Bezčeľustnatce alebo kruhoústnice (lat. Agnatha alebo Cyclostomata; iné názvy pozri nižšie) sú parafyletická skupina (nadtrieda, trieda) stavovcov, opak čeľustnatcov.

Termín kruhoústnice (a všetky v kapitole Názvy uvedené slov. a lat. synonymá tohto slova) v užšom zmysle označuje mihule, sliznatky, †konodonty a †anaspidy, a v najužšom zmysle označuje len mihule a sliznatky.^[1][2][3][4]

Všetky taxóny, ktoré sa obyčajne zaraďujú do bezčeľustnatcov, okrem kruhoústnic v užšom či najužšom zmysle, sa novšie občas zaraďujú do čeľustnatcov (Gnathostomata) v širšom zmysle (=Pan-Gnathostomata). Podrobnosti o tom pozri v článku čeľustnatce.

Názvy

Názvy tohto taxónu sú:

• bezčeľustnatce^[3][5], bezčeľusťovce^[6][7][8], bezčeľustnaté^[9], bezčeľustné^[10][11], bezčeľusťové ^[12],bezčeľustn(at)é stavovce^[4][13], bezčeľustn(at)é ryby^[14][15] - lat. Agnatha;
• kruhoústnice^[5][16], kruhoúste^[3][17], kruhoúste ryby^[18], kruhoúste stavovce^[19][20] - lat. Cyclostomata, Cyclostomi, Marsipobranchii.

Charakteristika

Pozri aj znaky stavovcov v článku stavovce

Na Zemi sa objavili pred vyše 500 miliónmi rokov. Kedysi to bola bohato zastúpená skupina, dnes ostali už len mihule a sliznatky.

Sú to vodné, spravidla morské, stavovce, telo dnešných bezčeľustnatcov (teda kruhoústnic v užšom zmysle) má tvar úhora.

Ich charakteristickým znakom odlišujúcim ich od čeľustnatcov je fakt, že čeľuste nemajú vytvorené. V prednej časti tela sú kruhovité ústa s veľa drobnými ostrými zúbkami zasahujúcimi až do pažeráka. Nemajú stavce, len chordu, ktorá je v spoločnom puzdre spolu s miechou.

Z úst dovnútra vedú dve trubice. Vrchná je tráviaca rúra, ktorá sa ďalej mení na črevo a nakoniec sa končí ako análny otvor. Spodná je dýchacia trubica končiaca v žiabrovom koši, tvorenom 7 pármi žiabrových oblúkov.

Ich mozog (rozšírená miecha v hlave chránená chrupavkovitou lebkou) je špecifický. Je len štvordielny, lebo zadný mozog nie je odlíšený od predĺženej miechy. Ostatné stavovce majú päťdielny mozog. Okrem toho je pre nich typické, že jednotlivé oddiely mozgu ležia uložené za sebou v jednej rovine. Lebka mozog neobklopuje celkom – zhora miestami chýba. Majú oči a sluchovým orgánom je vnútorné ucho.

Larva kruhoústnic sa premieňa na dospelého jedinca asi po 4-5 rokoch. U mihúl sa nazýva minoha.

Systematika

Predovšetkým treba upozorniť na to, že ide o parafyletickú skupinu, a v systémoch požadujúcich, aby skupiny neboli parafyletické, sa už skupina „bezčeľustnatce“ nevyskytuje. Z dnešného pohľadu teda ide už len o súhrnné pomenovanie pre všetky stavovce, ktoré nie sú čeľustnatce. Z tradičných dôvodov sa ale táto skupina naďalej používa.

Súčasný systém bezčelustnatcov (čiže kruhoústnic v širšom zmysle) je obyčajne takýto:

• kruhoústnice v užšom zmysle:
  • kruhoústnice v najužšom zmysle (t.j. sliznatky a mihule)
  • †konodonty - do začiatku 21. stor. bolo sporné, kde v systéme živočíchov konodonty presne patria
  • †anaspidy
• †pteraspidy
• †telodonty
• štítohlavovce/cefalaspidy (t.j. †osteostraky, †prilbovce (Galeaspida) a †Pituriaspida)

Podrobnejšie o systéme pozri v článkoch stavovce a štítohlavovce.

V minulosti sa vyhynuté bezčeľustnatce, čiže pteraspidy, anaspidy, telodonty, osteostraky, prilbovce a Pituriaspida (konodonty sa nepovažovali za bezčeľustnatce), spolu označovali ako štítovce (=ostrakodermy; lat. Ostracodermi). Z toho vyplýva, že bezčeľustnatce podľa tradičného delenia môžeme rozdeliť na tieto taxóny:

• kruhoústnice v najužšom zmysle (t.j. mihule a sliznatky)
• štítovce/ostrakodermy
• možno: konodonty

V niektorých starších deleniach sa zaraďovali telodonty (a prípadne aj sliznatky) do pteraspíd a ostatné vyššie uvedené taxóny (okrem konodontov) sa zaraďovali do štítohlavovcov (=cefalaspidy), čím vzniklo takéto celkové delenie bezčeľustnatcov ^[21][5]:

• pteraspidy (a sliznatky)
• štítohlavovce/cefalaspidy
• možno: konodonty

Zdroje