Toto je článok o dejinách Lučenca.

Najstaršie dejiny

Archeologické nálezy ukazujú na osídlenia v miestach, kde sa dnes nachádza Lučenec, už v praveku. Medzi obcou Vidiná a časťou Lučenca Opatovou boli nájdené pracovné nástroje z doby kamennej vyrobené z chalcedónu. Z obdobia staršieho eneolitu (4.tisícročie pred Kr.) pochádza medený sekeromlat, nájdený v Lučenci. Nálezmi z doby bronzovej sú džbánok (staršia doba bronzová), osem bronzových mečov z Opatovej a meč z Lučenca-Tuhára. V lučenskom lese bola nájdená súčasť konského postroja z doby bronzovej. Z obdobia sťahovania národov pochádzajú urny nájdené v miestnej časti Parný mlyn. V tomto období sa na území Lučenca striedali kmene Jazygov, Kvádov, Ossov, Svévov, Hunov, Avarov, Kotínov a ďalších. V šiestom a siedmom storočí sem prichádzajú Slovania ako prví stáli obyvatelia. V 10. storočí sa k nim pridávajú Maďari.

Uhorsko

V roku 1128 postavil Lambert kaplnku na počesť Panny Márie, údajne v Lučenci. Je to prvá (neoverená) správa o Lučenci. V roku 1190 sa po prvýkrát spomína kláštor Valis lucida v dnešnej Opatovej. Patril cistercitom a bol založený na pozdvihnutie poľnohospodárstva v oblasti Horného Poiplia, ktorá bola málo kolonizovaná. Kláštor ležal na križovatke obchodných ciest (Horné Uhorsko – Dolné Uhorsko, západ – východ), preto sa usudzuje aj na jeho obchodnú funkciu. Pôvodná osada Lučenec sa nachádzala niekde medzi Opatovou a Vidinou. Lokalitu, ktorá sa nazývala Eb hát sa dosiaľ nepodarilo presne identifikovať.

V 13. storočí boli pánmi Lučenca rôzne šľachtické rody, napríklad Zaah (Zach), Szemere Kačič, Tomaj a ďalšie. Z rokov 1239-1240 máme ďalšiu zmienku o cistercitoch v Lučenci a v Lučenci-Tuhári. Samotný názov Lučenca (ako TERRA LUCHUNCH) je však uvedený prvýkrát až v listine upraviť | upraviť zdroj

Po skončení vojny žiadala Hornonovohradská Slovenská národná rada pod vedením Dr. Ľudovíta Bazovského pripojenie horného Novohradu (teda aj Lučenca) k Česko-Slovensku. 3. januára 1919 prišla do Lučenca 30. rota pešieho pluku česko-slovenskej armády pod velením npor. Jozefa Ejema. 20. januára vyhlásil Dr. Bazovský, že pripojenie Lučenca k Česko-Slovenskej republike je konečné. V máji však do Lučenca vtrhli boľševici z Maďarskej červenej armády a nastolili tu Maďarskú, potom Slovenskú republiku rád. V okolí Lučenca bojovala s boľševikmi česko-slovenská armáda, ktorá ich napokon z územia vytlačila. Maďarskí boľševici opustili Lučenec 24. júna. To už bola 20 dní podpísaná Trianonská zmluva o hraniciach medzi Maďarským kráľovstvom a mladou republikou.

Politika centralistických česko-slovenských vlád a konkurencia zahraničného priemyslu viedli k odbúraniu lučenského priemyslu. Silno postihnuté boli remeslá a maloobchod. Rakottyayho smaltovňa zanikla, Sternlichtova nevyužívala dostatočne kapacitné možnosti. Držala sa továreň na poľnohospodárske stroje, dobre prosperovala továreň na šamotové a kachľové pece. V Lučenci pôsobili ešte Novohradská továreň, továreň na výrobu likérov, Parný mlyn, Stavebné hmoty, opatovská textilka atď. V roku 1923 v Lučenci vznikli Okresný súd, policajný komisariát a štátna nemocnica. V roku 1925 boli postavené neologická synagóga a budova YMCA (dnes Základná umelecká škola), kalvínska cirkev si otvorila teologický seminár a mesto bolo zapojené do energetickej siete vysokého napätia. Po roku 1929 sa začali zriaďovať autobusové spojenia s okolitými obcami.

Hospodárska kríza v rokoch 1930 až 1934 priniesla vysokú nezamestnanosť. Výrobu čiastočne prevádzkovali len tehelňa a Parný mlyn.

Počas prvej republiky mala v meste významný vplyv Komunistická strana Česko-Slovenska. Organizovala tu početné štrajky, napr. štrajk zamestnancov opatovskej textilky v roku 1927. Českí kultúrni pracovníci, profesori a verejní činitelia mali na život mesta pozitívny vplyv, spolužitie Slovákov a Maďarov sa tiež dá označiť ako dobré. Napriek tomu, vyskytli sa aj prejavy iredentizmu. Z hľadiska konfesie boli najpočetnejší rímskokatolíci (vyše 9000 vyznávačov), druhí boli luteráni (2800), na treťom mieste židia (2300) a až na štvrtom mieste sa nachádzali kedysi dominantní kalvíni.

Horthyovské Maďarskoupraviť | upraviť zdroj

Viedenskou arbitrážou, podpísanou 2. novembra 1938 ministrami zahraničných vecí Nemecka a Talianska, bol Lučenec, spolu s ďalšími mestami na juhu Slovenska, pripojený k Maďarskému kráľovstvu. 10. novembra obsadilo Lučenec maďarské vojsko. Vyše 3000 Slovákov opustilo mesto.

