A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bainit je stabilná štruktúrna zložka sústavy Fe-Fe3C. Je to jemná nelamelárna štruktúra zložená hlavne z feritu a cementitu. Zložením je podobný perlitu, jeho štruktúra pripomína martenzit (tiež je ihličkový). Vďaka precipitačnému spevneniu karbidmi vylúčenými z presýtených roztokov austenitu a feritu je pevnejší a ťažnejší ako perlit.
Pomenovaný je podľa Edgara Baina, ktorý popísal mechanizmus jeho vzniku.
Vznik bainitu
Bainit vzniká viacerými spôsobmi:
- Prudkým ochladením austenitu na teplotu tesne nad martenzitickou premenou (450 °C) a výdržou na tejto teplote (izotermické žíhanie, IRA).
- Pri legovaných oceliach s vhodným zložením postupným ochladzovaním rýchlosťou vyššou ako je potrebná na tvorbu perlitu ale nižšou ako je potrebná na tvorbu martenzitu. Rýchlosť ochladenia sa mení od obsahu uhlíka v oceli. Ak je rýchlosť ochladzovania menšia ako treba, tak sa tvorí perlit alebo ferit, ak je vyššia, tak martenzit. Horná a dolná teplota plus horná a dolná rýchlosť ochladzovania tvoria na časovom diagrame (TTT diagram) zhruba štvoruholník, nazývaný aj bainitický nos. Vhodne zvolené legúry túto bainitickú oblasť výhodne posúvajú.
- Zahriatím martenzitickej štruktúry, ktorá je nestabilná a preto sa rozpadá.
Technológia
Bainit sa tvorí rádove asi 2 až 10 hodín. To je dobre vidieť na TTT diagrame. Obrobok musí byť predtým plne austenitizovaný. Aby sa bainit začal tvoriť, je treba prudko ochladiť (len relatívne) obrobok na bainitickú teplotu (rádove 450 °C až 550 °C). To sa robí obyčajne v soľnej tavenine (roztavená soľ) alebo aj v olove. Potom sa teplota podrží, čiže izotermické spracovanie, a to tak dlho až sa všetok austenit premenil na bainit.
Podľa bainitizačnej teploty rozlišujeme horný bainit a dolný bainit, ktoré sa líšia vlastnosťami.
Pri veľkých a hrubých obrobkoch sa vnútro obrobku ochladzuje pomalšie, a preto je bainitizácia vhodná len pre menšie obrobky.
Problém pri nelegovaných oceliach je aj ten, že perlitický a bainitický most sú spojené neostrou hranicou - pridávaním legúr ako napr. chróm sa dajú ale od seba úplne oddeliť.
Bainitizáciou sa znižujú zvyškové napätia a preto sú bainitické ocele vysokopevné v ťahu. Húževnatosť a dynamické zaťaženia (údery a nárazy) sú ešte lepšie.
História
Veľmi podobné bainitácii bolo úchytkové kalenie: do austenitova rozžeravený predmet sa trikrát po sebe nakrátko strčil do vody - štruktúra bola potom blízka hornému bainitu.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk