Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša
drevená cerkev
Cerkev Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša Ruská Bystrá
Patrocínium: sv. Mikuláš
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Obec	Ruská Bystrá
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Gréckokatolícka
- eparchia	Košická
- farnosť	Ruský Hrabovec
Súradnice	48°51′25″S 22°17′48″V / 48,85682°S 22,29676°V / 48.85682; 22.29676
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
- počet veží	2
Štýl	barok
Materiál	drevo
Výstavba	1730
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka
Typ pamiatky	kultúrna
Rok	2008 (#32)
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	iii, iv
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- súčasť	Východoslovenské drevené kostoly
- dátum vyhlásenia	1968
ÚZPF[2]
- číslo	86
- dátum zápisu	23. 3. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Temple of Translation of St Nicholas's Relics, Ruská Bystrá
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Slovensko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	iii, iv
Identifikačné č.	1273-007
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	48°51′25″S 22°17′48″V / 48,85682°S 22,29676°V / 48.85682; 22.29676
História zápisu
Zápis	2008  (32. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Cerkev Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša Ruská Bystrá v jeseni

Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša je drevená gréckokatolícka cerkev byzantského obradu v obci Ruská Bystrá v okrese Sobrance v Košickom kraji. Obklopujú ju Vihorlatské vrchy. Cerkev bola postavená v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímskonemeckého cisára Karol VI. Habsburského a je zasvätená svätému Mikulášovi.

Chrám bol v roku 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi ako súbor Východoslovenské drevené kostoly.

Od 7. júla 2008 je zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO spolu s ďalšími 7 kostolmi v kategórii Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka.

Opis

Je to zrubová stavba z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke. Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Najväčšia zrubová loď (druhý štvorec) má celistvú severnú stenu a východnú stenu dekoruje päťpodlažný ikonostas.

Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi. Veža nie je zrubová ale stĺpikovej konštrukcie, zvonku krytá vertikálnymi ihličnanovými doskami.

Drevený barokový ikonostas s výklenkami pre ikony predeľuje svätyňu od lode. Uprostred konštrukcie telesa ikonostasu sú cárske dvojkrídlové dvere s ručne dekorovanými a priehľadnými krídlami na ktorých je šesť farebných olejových medailónov s postavami štyroch evanjelistov a Zvestovania.

V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej – severnej strany a pravej – južnej strany otvory pre diakonské dvere. V gréckokatolíckych chrámoch sa to stalo vžitým pravidlom.

V prvom, hlavnom rade ikonostasu sú ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa. Ďalšie ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskieva, sú na bočnej stene. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. V treťom, apoštolskom rade, je v strede hlavná ikona Krista Veľkňaza a vedľa neho ikony Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa. Ikonostas nad radom starozákonných prorokov ukončuje kalvária, ktorá je nezvyčajne na strope.

Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO) preto, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom, ako je to napríklad pri cerkvách vo Svidníckom okrese. Ďalšou zaujímavosťou, je že strop nie je zrubový voľné vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu), ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami. Gréckokatolícke cerkvi sú pozoruhodné konštrukciou strechy. Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbovú strechu bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov, ktoré by jej dodávali jedinečnosť oproti iným svetským stavbám. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov. Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž. Zvláštnosťou týchto prvkov je to, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého. V ostatných cerkvách majú guľovité cibuľky spravidla presné geometrické tvary, z ktorých vyčnievajú stĺpiky, na ktorých sú ďalšie dekoračné prvky. Vizuálne spojenie týchto tvarov dodáva strešným nadstavcom dynamiku a zároveň harmonizujú s ostatnými strešnými doplnkami.

Na východnej strane cerkvi v Ruskej Bystrej je nad štítom malá vežička so stanovou strechou zakončenou malou šindľovou cibuľkou z ktorej vyčnieva kovový kovaný kríž.

V interiéri cerkvi je vzácna najmä ikona Ukrižovania na prestole, ktorá bola kompletne zreštaurovaná.

UNESCO

7. júla 2008 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu rozhodla o zápise cerkvi v Ruskej Bystrej spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area).

Turizmus

K cerkvi v Ruskej Bystrej vedie turistický chodník z obce Remetské Hámre vyznačený zelenou turistickou značkou cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.). Výstup spomínaným chodníkom trvá 3 hodiny a 50 minút, cesta naspäť po tej istej trase trvá 4 hodiny a 5 minút.^[3]

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 

  Ruská Bystrá, drevená cerkev, pohľad zo západnej strany

• 

  Ruská Bystrá, drevená cerkev, veža nad babincom

• 

  Ruská Bystrá, drevená cerkev, pohľad z juhu

• 

  Ruská Bystrá, drevená cerkev, vežička nad svätyňou

• 

  Ruská Bystrá, drevená cerkev, pohľad z východnej strany

• 

  Ruská Bystrá, drevená cerkev, dvere

Drevené kostoly v okolí

• Chrám Nanebovstúpenia Pána (Šmigovec, 1775)
• Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor)
• Chrám svätého Michala archanjela (Inovce, 1836)

Referencie

Literatúra

• Syrový, Bohuslav: Architektura, Oborové encyklopedie SNTL. Vyd. SNTL, Praha, 1973

Dejiny ruského umenia : od začiatkov po súčasnosť. Preklad Elena Chmelová. 1. vyd. Bratislava : Pallas, 1977. 400 s. S. 83.

• Václav Mencl: Lidová architektura v Československu. Vyd. Academia, Praha, 1980, ISBN 21-061-79
• Herout, Jaroslav: Slabikář návštěvníků památek. Vyd. Naše vojsko, Praha, 1980
• Baleka, Jan: Výtvarné umění, výkladový slovník (malířství, sochařství, grafika). Vyd. Academia, Praha, 1997, ISBN 80-200-0609-5
• Dudáš M. a kol.: Drevené kostoly. Edícia Kultúrne Krásy Slovenska. Vyd. DAJAMA, Bratislava, 2007, ISBN 80-89226-14-0
• Pavlovský, F.: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku: Humenné, okolie a iné. str. 92-101, Vyd. PETRA, Prešov, 2008, ISBN 978-80-8099-032-9

Pozri aj

• Vihorlatské vrchy
• Východoslovenské drevené kostoly
• Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka
• Drevená sakrálna architektúra na Slovensku

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
• Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013), časť 2
• Ruská Bystrá, Gréckokatolícky drevený chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša, 1730, NKP na drevenechramy.sk
• Ruská Bystrá - Pamiatky - Cerkva sv. Mikuláša biskupa na Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO