A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Fuzáčovité | |
Fuzáč alpský | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Cerambycidae Latreille, 1802 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Fuzáčovité (staršie: fúzačovité[1], fúzači[2], tesárici[2], zastarano: dlhorohí[3]; lat. Cerambycidae, zastarano: Longicornia[4][5][4]) je veľmi početná čeľaď prevažne veľkých chrobákov, žijúcich hlavne na dreve.
Súčasné slovenské rodové mená rodov tejto čeľade vyskytujúcich sa na Slovensku sú fuzáč (staršie fúzač; napr. pre rody Cerambyx, Rhagium, Rutpela, Aromia, Rosalia, Pyrrhidium, Hylotrupes, Xylotrechus, Plagionotus, Lamia, Ergates, Spondylis, Tetropium, Stictoleptura, Pseudogarotina, Morimus, Aegosoma) a vrzúnik (napr. pre rody Acanthocinus, Monochamus, Mesosa, Leiopus, Saperda, Oberea, Tetrops)[6]. Staršie (zhruba do 60. rokov) boli pomenovania jednotlivých rodov neujasnené, u niektorých autorov sa napríklad v rámci tejto čeľade rozlišovali slovenské názvy fuzáč (rody Cerambyx, Rhagium, Strictoleptura, Acanthocinus), zamatovec (rod Rosalia), vrzúň (rod Aegosoma), fuzáň (rod Morimus)[7] a u iných autorov sa väčšina rodov z tejto čeľade (podľa vzoru češtiny) volala tesárik.
Z vyše 22 000 druhov žije na území Slovenska asi 230. Hojné sú napr. fuzáč obyčajný (Stictoleptura (=Corymbia, = Leptura) rubra), fuzáč škvrnitý (Rutpela (= Strangalia) maculata) a i. Väčšia časť fuzáčov sú vzácne druhy, ktoré nie sú škodlivé pre lesníctvo, ale si zasluhujú ochranu: fuzáč zavalitý (Ergates faber), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč pižmový (Aromia moschata), fuzáč alpský (Rosalia alpina), karpatský endemit fuzáč zemolezový (Pseudogaurotina excellens) a ďalšie.
Viaceré druhy sú boreomontánne – v horských lesoch sa veľmi zriedka vyskytujú Tragosoma depsarium, Cornumutilla quadrivittata, Pachyta lamed a Brachyta (= Evodinus) interrogationis. Všetky citované druhy sú chránené! Na stepných biotopoch žijú bezkrídle fuzáče z rodu Dorcadion, najbežnejší je D. pedestre. Majú pontomediteránne rozšírenie a (na rozdiel od väčšiny fuzáčov) sa vyvíjajú v drevnatejúcich podzemkoch bylín.
Zdroje
- ↑ MADLEN, J. Návrh slovenského názvoslovia chrobákov (pokračovanie). In. Čs. term. časopis 3 1965 S. 181
- ↑ a b tesárici. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 263
- ↑ Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 167
- ↑ a b POKORNY, Alois. Nazorny prirodopis vsechtri risi (Nazorny prirodopis zivocisstva). : Tempsky, 1870. 296 s. S. 156.
- ↑
- ↑ Veľká kniha živočíchov. S. 144
- ↑ STANĚK, J. V. Veľký obrazový atlas zviera. 1965. S. 140 a nasl. (preklad: Juraj Blicha, terminológia: Oskar Ferianc)
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fuzáčovité
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Fuzáčovité
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk