Fuzáčovité
Fuzáč alpský
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia)) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie hryzadlovce (Mandibulata) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta (Ectognatha)) Podtrieda (subclassis) dvojkĺbovce (Dicondylia) Infratrieda (infraclassis) krídlovce (Pterygota) Divisio novokrídlatce (Neoptera) Subdivisio holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola)) Nadrad (superordo) chrobákovce (Coleopteroidea) Rad (ordo) chrobáky (Coleoptera) Podrad (subordo) všežravé (Polyphaga) Čeľaď (familia) fuzáčovité (Cerambycidae)
Vedecký názov
Cerambycidae Latreille, 1802
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Fuzáčovité (staršie: fúzačovité^[1], fúzači^[2], tesárici^[2], zastarano: dlhorohí^[3]; lat. Cerambycidae, zastarano: Longicornia^[4][5][4]) je veľmi početná čeľaď prevažne veľkých chrobákov, žijúcich hlavne na dreve.

Súčasné slovenské rodové mená rodov tejto čeľade vyskytujúcich sa na Slovensku sú fuzáč (staršie fúzač; napr. pre rody Cerambyx, Rhagium, Rutpela, Aromia, Rosalia, Pyrrhidium, Hylotrupes, Xylotrechus, Plagionotus, Lamia, Ergates, Spondylis, Tetropium, Stictoleptura, Pseudogarotina, Morimus, Aegosoma) a vrzúnik (napr. pre rody Acanthocinus, Monochamus, Mesosa, Leiopus, Saperda, Oberea, Tetrops)^[6]. Staršie (zhruba do 60. rokov) boli pomenovania jednotlivých rodov neujasnené, u niektorých autorov sa napríklad v rámci tejto čeľade rozlišovali slovenské názvy fuzáč (rody Cerambyx, Rhagium, Strictoleptura, Acanthocinus), zamatovec (rod Rosalia), vrzúň (rod Aegosoma), fuzáň (rod Morimus)^[7] a u iných autorov sa väčšina rodov z tejto čeľade (podľa vzoru češtiny) volala tesárik.

Z vyše 22 000 druhov žije na území Slovenska asi 230. Hojné sú napr. fuzáč obyčajný (Stictoleptura (=Corymbia, = Leptura) rubra), fuzáč škvrnitý (Rutpela (= Strangalia) maculata) a i. Väčšia časť fuzáčov sú vzácne druhy, ktoré nie sú škodlivé pre lesníctvo, ale si zasluhujú ochranu: fuzáč zavalitý (Ergates faber), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč pižmový (Aromia moschata), fuzáč alpský (Rosalia alpina), karpatský endemit fuzáč zemolezový (Pseudogaurotina excellens) a ďalšie.

Viaceré druhy sú boreomontánne – v horských lesoch sa veľmi zriedka vyskytujú Tragosoma depsarium, Cornumutilla quadrivittata, Pachyta lamed a Brachyta (= Evodinus) interrogationis. Všetky citované druhy sú chránené! Na stepných biotopoch žijú bezkrídle fuzáče z rodu Dorcadion, najbežnejší je D. pedestre. Majú pontomediteránne rozšírenie a (na rozdiel od väčšiny fuzáčov) sa vyvíjajú v drevnatejúcich podzemkoch bylín.

Zdroje

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fuzáčovité
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Fuzáčovité