Duchovenstvo katolíckej cirkvi
Podľa svätenia
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1
Nižšie svätenia Západná cirkev: akolyta2 • exorcista1 • lektor2 • ostiár1 Východné cirkvi: poddiakon • čtec • spevák
Podľa úradu, titulu či stavu
Rímska kúria pápež • kardinál • apoštolský nuncius • pápežský legát • monsignor
Miestne cirkvi patriarcha • prímas • metropolita • arcibiskup • diecézny biskup • eparcha • biskup koadjútor • teritoriálny opát • osobný prelát • apoštolský administrátor • pomocný biskup • generálny vikár
Farnosti dekan • farár • farský administrátor • administrátor excurrendo • kaplán
Rehole3 generálny predstavený • opát • opátka • igumen • provinciál • prior • rehoľník • archimandrita • mních • mníška • novic
^1  V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje ^2  Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus ^3  Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku

Farár (z lat. parochus) je v kresťanských cirkvách osoba, ktorá má na starosti vedenie farnosti a farských bohoslužieb.

Jednotlivé cirkvi presne vymedzujú práva a povinnosti farára prostredníctvom vlastného cirkevného práva.

V protestantských cirkvách a starokatolíckej cirkvi sa farár väčšinou volí, v katolíckej cirkvi ho vymenúva biskup. V protestantských cirkvách je farár ordinovaným teológom, v rímskokatolíckej, východných katolíckych, anglikánskej, starokatolíckej a pravoslávnej cirkvi musí byť farár kňazom.

V katolíckej cirkvi, podľa kanonického práva §533, je farár povinný sídliť vo farskej budove (na fare), v blízkosti kostola, okrem výnimočných prípadov.

Pozri aj

• Farnosť
• Kaplán
• Kanonické právo

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Farár
• Wikislovník ponúka heslo Farár