A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Burgenland | |||
spolková krajina | |||
|
|||
Štát | Rakúsko | ||
---|---|---|---|
Najväčšie mesto | Eisenstadt | ||
Hlavné mesto | Eisenstadt | ||
Najvyšší bod | Geschriebenstein | ||
- výška | 884 m n. m. | ||
Rozloha | 3 965,46 km² (396 546 ha) | ||
Obyvateľstvo | 294 436 (1.01.2020) | ||
Hustota | 74,25 obyv./km² | ||
Krajinský hajtman | Hans Peter Doskozil (SPÖ) | ||
ISO 3166-2 | AT-1 | ||
Členenie | - | ||
Okresy | 2 štatutárne mestá 7 okresov (Bezirk) | ||
Obce | 171 | ||
- z toho mestá | 13 | ||
- z toho trhové obce | 59 | ||
Poloha spolkovej krajiny v rámci Rakúska
| |||
Webová stránka: www.bgld.gv.at | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Burgenland[1][2] (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko[3][4], Hradsko[5]:222; nem. Burgenland, chorv. Gradišće, slovin. Gradiščanska, maď. Várvidék, Őrvidék) je najvýchodnejšia rakúska spolková krajina.
Územie Burgenlandu historicky patrilo do Uhorska (resp. od konca roka 1918 do Maďarska) a nebolo v ňom nijako zvlášť vyčlenené. Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Rakúsko ako nová spolková krajina.
Burgenland hraničí na severe s mestom Bratislava, na východe s Rábsko-mošonsko-šopronskou župou a Vašskou župou (obe v Maďarsku), na juhu niekoľko kilometrov s dvoma slovinskými obcami Kuzma a Rogašovci a zo západnej strany sú rakúske spolkové krajiny Štajersko a Dolné Rakúsko. Burgenland je členom európskeho regiónu Centrope.
Názov
Názov „Burgenland“ vychádza zo skutočnosti, že krajinu tvoria časti troch žúp, z ktorých všetky mali v názve „Burg“. Kuriózny je fakt, že ani jeden z troch hradov, ktoré mu dali meno, sa nenachádza na území dnešného Burgenlandu. Všetky sú na maďarskom území:
Začiatkom roku 1919 si Rakúsko nárokovalo aj časti župy Pressburg (bratislavskej župy) pre Burgenland. Preto bol v júni 1919 navrhnutý názov „Vierburgenland“. V polovici augusta 1919 sa však na mierových rokovaniach ukázalo, že Pressburg bude pridelený Československu. Karl Renner zo Saint-Germain odporučil zmeniť názov na „Dreiburgenland“.[6][7]
Názov „Burgenland“ údajne prvýkrát navrhol Gregor Meidlinger z Frauenkirchu 6. septembra 1919 po rozhovore nemecko-západomaďarskej delegácie s kancelárom Karlom Rennerom.[8] Tento názov sa začal bežne používať najneskôr spolu s prijatím spolkového ústavného zákona postavení Burgenlandu ako rovnoprávnej spolkovej krajiny z 25. januára 1921. Ide o novotvar, ktorý v doslovnom preklade znamená krajina hradov.
Dejiny
Okolo roku 400 pred Kr. sa na území dnešného Burgenlandu usadili Kelti. Približne v čase Kristovho narodenia sa Burgenland stal súčasťou (starovekej) Rímskej ríše; jeho územie patrilo do provincie Panónia. Rímska nadvláda sa skončila v roku 378, územie potom osídlili Ostrogóti. Huni tu vládli v rokoch 433 až 453. V roku 454 sa v oblasti Neziderského jazera narodil budúci ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký. Následne boli na tomto území Longobardi a Avari (600-800). Koncom 8. storočia porazil franský kráľ Karol Veľký Avarov a krajina bola začlenená do Franskej ríše. [9] Územie dnešného Burgenlandu teda bolo približne od 9. storočia súčasťou Východofranskej ríše.[10] V roku 907 Maďari dobyli krajinu a toto územie sa stalo súčasťou Uhorska.[11]
Toto územie až do 20. storočia patrilo k Uhorsku a je tak jedinou časťou Rakúska, ktorá nikdy nebola súčasťou Svätej ríše rímskej, Rakúskeho arcivojvodstva ani Predlitavska. Hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedá práve niekdajšej rakúsko-uhorskej hranici.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si novovzniknutý štát Nemecké Rakúsko okrem iného nárokoval aj nemecky hovoriacu časť západného Uhorska. V St. Germainskej zmluve uzavretej medzi Rakúskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny bola oblasť v roku 1919 pridelená Rakúsku; Maďarsko sa muselo zaviazať k jej postúpeniu v Trianonskej zmluve z roku 1920.
