A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Briestenskovci | |
erb rodu Briestenskovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo |
---|---|
Tituly | richtár |
Zakladateľ | Michael de Briest |
Rok založenia dynastie | 15. - 16. storočie |
Posledná hlava dynastie | ? |
Rok zániku dynastie | ? |
Štátna príslušnosť | uhorská |
Ďalšie vetvy dynastie | Mikloviech, Václavoviech, Dolný, Némesi, Uherčín |
Briestenskovci alebo Briestenskí bol šľachtický zemiansky kuriálny rod pochádzajúci z trenčianskej obce Briestenné. Prvé zmienky o príslušníkoch rodu sú nám známe z prelomu 15. a 16. storočia.
Dejiny rodu
V listine z roku 1510 sa pripomína „nobilis Michael de Briest“. Zaujímavý je údaj z roku 1576. Ide o zápis z vypočúvania svedkov v hraničnom spore medzi považskobystrickým a lietavským panstvom o užívaní tzv. Suchej doliny. Vypočúvanie viedol Juraj Nozdrovický, slúžny Trenčianskej stolice a Rafael Prečinský, prísažný stolice, pre Andreja Baláša z Balážskych Ďarmôt a na Bystrici. Zápis je pozoruhodný v tom, že bol urobený v češtine (s mnohými slovakizmami). V zápise sa ako pristald uvádza „urozený Mateg Bryestenski z Bryesteneho“.[1] Rodine patrila zemianska obec Briestenné. V postavení richtárov obce sa striedali iba zemania Briestenskí. Napr. v rokoch 1866 – 1873 bol richtárom Ján Briestenský. Práve v roku 1873 bolo v Briestennom 14 domov, 81 obyvateľov, katastrálne územie obce malo rozlohu 326 katastrálnych jutár. Sédria (súdny dvor) pre Briestenné bol v Trenčíne, okresný súd mal sídlo v Ilave. Najbližšia pošta bola v Považskej Bystrici. Ten istý stav je aj v roku 1877, naviac máme iba informáciu, že Briestenné podlieha pri výbere daní bernému úradu v Púchove.
Z listiny Nitrianskej kapituly z 1. decembra 1492 (Potvrdzujúca držbu Drieňového synmi Ladislava Podmanického – Jánom, Michalom a Štefanom). V listine sa medzi svedkami uvádza Ján z Briestenného – Joannes de Brezthen. Maďarský historik Lukinich v poznámkovom aparáte k listine uvádza, že Ján z Briestenného je členom rodu Briestenských v Briestennom.[1]
Pôvodná listina je písaná na pergamene, je zaopatrená prívesnou pečaťou na hodvábnej šnúre tehlovočervenej farby. Nachádza sa v Krajinskom archíve v Budapešti, vo fonde Diplomatikai levéltár pod č.19 923.[2] Kedže Ján z Briestenného je v listine uvedený medzi ostatnými významnými svedkami – zemanmi, naznačuje to, že obec aj rod existovali už oveľa skôr[3].
Už v 17. storočí sa rod Briestenských začal rozvetvovať a jednotlivé vetvy si začali písať prímená. Dokazuje to aj súpis šľachty Trenčianskej stolice z rokov 1646/47. V súpise sú uvedení: Ján starší, František, Michal, Juraj starší, Briestenskovci (Briesztenszky), Ján Briestenský, inak Mikloviech so synmi a Michal Briestenský, inak Václavoviech. V druhej polovici 17. storočia pribudla ešte vetva Briestenský, inak Dolný.[4]
V prvej polovici 18. storočia pribudla ďalšia vetva rodu - Briestenský, inak Némesi. Rod sa rozšíril aj mimo Briestenného – najskôr do Pružiny[1], neskôr do Nemeckého (dnes Nitrianskeho Pravna). V Nemeckom Pravne príslušníci rodu vlastnili kúriu v centre mestečka (na námestí). Pôsobili tu ako rektori na mestskej škole i ako organisti v kostole Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Príslušníci rodu boli aj súkennícki majstri a stali sa členmi súkenníckeho cechu v Nemeckom Pravne, ktorý tu existoval už od druhej polovice 16. storočia.