Lučenec dostal nový oficiálny názov – LOSONC – a štatút župného mesta. Priemysel bol odbúravaný, mesto prišlo o svoje trhy. Na prekonanie hospodárskeho úpadku bola obnovená textilka v Opatovej a vznikol Novohradský polovecký domáci priemysel, zameraný na výrobu drevených a keramických výrobkov, hračiek a textílií (zamestnával päťsto osôb). Pôsobila tiež továreň na výrobu metiel, ktorá vyrábala výrobky aj na export. Železničná trať bola prispôsobovaná novému usporiadaniu hraníc. Z obdobia horthyovského Maďarska pochádza aj nariadenie na vedenie motorových vozidiel po pravej strane vozovky.

V roku 1944 boli zavedené tvrdé opatrenia proti Židom, v máji bolo pre týchto obyvateľov vytvorené geto a začalo sa s transportmi do koncentračných táborov. V meste pôsobila fašistická mládežnícka organizácia Losonci Levente Egyesűlet. Hlavnou politickou stranou v štáte bola Strana šípových krížov. Politickou stranou, ktorá zastupovala Slovákov, bola Strana slovenskej národnej jednoty. Svoj sekretariát mala od augusta 1942 aj v Lučenci.

Pri vojenských udalostiach z konca roku 1944 bola poškodená väčšina budov v meste, 93 z nich bolo úplne zničených. Niekoľko občanov mesta prišlo o život. 14. januára 1945 obsadili Lučenec sovietske a rumunské vojská.

Povojnové Česko-Slovensko a druhá Slovenská republikaupraviť | upraviť zdroj

Po vojne boli skonfiškované majetky lučenských Maďarov. Viacerí z nich boli nútení odísť do Maďarska. Asociálni rómski občania boli zaradení do pracovných táborov.

Začalo sa pracovať na obnove hospodárstva. Do Lučenca bol v roku 1946 premiestnený závod na výrobu nábytku. Po februárovom prevrate, kedy sa dostali k moci komunisti, boli všetky továrne v meste znárodnené. V nasledujúcom období vznikli aj nové fabriky: závod tabakového priemyslu, strojársky závod, závod automobilových opravovní, keramický závod, Mäsopriemysel. Uskutočnila sa modernizácia Ipeľských tehelní a vlnárskych závodov. Veľkoobchod, maloobchod a služby sa stali súčasťou socialistického sektora. V poľnohospodárstve sa krátko po vojne v pozemkovej reforme veľkostatky rozparcelovali drobným roľníkom a bezzemkom, aby sa po úplnom uchopení moci komunistami opäť scelili, tentoraz pod Jednotné roľnícke družstvá. Obdobie komunistickej totality sa v Lučenci prejavilo intenzívnou výstavbou. Vznikli nové závody, školy, boli postavené nemocnica, poliklinika, chirurgický pavilón, pošta, amfiteáter, kultúrny dom (dnes B.S. Timravy), budova Okresného národného výboru a najmä nové sídliská. Opačnou stranou mince bol nedostatok záujmu o kultúrne pamiatky mesta. Lučenskí komunálni politici dali zbúrať historické meštianske domy na Námestí republiky, takisto secesný klenot Café Corso na Masarykovej ulici, zanedbali synagógu, kaštiele, pôvodné kino Apollo, nechali schátrať bývalé spoločenské centrum Redutu, nachádzajúcu sa v centre mesta. V roku 1982 sa v neďalekých Boľkovciach konali Majstrovstvá sveta v parašutizme. Pre tento účel bol postavený hotel Pelikán.

Po roku 1989 prebehla privatizácia, fabriky sa dostali do súkromných rúk. V poslednej dobe o mesto prejavili záujem aj zahraniční investori. Najväčšou takouto investíciou bola zatiaľ investícia americkej spoločnosti Johnson Controls, ktorá postavila v Lučenci závod na výrobu výplní do automobilových sedačiek. V súvislosti s plánovaným priemyselným parkom boli postavené dva kancelárske mrakodrapy. V deväťdesiatych rokoch bola otvorená Zlatá ulička s butikmi a pohostinstvom. Dobrý zvuk má na Slovensku novopostavený hotel Reduta. Postavili sa aj nové byty. Extraligoví basketbalisti z BK E.S.O Lučenec majú modernú, európskym štandardom vyhovujúcu halu na Výstavisku, pokroky sa urobili aj v záujme rozvoja futbalu a hokeja. Mesto má veľký turistický potenciál, ktorý však ešte len čaká na svoje využitie. Sľubné je potvrdenie existencie termálnych prameňov v neďalekých Rapovciach. Niektoré historické pamiatky sa rekonštruovali, napr. kaštieľ na Malej Vsi, či meštiansky dom na Vajanského ulici. Reduta sa už plne využíva na svoj pôvodný účel. S inými pamiatkami je to horšie – synagóga stále chátra a jeden z opatovských kaštieľov je už prakticky ruinou. Skupina miestnych nadšencov však naďalej nerezignuje na zámer zviditeľňovať Lučenec aj jeho históriou.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam starostov, predsedov a primátorov Lučenca
• Zoznam rímskokatolíckych farárov v Lučenci
• Zoznam kalvínskych farárov v Lučenci do roku 1918
• Zoznam rektorov kalvínskeho gymnázia v Lučenci

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• DRENKO, Jozef: Kapitoly z dejín Lučenca. Nadácia pre podporu lokálnej demokracie CLD, Lučenec 1997.