Rakúsko si toto územie oficiálne nárokovalo najneskôr v lete 1919, ale de iure sa jeho súčasťou stalo až v júli 1920 (teda keď nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva zo septembra 1919), prípadne v lete 1921 (teda keď nadobudla účinnosť Trianonská zmluva a bolo dohodnuté odovzdanie územia), a de facto sa súčasťou Rakúska stalo až v novembri 1921, keď bolo územie po mnohých rakúsko-maďarských bojoch fyzicky obsadené Rakúskom. V Šoproni (pôvodne plánovanom hlavnom meste Burgenlandu) a okolí sa však v decembri 1921 konalo referendum, na základe ktorého mesto s okolím zostalo v Maďarsku. Definitívna úprava hranice Burgenlandu, t.j. úprava jej podrobností do ich súčasnej podoby, bola zrealizovaná v roku 1923.[12][13][14]
Geografia
Burgenland má rozlohu 3 965,20 km² a štátnu hranicu dlhú 397 km zdieľa prevažne s Maďarskom, ale v malom rozsahu aj so Slovinskom a Slovenskom. Takmer 40 000 ha Burgenlandu (takmer 10 % z celkovej plochy) patrí Esterházyho nadácii; čo z neho robí najväčšieho súkromného vlastníka pôdy v Burgenlande a jedného z najväčších v Rakúsku.
Najvyšším pohorím Burgenlandu je 884 m vysoký Gewrittenstein (Írott-kő), cez vrchol ktorého prechádza štátna hranica. Najnižším bodom je Hedwighof v obci Apetlon s výškou 114 m, čo je zároveň najnižší bod v celom Rakúsku.
Neziderské jazero, ktoré je charakteristické pre severnú časť Burgenlandu, je v závislosti od použitej definície najväčšie alebo druhé najväčšie jazero v Rakúsku (po Bodamskom jazere). V Burgenlande je množstvo minerálnych a termálnych prameňov.
Zemepisný stred Burgenlandu (súradnice: ♁ 47° 28′ 41,2″ N , 16° 34′ 17,8″ E ) sa nachádza v Unterpullendorfe (obec Frankenau-Unterpullendorf) a geografi Burgenlandu ho označili tzv. „Centrálnym kameňom“ z Paulibergu.
Z hľadiska krajiny sa Burgenland delí na tri regióny, Severný Burgenland, Stredný Burgenland a Južný Burgenland.[15]
Nachádza sa tu Národný park Neziderské jazero – Seewinkel, ktorý tvorí rakúsku časť kultúrnej krajiny Fertő/Neusiedler See zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Administratívne členenie
Burgenland pozostáva zo 171 nezávislých obcí a je rozdelený do siedmich politických okresov a dvoch slobodných miest Eisenstadt a Rust. Burgenland mal v roku 2019 najnižší priemerný počet obyvateľov na obec zo všetkých rakúskych spolkových krajín, s priemerom len 1716 obyvateľov na obec. Celé Rakúsko malo v roku 2019 v priemere 4227 obyvateľov na jednu obec.
Názov | Rozloha (km²) | Počet obyvateľov (2022) [16] |
Evidenčné číslo vozidiel |
---|---|---|---|
Neusiedl am See | 1038,64 | 60,806 | ND |
Eisenstadt-okolie | 453,14 | 44,257 | EU |
Eisenstadt | 42,88 | 15,240 | E |
Rust | 20,01 | 1,984 | E |
Mattersburg | 237,83 | 40,593 | MA |
Oberpullendorf | 701,44 | 37,524 | OP |
Oberwart | 732,58 | 54,353 | OW |
Güssing | 485,34 | 25,668 | GS |
Jennersdorf | 253,34 | 17,158 | JE |
Ekonomika a infraštruktúra
Doprava
Cez Burgenland vedú diaľnice A2, A3, A4, A6, spolková cesta B50 (B 50) a rýchlostná cesta S31 (Rakúsko) S31. Vďaka nim je región prepojený s najväčšími blízkymi rakúskymi mestami Graz ako aj s Viedňou.[17]
Spojenie železnicou zabezpečujú Raaberbahn, Pannoniabahn, Neusiedler Seebahn a čiastočne nepoužívaná Pinkatalbahn.[18] Do roku 2022 premávala aj Südburgenländische Regionalbahn.[19][20]
V Burgenlande existuje niekoľko regionálnych autobusových liniek (hlavne poštové autobusy ÖBB a autobusy zo Südburgu), ktoré patria do Verkehrsverbund Ost-Region (VOR). Okrem toho bola v roku 2021 založená Verkehrsbetriebe Burgenland s cieľom zlepšiť infraštruktúru verejnej dopravy v južnom Burgenlande.[21]
Ekonomika
Kvôli nedostatku alternatív v regióne dominovalo poľnohospodárstvo. Ako ekonomicky zaostalá spolková krajina Rakúska bol Burgenland v roku 1995 vyhlásený za 1. cieľovú oblasť Európskej únie[22] a dostával dotácie do roku 2013. Stále existuje rozdiel medzi severom a juhom v ekonomickej sile. Približne 23 000 obyvateľov Burgenlandu dochádza za prácou do Viedne denne alebo týždenne.
Burgenland sa vyznačuje poľnohospodárstvom. Spolu s Dolným Rakúskom je najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou Rakúska. V Burgenlandskom vinohradníctve sa pestuje 11 284 hektárov (stav k 30.11.2022).[23] Delí sa na tieto vinohradnícke oblasti:
- Neusiedlersee (6,675 ha)
- Leithaberg (3,097 ha)
- Rust (412 ha)
- Rosalia (297 ha)
- Mittelburgenland (2,104 ha)
- Eisenberg (515 ha)
Okrem krajinského hlavného mesta Eisenstadt sú dôležitými hospodárskymi lokalitami aj obchodné strediská: Kittsee, Parndorf/Neusiedl am See, Müllendorf a Heiligenkreuz. Medzi popredné spoločnosti v Burgenlande patria Unger Stahlbau, Melecs, Leier International a Becom Electronics. Burgenland je európskym priekopníkom v oblasti veternej energie. V roku 2000 približne tri percentá elektriny vyrobenej v krajine pochádzali z veterných turbín , v roku 2011 to bola už polovica. V roku 2013 bola krajina z hľadiska elektriny sebestačná, keďže 100 percent elektriny spotrebovanej v regióne bolo dodaných z obnoviteľných energií.[24]
Kultúra
V minulosti tu pôsobili významní klasickí hudobníci Franz Liszt a Joseph Haydn.[25]
Kultúrne podujatiasa konajú hlavne v lete, Festival komornej hudby Lockenhaus, Festival pri jazere v obci Mörbisch, operný festival v rímskom kameňolome St. Margarethen, zámocké hry v Kobersdorfe, zámocké hry v Güssingu, muzikál a kultúrne leto v Güssingu, letný festival v Jennersdorfe či európske sympózium Kaisersteinbruchs. Nádvorie Táborského hradu s dvojposchodovými arkádami sa v lete využíva na operné predstavenia a množstvo iných podujatí.[26]
Vďaka prítomnosti viacerých menšín sú ľudové zvyky v Burgenlande obzvlášť pestré. Konajú sa tu aj kultúrne podujatia ako chorvátske či maďarské domáce večery, ktoré organizujú aj menšiny.
Pamätihodnosti
- Esterháziho palác: Barokový palác, ktorý bol od 17. storočia vo vlastníctve šľachtického rodu Esterházy; Orientačný bod hlavného mesta krajiny
- Zámok Halbturn: Barokovú budovu postavil Johann Lukas von Hildebrandt začiatkom 18. storočia a slúžil ako poľovnícke a letné sídlo cisárskej rodiny.
- Zámok Kobersdorf: Franz Graf Kery postavil v 17. storočí na mieste niekdajšieho vodného hradu neskororenesančné krídlo. Od roku 1972 sa tu konajú Zámocké hry Kobersdorf.