V 18. storočí sa príslušníci rodu Briestanský uvádzajú v prvej polovici storočia okrem Trenčianskej už aj v Nitrianskej a Tekovskej stolici, o niečo neskôr tiež v Báčskej a Hevešskej stolici. Známe sú aj údaje o niektorých členoch rodu. Štefan Briestenský bol roku 1717 notárom obce Veľké Kostoľany. Od roku 1777 pôsobil v Žiline Ján Jozef Briestenský (1751 – 1806) ako farár, neskôr aj žilinský vicearchidiakon, pôsobil do roku 1792. V rokoch 1797 až 1806 bol nitrianskym kanonikom.[4]
Juraj Briestenský bol roku 1668 familiárom baróna Michala Majthényiho, asesora Najvyššieho uhorského súdu.
Erb rodiny Briestenský
I keď je samozrejmé, že rod používal vlastné heraldické znamenie (erb) určite už od 15. storočia, erb rodu sa našiel až na pečatiach príslušníka rodu z konca 18. storočia. Maďarský historik Béla Kempelen spomína erbovú listinu Briestenskovcov z roku 1726, nenašla sa však nikde uverejnená. Ak skutočne existovala, muselo ísť len o potvrdenie, alebo vylepšenie erbu.[5]
Erb rodu našli historici na pečatiach Andreja Briestenského (1788 – 1811), ako aj na pečati Jána Briestenského (1798). Farebné riešenie erbu uverejnil maďarský historik Július Andráši ml. v roku 1913. Erb Briestenských tvorí modrý štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí doprava obrátený dvojchvostý lev s mečom v pravej labe. Klenot tvorí biely pelikán kŕmiac svoje potomstvo. Prikrývadlá sú modro – zlaté a červeno – strieborné.[6]
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:
- Michael de Briest (16. storočie?), asi zakladateľ rodu
- Ján Briestenský (19. storočie?), richtár obce Briestenné
- Štefan Briestenský (18. storočie), notár obce Veľké Kostoľany
- Ján Jozef Briestenský (18. storočie), farár v Žiline, neskôr vicearchidiakon, nitrianský kanonik
- Anton Adalbert Bresztyenszky (* 1786 – † 1851), maďarský matematik a autor učebníc
- Andrej Bresztenszky (* 1769 – † 1842), rímskokatolícky kňaz
- Anton Vojtech Briesztanszký, OSB (* 1786 – † 1851), rímskokatolícky kňaz, rád svätého Benedikta - Benediktíni
- Anton Bresztyenszky (* 1806 – † 1834), rímskokatolícky kňaz
- Ján Bresztyenszky (* 1849 – † 1904), rímskokatolícky kňaz
- Július Bresztyenszky (* 1867 – † 1911), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je vo Vrícku - Münnichwies
- Alojz Ernest Bresztyánszky (* 1868 – † 1911), rímskokatolícky kňaz
- Ambróz Bresztyenszky (* 1869 – † ), rímskokatolícky kňaz
Galéria
-
Kúria rodiny Briestenských v Nitrianskom Pravne
-
Zvonica v Briestennom z 19. storočia
Referencie
- ↑ a b c Štátny archív Bytča: *Župa Trenčianska – I., Nobilitária – fascikle Briestenský, Budiač, Nosticius.
- ↑ FOJTÍK, Juraj: Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy. Slovenská archívna správa, Bratislava 1974.
- ↑ Župa Nitrianska – I., Nobilitária, Súpisy šľachty – fascikel Briestenský.
- ↑ a b HALAŠA, Andrej: Zemianske rodiny v Trenčianskej. In:Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 13, 1908.
- ↑ OLŠOVSKÝ, Martin: Po stopách predkov (Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek). Považská Bystrica, 12.12.2008.
- ↑ ANDRÁSSY, Gyula: Magyarország címeres könyve, I., Budapest 1913.
Ďalšia literatúra
- BRIESTENSKÝ. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 34 – 35.
- kresba erbu D. Pongrácz
- PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk