Deokhye Kórejská
kórejská princezná
Princezná Deokhye okolo roku 1923
Panovanie
Dynastia	Yi
Biografické údaje
Narodenie	25. mája 1912 Soul, Japonská Kórea
Úmrtie	21. apríla 1989 Kjonggi, Južná Kórea
Rodina
Manžel	Sō Takeyuki
Potomstvo	Sō Masae
Otec	Gojong Kórejský
Matka	Yang Gui-in
Odkazy
	Deokhye Kórejská (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Princezná Deokhye Kórejská (25. mája 1912 - 21. apríla 1989) bola posledná princezná Kórejského cisárstva.

Narodila sa v Soule v paláci Changdeok. Bola najmladšou dcérou cisára Gojonga a jeho konkubíny, vtedy známej pod menom Yang Gui-in. Po princezninom narodení udelil otec jej matke titul Boknyeong. Deokhye nebola v Japonsku až do roku 1917 uznávaná ako princezná, pretože nebola dcérou kráľovnej. V roku 1917 bolo jej meno zapísané do rodokmeňa cisárskej rodiny.

Jej otec, cisár Gojong, ju veľmi miloval a nechal pre ňu vystavať palác Deoksu, ktorý slúžil ako škôlka. Dievčatá jej veku zo šľachtických rodín chodili do tejto škôlky spoločne s ňou. V Kórei je Deokhye nazývaná Deokhye Ongju, nie po jej otcovi Gongju. Oslovenie Gongju sa používa iba pre dcéry kráľovien a Ongju pre dcéry konkubíny.

Mladosť

Narodila sa 25. mája 1912 ako dcéra Yang Gui-in (neskôr pani Boknyeong) a cisára Gojonga, ktorý vtej dobe mal 60 rokov. Nedostala žiadne meno, bola ignorovaná a všetko bolo akoby vôbec neexistovala. Dostala len prezývku „BoknyeongDang“. V roku 1917 cisár Gojong presvedčil Terauchi Masatakeho, vtedajšieho guvernéra Kórey, aby jej meno mohlo byť uvedené v rodokmeni rodiny a aby dostala náležitý titul princeznej. V roku 1919 jej otec tajne naplánoval zásnuby princeznej Deokhye s Kim Jang-Haney, synovcom Kima Hwagjina, ktorý bol dvorným komorníkom. Cisár tým chcel svoju dcéru ochrániť pred Japonskom, ale zásnuby boli kvôli japonskému zásahu zrušené. Po zlyhaní pri zásnubách Kim Hwangjin nesmel vstúpiť do paláca Deoksu a cisár Gojong krátko potom zomrel (21. januára 1919). V roku 1921 odišla na základnú školu v Soule.

Život v Japonsku a dohodnutý sobáš

V roku 1925 bola poslaná do Japonska, aby tu dokončila svoje štúdiá. Rovnako ako jej bratia navštevovala školu Gakushuin. Bola popisovaná ako tichá, izolovaná a krehká dievčina. Po správach o smrti jej matky v roku 1929 dostala konečne povolenie na navštívenie rodnej Kórey, aby sa tam mohla zúčastniť jej pohrebu. Avšak nebolo jej povolené zúčastniť sa pohrebu v slušnom odeve. Na jar 1930 po zistení jej zlého psychického stavu (bola námesačná), sa presunula do paláca kráľa Leeho v Tokiu, kde pobýval jej brat, korunný princ Eun. Počas tohto obdobia občasne zabúdala jesť a piť. Psychiater jej chorobu diagnostikoval ako predčasnú stareckú demenciu; jej vek tomuto ochoreniu však neodpovedal. Pravdepodobne to bol výsledok zlej a zanedbanej výchovy.

V máji roku 1931, po „dohadzování“ cisárovnej Teimei, sa oženila s japonským grófom Šo Takeyukim. O manželstvo bolo rozhodnuté už o rok skôr; jej brat proti nemu protestoval a kvôli jej psychickému stavu bol sobáš neustále odkladaný. Akonáhle sa uzdravila, sobáš bol ihneď uzatvorený. Spoločne s manželom mala dcéru Masae (v Kórey nazývanú Jeonghye), ktorú porodila v roku 1932. V roku 1933 sa opäť prejavilo jej zlé psychické zdravie a strávila mnoho rokov v rôznych lekárskych zariadeniach.

Po porážke Japonska v druhej svetovej vojne sa Kórea opäť stala nezávislou krajinou a jej manžel stratil tituly a hodnosť šľachtica. Ich dohodnutý sobáš potom nemal dlhé trvanie a nakoniec sa po dlhých súdnych rokovaniach v roku 1953 rozviedli. Takeyuki So sa potom v roku 1955 znovu oženil s Japonkou Yoshie Katsumura. Kvôli predošlému nešťastnému manželstvo prišla Deokhye o svoju jedinú dcéru, o ktorej od roku 1956 nie sú žiadne záznamy. Pravdepodobne spáchala samovraždu kvôli stresu z rozvodu jej rodičov. Mohlo to byť aj výsledkom dedičnosti mentálne poruchy po matke.

Návrat do Kórey

Deokhye sa do Kórey vrátila vďaka pozvanie juhokórejského parlamentu v januári roku 1962, po dlhých 37 rokoch. Najskôr kórejský parlament jej návrat odmietal kvôli tomu, že bola posledným pokrvný potomkom bývalej monarchie a prezident Lee Seung nechcel vyvolať politický chaos. Nakoniec bol jej pobyt povolený, pretože na následníctvo už nemala právo. Keď sa vracala do svojej rodnej krajiny, veľmi plakala, a aj napriek jej zhoršujúceho sa zdravotnému stavu si na svoju krajinu dokázala spomenúť. Spolu so svojím bratom a jeho potomkov sa usadili v paláci Changdeok. Zomrela v apríli 1989 a bola pochovaná v Namyangju, neďaleko Soulu.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Deokhye Korejská na českej Wikipédii.