- Zámok Rotenturm: postavený v 60. rokoch 19. storočia ako sídlo grófskej rodiny Erdödyovcov, mal po roku 1924 rôznych majiteľov a chátral. Od roku 2008 je v súkromnom vlastníctve a prešiel kompletnou rekonštrukciou. Plesové sály sa využívajú na rôzne podujatia a kaplnka v rámci hradu sa dá využiť na svadobné obrady.
- Hrad Forchtenstein: Neskorostredoveká stavba bola bývalým sídlom pánov z Forchtensteinu. V roku 1450 šľachtický rod vymrel pre nedostatok mužských potomkov a hrad bol 170 rokov vo vlastníctve Habsburgovcov. Mikuláš Esterházi dostal zámok od cisára Ferdinanda II. v roku 1622 a rozšíril dnes už schátraný zámok na pevnosť.
- Hrad Lockenhaus: Hrad na kopci z 13. storočia sa nachádza v pohorí Günser na skalnom výbežku na Günsbachu. V roku 1968 získal areál hradu Paul Anton Keller s manželkou a zrekonštruovali hrad, ktorý bol v zlom stave.[27]
- Zámok Schlaining: Po rozsiahlych rekonštrukciách je zámok z 13. storočia domovom Mierového inštitútu a rôznych výstav.
- Zámok Güssing: Postavený v roku 1157 je najstarším hradným komplexom v Burgenlande a od roku 1524 je vo vlastníctve rodiny Batthyány. V roku 1459 získal hrad historický význam, keď sa na ňom zišli nespokojní magnáti a cisár Fridrich III. zvolený za uhorského kráľa.
- Zámok Bernstein: Najvyššie položený zámok v Burgenlande je vo vlastníctve rodiny Almásy od roku 1892 a v súčasnosti je prevádzkovaný ako hotel a reštaurácia.
- Zrúcanina hradu Landsee: Bývalá pevnosť bola len niekoľko stoviek metrov východne od hranice medzi rakúskymi územiami Svätej ríše rímskej a Uhorským kráľovstvom. Zrúcanina hradu je obľúbeným cieľom uprostred prírodného parku Landseer Berge.[28]
- Bergkirche: nazývaný aj " "Haydnkirche"; V 17. storočí bol plánovaný ako pútnický kostol, po desaťročiach prerušenia výstavby bol dokončený až v roku 1803. Od roku 1932 je v horskom kostole rakva skladateľa Josepha Haydna (1732–1809).[29]
- Dóm sv. Martina: Bývalý farský kostol je od roku 1960 katedrálou Eisenstadtskej diecézy.
- Bazilika Frauenkirchen: Po rozsiahlom zničení v dôsledku druhého tureckého obliehania Viedne (1683) bol barokový pútnický kostol od základov prestavaný a v roku 1990 bol pápežom Jánom Pavlom II. povýšený na baziliku minor.
- Bazilika Maria Loretto: Po väčšom zničení Turkami v roku 1683 bol kostol prestavaný kniežaťom Pavlom Esterházym a v roku 1707 znovu vysvätený.[30]
- Maják Podersdorf: Maják sa nachádza v malom prístave Podersdorf am See. Približne dvanásť metrov vysoká veža bola postavená ako orientačný bod a na výstrahu pred búrkami pre nadšencov vodných športov, ale je aj obľúbeným fotomotívom.
Flóra a fauna
V Sandecku (Seewinkel) v Burgenlande žijú biele osly, ktorí sa teraz stali vzácnymi.[31] Nachádzajú sa tu aj kone Przewalského, maďarský stepný dobytok, mangalica a vodné byvoly. Ohrozeným druhom je aj Hraboš močiarny.[32]
Referencie
- ↑ Názvy štátov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2019-05-15, . Dostupné online.
- ↑ Burgenland. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 386.
- ↑ Knihovnik, 1968, roč. 13, s. 204. Dostupné online .
- ↑ TASR. Burgenlandsko chce zabezpečiť elektrinu z vetra. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-08-09. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ NOVOTNÁ, Mária. Halštadské žiarové pohrebisko v Mužle. Slovenská archeológia (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1956, roč. IV, čís. 2, s. 213 – 223. Dostupné online .
- ↑ 100 Jahre Burgenland So kam das Burgenland zu seinen heutigen Namen . meinbezirk.at, 2021-01-08, . Dostupné online.
- ↑ KASTNER, Hugo. Von Aachen bis Zypern (geografische Namen und ihre Herkunft ; Anekdoten, Fakten und Vergleiche ; mehr als 3500 Namen aus aller Welt). : Schlütersche, 2007. 496 s. ISBN 978-3-89994-124-1.
- ↑ Die Entstehung des Landesnamens "Burgenland" . burgenland.at, . Dostupné online.
- ↑ FLOIGER, Michael. Romanen, Hunnen und Germanen - Die Völkerwanderung . atlas-burgenland.at, . Dostupné online.
- ↑ Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 107.
- ↑ HASSALL, Arthur. A Handbook of European History 476-1871 (Chronologically Arranged). s.l. : Macmillan and Company, 1897. 383 s.
- ↑ Burgenland online. aeiou.at, cit. 2019-05-30. Dostupné online.
- ↑ FLOIGER, Michael. atlas-burgenland.at - Der Anschluss an Österreich online. atlas-burgenland.at, cit. 2019-05-30. Dostupné online.
- ↑ VARES, Mari. The Question of Western Hungary/Burgenland, 1918 - 1923 (A Territorial Question in the Context of National and International Policy). s.l. : Univ., 2008. 328 s. Dostupné online. ISBN 978-951-39-3074-5.
- ↑ Geographie und Topographie des Burgenlandes online. burgenland.at, cit. 2023-04-13. Dostupné online.
- ↑ statistik.at, cit. 2023-06-16. Dostupné online.
- ↑ WIDDER, Roland. Burgenland (vom Grenzland im Osten zum Tor in den Westen). s.l. : Böhlau Verlag Wien, 2000. 613 s. ISBN 978-3-205-98786-4.
- ↑ Zittern im Südburgenland um die nahe Zukunft der Pinkatalbahn online. derstandard.at, 2022-01-25, cit. 2023-05-30. Dostupné online.
- ↑ FENZ, Carina. Land kauft jetzt die Bahnstrecke online. bvz.at, 2021-01-28, cit. 2023-05-30. Dostupné online.
- ↑ ONLINE, Wiener Zeitung. Firmenbuch, Änderungen und Zusätze online. wienerzeitung.at, cit. 2023-05-30. Dostupné online.
- ↑ Verkehrsbetriebe Burgenland online. verkehrsbetriebe-burgenland.at, cit. 2023-05-30. Dostupné online.
- ↑ EU Commission Brochure. Burgenland in der EU online. aei.pitt.edu, 1996, cit. 2023-05-30. Dostupné online.
- ↑ Rebfläche in Österreich nach Weinbauregionen 2022 online. de.statista.com, cit. 2023-06-13. Dostupné online.
- ↑ Infrastruktur : Größter Windpark Österreichs geht in Betrieb online. solidbau.at, 2014-08-24, cit. 2023-06-13. Dostupné online.
- ↑ Heimat bist du großer Töne online. kleinezeitung.at, 2021-11-07, cit. 2023-04-14. Dostupné online.
- ↑ Schloss Tabor wird zum Opernhaus - oesterreich.ORF.at online. bglv1.orf.at, cit. 2023-04-14. Dostupné online.
- ↑ BLAŽEJ, Ján. Ako uživiť hrad. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2014-09-02. Dostupné online cit. 2023-07-06.
- ↑ Burgruine: online. landseeaktiv.at, cit. 2023-07-06. Dostupné online.
- ↑ DK Travel. DK Eyewitness Travel Guide Austria. s.l. : Dorling Kindersley Ltd, 2016. 380 s. ISBN 978-0-241-26322-8. S. 158.
- ↑ Basilika Maria Loretto online. basilika-loretto.at, cit. 2023-08-07. Dostupné online.
- ↑ barockesel.at, cit. 2023-09-18. Dostupné online.
- ↑ Bedrohte Sumpfwühlmäuse online. burgenland.orf.at, cit. 2023-09-18. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burgenland
- Wikislovník ponúka heslo Burgenland
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Burgenland na nemeckej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk