebo od Zeme. Z krvi, ktorá kvapkala z Uranovej rany na Gaiu, sa zrodili Erínye (lat. Fúrie), bohyne pomsty a výčitiek svedomia: Allekto, „neustávajúca“, Tisifone, „pomstiteľka vraždy“ a Megaira, „nežičlivá“. Titani zbavili Urana moci, svojich súrodencov vyviedli z Tartaru a vládu odovzdali Kronovi. Bohyňa Noc potom zrodila na Kronov rozkaz celý zástup strašných božstiev; Thanatos-Smrť, Eris-Svár, Apate-Ošiaľ, Kéry-Ničenie, Hypnos-Spánok a ťažkými vidinami, Nemesis-Pomstu za previnenie. Títo bohovia priniesli na svet sváry, ošiaľ, zápas a nešťastie.
Pád Krona
Kronos potom uvrhol do želiez storukých obrov a Kyklopov a oženil sa s Rheou. Uranos a Gaia predpovedali, že ho vlastné dieťa zbaví vlády. Aby sa vyhol tomu osudu, rozkázal svojej manželke Rheii aby mu novorodencov priniesla hneď, ako sa narodili. Zhltol päť svojich detí: Hestiu, Démétér, Héru,Hádesa a Poseidóna. Preto keď Rhea čakala svoje najmladšie dieťa Dia, skryla sa pred Kronom na ostrove Kréta, a keď sa Zeus narodil, zabalila do plienok kameň a podala ho Kronovi, ktorý ho prehltol. Zatiaľ sa o malého Dia starali pastieri. Neskôr si Rhea zobrala svojho syna naspäť na Olymp, Palác bohov. Dia predstavila Kronosovi ako nového posluhovača. V noci potom Rhea a Zeus pridali do Kronosovho nápoja horčicu. Kronos zvracal a vyvrátil všetky svoje deti, lebo keďže boli bohovia, Kronos ich nemohol stráviť. Tak sa stalo, že v opačnom poradí uzreli po druhý raz svetlo sveta. Potom začal Zeus vojnu proti Kronovi a Titanom. Táto vojna trvala už desať rokov, keď Gaia predpovedala, že zvíťazí ten, kto si zavolá na pomoc zajatcov Tartaru. Zeus vyslobodil Kyklopov a storukých obrov. Kyklopi zhotovili pre Dia blesk, pre Háda prilbu, ktorá ho robila neviditeľným, a pre Poseidóna trojzubec. V strašnom boji, ktorý sprevádzalo hromobitie otriasajúce nebom a zemou a príšerné burácanie mora, Zeus premohol Krona a ostatných Titanov, zvrhol ich do hlbín Tartaru a ustanovil storukých obrov za ich strážcov. Traja Kronovi synovia si potom lósom rozdelili vládu nad svetom tak, že Zeus vládol v nebi, Poseidón na vode a Hádes v podsvetí. Zem a Olymp boli spoločné všetkým bohom. V boji Titanov postihol Diov hnev z mladších Titanov len Menoitia: Zeus ho zároveň s Kronovými bratmi zvrhol do Tartaru. Styx, ktorá so svojimi štyrmi deťmi Víťazstvom, Silou, Násilím a Žiarlivosťou pomáhala Diovi, dostala za odmenu tú česť, že najposvätnejšou sa stala prísaha, ktorú niekto vysloví pri vodách jej rieky, čo sa rútia zo skaly v podsvetí.
Potomkovia Titanov
Potomkami Titanov sú:
- dcéry Okeana a Tetys: tritisíc Okeaníd, Asia, Styx, Elektra, Doris, Eurynome, Acheloos a Nereos (starec mora)
- Deti Krona a Rheie: Hestia, Démeter, Héra, Hádes, Poseidón, Zeus.
- dcéry Koia a Foibe: Asteria a Léto
- deti Hyperiona a Theie: Éós, „Zora“, Hélios, „Slnko“ a Seléna, "Mesiac"
- deti Kria a Eurybie (dcéry Ponta): Astraios, Pallas a Perses
- synovia Iapeta a Asie: Atlas, Prometeus, Epimeteus a Menoitios
- deti Éós a Astraia: Vetry a Hviezdy
- dcéra Persa a Asterie: Hekate
- deti Pallanta a Stygy: Nike,"Víťazstvo", Kratos,"Sila", Bié,"Násilie" a Zelos,"Žiarlivosť".
- Zeus a Hera : Hefaistos, Ares, Eileityia a Hebe
Referencie
- ↑ Volume: Hellas, Article: Greek Mythology. Encyclopaedia The Helios. 1952.
- ↑ Cartwirght, Mark. Greek Mythology. World History Encyclopedia.
- ↑ Adkins, A. W. H.; Pollard, John R. T. (2002) . Greek Mythology. Encyclopædia Britannica.
- ↑ Foley, John Miles (1999). Homeric and South Slavic Epic. Homer's Traditional Art. Penn State Press. ISBN 978-0-271-01870-6.
- ↑ Zomrel Vojtech Zamarovský . Pravda.sk, 2006-07-27, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Rodostrom antických bohov a hrdinov
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greek mythology na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk